RigorMortis

Krásne, možno až neprirodzene farebné prostredie fiktívneho mestečka kdesi v americkej púšti s hromadou plochých postáv bez duše, zato s hubou plnou kvetnatých dialógov, ktoré častokrát nikam nevedú. Najotravnejšie pôsobili tri dcéry toho vojnového fotografa, každá na facku. Veľa známych tvárí v upútavke vo mne vzbudilo záujem, len neviem, či nie prehnaný. Ako satira súčasnej spoločnosti se vším všudy prostredníctvom rozprávača je to ale dobre zvládnuté. Môj prvý Anderson, takže zatiaľ nemám s čím porovnávať.

Hromada ružovej, satira patriarchátu (s koňmi!) aj tej druhej strany, prelínanie dvoch svetov, mini reunion Sex Education a jeden obrovský product placement od Matellu. To, čo spočiatku vyzeralo ako woke propaganda (ako nadávajú niektorí nižšie) sa nakoniec stalo solídnou satirou samého seba. Ferrell samozrejme zasa hral neurotika. Nasledujúca zastávka: Oppenheimer.

Historické filmy nevyhľadávam. Madsa mám ale ako herca fakt rád a tento film je pre mňa jeden z najlepších, aké som za posledný rok videl. Charizmatický neoblomný hlavný hrdina; arogantný záporák, ktorému som prial fakt krutú smrť; trochu atypická rodina hlavného hrdinu a jeho láska k dvom ženám, každej z iných kruhov. Stopáž v pohode, úlohy zahrané fakt dobre a ak parafrázujem jednu z postáv, "nikdy som nevidel bandu dospelých chlapov tak fascinovaných z poľa plného zemiakov". Videné v rámci festivalu SCANDI.

Hlavná postava ma neskutočne iritovala a frustrovala. Celú dobu znela akoby ju daboval stroj. Na druhej strane bolo veľmi zaujímavé sledovať jej vývoj a to, ako nejaká zdanlivo bezvýznamná štyridsiatnička dokáže napriek svojej banálnosti stmeľovať ľudí a meniť ich osudy. Trošku v tom bolo cítiť Bojacka.

Neviem, čím to je, že seriály z produkcie Netflixu sú divné a v lepšom prípade priemerné (česť tomu minimu svetlých výnimiek). Čo sa týka tohto, vo väčšine prípadov som pri záverečných titulkoch len nechápavo pozeral na obrazovku. Niektoré príbehy boli správne znepokojujúce, mnohé som ale nepochopil vôbec a pôsobili utnuto (napr. zvukotesná izba a retard s tlamou plnou klincov). Ani to správanie postáv niekedy nedávalo logiku. Pôvodnú manga predlohu som nečítal.

Kríza stredného veku a netflixovská streľba do vlastných radov. Traja "boomeri" vo svete, v ktorom sa človek pomaly bojí ozvať, aby si to niekto náhodou nevyložil ako urážku. Kritický pohľad na prehnane korektnú dobu, avšak podaný vtipne.

Nerozumiem tak nízkemu hodnoteniu. Iste, nie je to žiadne intelektuálne veľdielo. Ide o vtipnú a svižnú komédiu z prostredia čiernej Ameriky s kopou (ne)známych celebrít v cameu, ktorá pobaví a neurazí.

Dve hodiny zbehli ako voda. Niekoľko prvkov známych už z iných Miyazakiho filmov (odsťahovanie sa na vidiek, zasadenie do obdobia druhej svetovej, "architekt sveta" v pozadí, japonské babičky, tajomná ríša a zvedavý detský hrdina), cesta časom a priestorom, ľudožraví alexandri a sarkastický nevrlý volavkochlap. Na údajne posledný Miyazakiho animák som čakal niečo epickejšje, porovnávanie s prehnane naivným a detským Malým princom podľa mňa ale nie je namieste.

Na pomery českej kinematografie relatívne vtipná vec, hoci v podstate ide o remake rumunského filmu. Striedali sa tu úsmevné momenty, klišé a scény, pri ktorých som sa pýtal sám seba, čo som to preboha videl. Evelyn bola ako obvykle nechutná a Polnišová ako obvykle hrala úplne vypatlanú postavu.

Komediálna (na severský spôsob, samozrejme) dráma s pár plot twistmi, ktorá v poslednej tretine výrazne potemnie. Príroda bola krásna. Len tá "muzikálová" zložka pôsobila fakt zvláštne, "fuck" vo všetkých možných variáciách z úst hlavnej hrdinky som už radšej ani nepočítal a Freestyler sa k severskej prírode hodí asi ako ryba na bicykel.