Raccoon.city

Keď sa novinári spýtal, či boli scény cenzurované alebo vystrihnuté kvôli vtipom, ktoré zašli príliš ďaleko, režisér odpovedal: „Sú veci, ktoré sme vystrihli, ale nebola to cenzúra. Buď preto, že to nefungovalo, alebo preto, že to bolo zle pojaté. Existuje však scéna, ktorú sme vystrihli ešte pred nakrúcaním na žiadosť Japoncov, ktorí mali právo kontroly. Bolo to okolo Nickyho (Philippe Lacheau) a Laury (Élodie Fontan). V jednom momente sa mala Laura kúpať vo vani a na svojom telefóne dostať obrázok, ako jej vaňu Nicky napúšťal vodou a pri tom sa do nej vymočil. Japonci boli touto scénou šokovaní, ktorá nakoniec nebola ani vôbec natočená.“

Élodie Fontan (Laura) po filme povedala: "Natáčanie filmu ma veľmi bavilo a táto rola Laury bola pre mňa darom. Bola som nadšená a nikdy som sa tak nebavila s postavou ako s touto. Ak sa náhodou bude natáčať dvojka, ani sa nepozerám na scenár, podpíšem to hneď."

Ku koncu filmu na cintoríne je na Laurinom prste vidieť prsteň: bola to Elodie Fontan, ktorá trvala na režisérovi, aby tento detail zahrnul do odkazu na prsteň Nikyho matky, posmrtný dar od jej brata Tonyho (Raphaël Personnaz), ktorého zastrelil skôr, ako mu ho stihol dať.

Keď sa Laura (Élodie Fontan) na konci filmu nasprejuje Cupidovým parfumom, hudba je podobná skladbe Hansa Zimmera „Injection“ s Lisou Gerrard, ktorá bola použitá v Mission Impossible 2 (2000). Vo filme ide aj o červenú tekutinu (vírus), ktorá sa podobne prezentuje v priehľadnej tube, ktorá má tiež svoj protijed, ako aj obetovanie jednej z dvoch postáv v podobnej scéne.

Na samom konci priamo za Laurou (Élodie Fontan) a Nickym (Philippe Lacheau), ktorí si to nevšimnú cez obrazovku, preletí vrana a zakráka. Vrana sa často objavuje v ázijských anime, pričom zdôrazňuje momenty osamelosti postáv.

Počas Laurinej (Élodie Fontan) záchrany guľka zasiahla Nickyho (Philippe Lacheau) líce a zanechala mu mierne krvácajúcu ranu, je to ďalší odkaz na pôvodnú sériu. Tento moment je prítomný v prvej epizóde seriálu.

Na začiatku filmu si Laura (Élodie Fontan) odfotí číslo pod „kódom“, pomocou ktorého ich zákazníci kontaktujú. Kód „X Y Z“ odkazuje na názov prvej epizódy anime City Hunter (1987–1991).

Laura (Élodie Fontan), keď je Nicky (Philippe Lacheau) vo vani, si pustí skladbu od Mozarta "Ária Kráľovnej noci".

Seriál sa nepokladá za príliš vydarený. Miloš Macourek, ktorý písal scenár, predpokladal, že seriál bude režírovať Václav Vorlíček, s ktorým si v žánri sci-fi veľmi dobre rozumel, ale nemeckí producenti, ktorí do seriálu aj investovali chceli, aby ho režíroval Jaroslav Dudek. Mali ho zafixovaného ako režiséra seriálu Nemocnice na kraji města, ktorý mal v Nemecku obrovský úspech. Dudek bol síce majstrom svojho odboru, ale s Macourkom nikdy nepracoval a na konečnej podobe seriálu je poznať, že si predsa len nie úplne porozumeli. Prvých pár záberov divákov zmätie, pretože pripomínajú Nemocnicu na kraji mesta. Nejde iba o štýl natáčania typický pre Jaroslava Dudka, ale aj o obsadenie rovnakých hercov. Sci-fi by si zaslúžilo nápaditejšie spracovanie, aby z neho na prvý pohľad dýchal cudzí svet. V réžii Jaroslava Dudka ide iba o zachytenie obyčajného života, na ktorý sú všetci zvyknutí.

Keď Jan Potměšil (obuvník Jíra) a Michaela Kuklová (princezná Jasnenka) vybiehali z jaskyne čarodejníc a za nimi mal byť výbuch, záber sa na prvýkrát nepodaril. Pyrotechnici dobre neodhadli silu výbuchu za utekajúcimi hercami, že tlaková vlna bola tak silná, že obidvoch to vyhodilo niekoľko metrov od jaskyne. Na mále mal kameraman Jaroslav Brabec, ktorý stál na rímse skalného hradného výbežku a tlaková vlna výbuchu ho doslova zmietla. Našťastie sa nikomu nič nestalo a ani technika sa nepoškodila.

Kreslené postavy do slovenčiny predabovali herci v takomto znení. Gejzovi svoj hlas prepožičal Jozef Skovay, Paule zas Magda Paveleková, Kristínou bola Zuzana Cigánová, Aladárom nebol muž, ale Maja Velšicová, suseda Záviša daboval Juraj Kukura a potomka MZPRX herec Ivan Letko.

Filmová rozprávka získala v roku 1988 na 28. festivale filmov pre deti v Zlíne Cenu České mierovéj rady a Yvetta Blanarovičová (Černava, dcéra čarodejnice) získala Cenu Okresného výboru Zväzu družstevných roľníkov za rolu Černavy.

Filmová rozprávka sa mala natáčať o rok skôr, ale na natáčanie nebol dostatok peňazí.

Yvetta Blanarovičová (Černava, dcéra čarodejnice) dosiahla svoje silno odstávajúce uši tak, že si za ne prilepila žuvačku.

V roku 1988 získala filmová rozprávka na 9. MFF fantastických filmov IMAGFIC v Španielskom Madride zvláštnu cenu poroty.

Helena Růžičková (čarodejnica z Čiernych lesov) zaspomínala, že líčenie a maskovanie jej a Yvetty Blanarovičovéj (Černava, dcéra čarodejnice) trvalo každý natáčací deň dve hodiny a keď ju na konci dňa odlíčili, vôbec si nemohla siahnuť na tvár, lebo ju mala celú opuchnutú.

Filmová rozprávka získala na 28. festivale filmov pre deti Gottwaldovu cenu redakcie časopisu Sedmička pionierov.

Jan Potměšil (obuvník Jíra) dostal pozvánku do filmovej rozprávky, keď chodil ešte len do prvého ročníka na DAMU. Škola najskôr s tím nesúhlasila, ale, keď sa zistilo, že hlavná časť sa bude natáčať cez prázdniny, tak natáčanie Janovi povolilo.

Režisér Zdeněk Troška spomína, že, keď dostal 19.2.1990 výpoveď z Barrandova pre nadbytočnosť, dostal spolu s výpoveďou aj ocenenia za túto filmovú rozprávku z Ameriky a Belgicka a dodnes má všetky tieto tri listiny zarámované doma.

V roku 1988 na 26. Filmovom festivale českých a slovenských filmov v Brne získala filmová rozprávka Cenu za výtvarnú stránku (Jaroslav Brabec a Jan Oliva).