Raccoon.city

Podľa slov režiséra sa filmová rozprávka natáčala 3 mesiace, ale produkčné dáta z archívov hovoria, že začiatok natáčania bol 22.4.1986 a koniec natáčania až 4.3.1987.

Jan Potměšil (obuvník Jíra) mal počas natáčania až štyroch dablérov (Pavel Cajzl, Roman Epert, Oldřich Semerák a Jaroslav Šanda).

V roku 1987 získala filmová rozprávka na 19. národnej prehliadke filmov pre deti v Ostrove nad Ohří cenu filmového diváka.

Presné dôvody smrti syna Ivana Tomana ako Michala Rohana boli tie, že ako 13-ročný v pražskom parku Stromovka pri hraní nešťastnou náhodou spadol hlavou na kameň a utrpel poranenie mozgu a upadol do kómy. Po 50 dňoch v kóme jeho telo vzdalo boj o život a umiera 7.3.1961 vo vojenskej nemocnici v Prahe. Zelig Goldberger alias Zdeněk Toman (Jiří Macháček) nikdy verzii o Ivanovej smrti neuveril ani po tvrdeniach jeho spolužiakov, ktorí to videli na vlastné oči.

Zdeňkovi Svěrákovi (minister) sa nepáčil záver filmu, lebo ako sa filmový nos sťahoval, bolo tam veľa záberov nemeckých miest. A preto poprosil režiséra Oldřicha Lipského, aby film skrátil a tieto časti vystrihol, lebo je to už nuda. Oldřich Lipský odpovedal, že nemôže, lebo požiadal o navýšenie rozpočtu, lebo bude natáčať vo Východnom Nemecku a musí Barrandovskéj komisii ukázať čo najviac záberov z Nemecka. Vo Východnom Nemecku sa dostala v roku 1985 do kín verzia o tri minúty dlhšia (96 min) a bol tam kompletne celý materiál natočeného filmu, ktorý Lipský vo Východnom Nemecku natočil. Zvláštnosťou je, že keď filmová rozprávka vyšla na DVD v Nemecku v roku 2004, bola značne zostrihaná do minutáže 88 minút, kde boli napr. vystrihnuté pasáže, ako nemeckí vojaci s pripravenými puškami sledujú nos k ich hranici alebo kompletne celá scéna, kde Zdeněk Svěrák rozpráva cez telefón s Nemeckom.

Vida Skalská (princezná Bosana) zaspomínala, že kedysi jej už dosť prekážalo a otravovalo, keď ju ľudia zastavovali na ulici a pýtali sa, či je tá princezná s dlhým nosom. Dnes ju to naopak teší a je rada, že ju ľudia spoznávajú aj po toľkých rokoch. Ako sama priznala, chvíľu po odvysielaní niekoľkej reprízy rozprávky bola akurát v pôrodnici a keď porodila jej sestra, ktorá k nej prišla, hneď spýtala, či je princezná s dlhým nosom z rozprávky namiesto toho, aby jej zablahoželala k novorodencovi. Jej deti, keď vysielali rozprávku v TV, mali radosť až do chvíle, pokiaľ jej nezačal rásť nos, to sa im nepáčilo a odchádzali od obrazovky.

Zdeněk Svěrák (minister), ako autor scenára prezradil, že ústrednú pieseň, ktorú nazval pre film "Není nutno" v pôvodnej poviedke od Wericha s názvom "Fimfárum" nenájdeme. Ústredná pieseň z predlohy sa mu totižto nepáčila.

Na filme pracovali až traja z rodiny Lipských. Oldřich Lipský ako režisér a spoluautor scenára, jeho syn Dalibor Lipský ako hlavný strihač a Oldřichov brat Lubomír Lipský ako prostredný škriatok s nekonečným mešcom zlatiek.

Filmová rozprávka sa v roku 1985 zúčastnila na filmovom festivale Fantasporto v Portugalskom hlavnom meste Porto.

Zdeněk Svěrák (minister), autor scenára, pôvodne v filmovej rozprávke hrať veľmi nechcel a presvedčil ho až režisér Oldřich Lipský. Zdeněk Svěrák svoj herecký výkon po rokoch hodnotí veľmi kriticky a hovorí o svojej postave ministra, že v nej pôsobil veľmi kŕčovito.

Zdeněk Svěrák (minister) vysvetľuje: "Ja prosím sledujem medzinárodnú situáciu a podľa toho tu odlievame z písmenok guľky alebo z guliek písmená." Táto situácia sa presne diala za vlády Nikola I. v Černohorskom kráľovstve. V hlavnom meste Cetina, kde mal kráľ Nikola I. sídlo, bola prvá tlačiareň na Balkáne a skutočne boli tlačiarenské litery tavené na guľky do zbraní, aby sa Černohorci mohli brániť proti agresorom.

Rozprávkový film by sa dal dosť ťažko datovať podľa zobrazených udalostí. Na začiatku môžeme vidieť, ako generáli oceňujú medailami troch veteránov (Rudolf Hrušínský (Pankrác), Petr Čepek (Bimbác) a Josef Somr (Servác)). s veľkou pravdepodobnosťou ide o rok 1791, kedy sa odohrala posledná bitka medzi Habsburskou ríšou a Osmanskou ríšou usudzujúc podľa uniforiem, že traja veteráni boli vojaci Habsburskej ríše. Kráľ Pikola (Július Satinský) mal predobraz v skutočnom Černohorskom kráľovi Nikola I. Ten, ale vládol v rokoch medzi rokmi 1860– 1918 ako prvý a posledný čiernohorský kráľ.

Vida Skalská (princezná Bosana) oslavovala počas natáčania svoje narodeniny a Július Satinský (kráľ Pikola) jej doniesol pohár vodky na oslavu. Vida kvôli rekvizite dlhému nosu nemohla piť, tak jej doniesli k poháriku vodky slamku a vôbec netušila, aký to bude mať dopad. Keď v ten deň režisér začal točiť, niečo sa mu nezdalo a spýtal sa, či má niečo s očami a ona sa mu priznala, že má vypité.

Milan Lasica (colník) natočil svoje zábery za 4 dni.

Vida Skalská (princezná Bosana) povedala, že mala pred známymi hercami veľkú trému a najviac jej v tomto smere pomohol Július Satinský, ktorý stvárnil v rozprávke jej otca kráľa Pikolu a údajne sa k nej choval ako jej skutočný otec.

2,5 metrov umelý nos, ktorý vidíme vo filme, nakoniec skončil v múzeu filmových kuriozít v Amerike.

V roku 1984 na 6. festivale českej a slovenskej filmové veselohry v Novém Měste nad Metují získal film Cenu divákov - Novoměstský hrnec smíchu (Oldřich Lipský - Zdeňek Svěrák) a hlavnú cenu poroty Zlatý Prim (Oldřich Lipský).

V roku 1996 v diváckej ankete časopisu Audio Video Revue Zlatá kazeta 1995 vyhral film hlavnú cenu Zlatá kazeta za detský film. V roku 1998 na 30. detskom filmovom a televíznom festival Oty Hofmana v Ostrove nad Ohří obsadil film 3. miesto v ankete o najúspešnejší film tridsaťročia podľa výsledku hlasovania rodičov a súrodencov starších ako 15 rokov.

V roku 1984 na 5. medzinárodnom festivale fantastických filmov a sci-fi filmov IMAGFIC v Španielskom Madride získal film Cenu za najlepší scenár.

V roku 1984 na 16. národnej prehliadke filmov pre deti v Ostrove nad Ohří získal film hlavnú cenu Krištáľová váza.