toktokmokmok

Vďaka Kieślowskemu nie sme na tie naše trápenia sami. Skutočné príbehy o tom, akí sme, aj silní, aj slabí, a inokedy naopak. Silné príbehy, krásne spracované a navzájom prepojené. To, čo hľadám na filmoch najviac – skutočnosť, tá tu na nás vanie z každého záberu.

Seriály = spomienky. Pamätám, že raz bežal No počkaj ako večerníček a zomrel Brežnev. Namiesto toho dali na znak smútku nejaký bábkový seriál, ktorý bol teda skutočne depresívny a nepozerateľný. Dodnes si pamätám, ako ma vzalo, že to zrušili. A neviem, ako mi to vysvetľovali rodičia, ale v škôlke som vraj na druhý deň povedal, že No počkaj prestali dávať preto, lebo zomrel ten, čo hral vlka.

Keď sme v tých časoch na cestách stretli Ladu Nivu, spôsobilo to v aute poriadne pozdvihnutie...

Silný seriál sa vždy spojí s nejakým obdobím života - tento som videl v chatke "na samote u lesa", a bol to riadny nárez.

Jakubisko bol až do polovice 90. rokov filmový kúzelník. A jeho rozprávky sú nádherné. Pamätám si na Tetu aj ako dieťa, keď som čakal na každú reprízu v TV, a je mi veľmi blízka aj dnes, konečne ako všetky staré československé seriály pre deti.

Z Bressonových filmov vždy behajú zimomriavky po chrbte - či už vďaka zvolenej téme, alebo vďaka forme. Obe ma vždy odrovnajú.

Popri toľkej štylizácii toľko ľudskosti... Veľmi hlboký zážitok, po toľkých stránkach, koľko som ani netušil, žeby film ako umelecký žáner mohol v sebe skrývať.

Čo tuto dodať? Geniálne.

Štyri hviezdičky za parádnu strednú časť, kde sa to nádhernou animáciou a výtvarnom miestami oslobodzovalo od klasického Lupina až k serióznemu filmu, trochu mi však prekážal úvod a záver – kvapku prehnané s akciami až do nudy, čo vidieť aj na animácii, ktorá oproti spomínanej kráse v strednej časti je dosť odfláknutá, resp. nezvládnutá.

Pri niektorých celovečerákoch mi Lupin trochu odpadal od chuti, preto som rád tomuto filmu, kde je namiesto pátosu a klišé opäť raz nadhľad.