SeanLSD

Nemyslím si, že by to bolo o toľko horšie od Menzelových adaptácií. Menzel nemal nijaký patent na "hrabalovskú poetiku", ale svojim výlučným adaptovaním a a priamou spoluprácou s Hrabalom sa stal akýmsi monopolom. ANDĚLSKÉ OČI nie sú nič svetoborné, iba taký príjemný dobový film podľa cyklu poviedok Bambini di Praga 1947 z druhej Hrabalovej zbierky Pábitelé.

Impresionistická propaganda.

Nikdy by som si nepomyslel, že niečo také môžem povedať, ale ANGEL je možno ešte lepší ako BUFFY, aspoň v niektorých ohľadoch. Je temnejší a dospelejší, čomu sa ani nemožno veľmi čudovať, lebo kým slečna Summersová má 17 rokov, jej nemŕtvy priateľ / frajer / kolega asi 271 a jeho predlhý (ne)život nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou, či už s dušou alebo bez nej. ____ Ani Buffy nemala na ružiach ustlané, ale predsa tam bola prítomná tá žiarivá iskra mladosti, radosti a života... Angelov svet je ale temnejší než noc, v tých najlepších chvíľach tichý, tmavý a melancholický, v tých najhorších skutočné peklo na zemi plné krvi, bolesti a smútku bez vyhliadky na smrť, a s iba chabou nádejou na vykúpenie. ____ Spolu s BUFFY pritom tvoria prepracovanú dvojicu, s presne nadväzujúcimi súvislosťami, dokonca na striedavé sledovanie - pre to isté publikum, pretože kto nesledoval prvý seriál, neužije si (a z valnej časti ani nepochopí) ani jeho následovníka (čo už tak neplatí naopak), a vlastne by to ani nemalo veľký zmysel. ___ V 1. SÉRIÍ sa osudy starých, hosťujúcich postáv - hlavne vzťah s oboma premožiteľkami, v 3 častiach zavŕšia - a súčasne úžasne chytro zostanú otvorené - veľmi emotívnym spôsobom, dá sa povedať, že BUFFY je bez nich neúplná. Situácie nových hrdinov sa zaujímavo a nanajvýš nečakane rozvinú a inferiórne postavy zo Sunnydale sa dostanú do popredia (i keď zrejme nie tak, ako by si priali) a dočkajú sa svojej dávky utrpenia.___ Nástup seriálu v prvých 3 častiach je doslova impozantný a človek získa pocit, že tam snáď ani nebude slabých dielov. V strede série sa však vyskytnú značné kvalitatívne zaváhania, kedy som si hovoril, že tvorcovia by urobili lepšie, keby sa nesnažili za každú cenu byť duchaplní. Prečo by mala byť každá druhá veta nasilu vtipná, ak celkové vyznenie je ponuré, prečo musia postavy šaškovať ? Hádžu si tým polená pod nohy a seriál sa akoby nevie rozhodnúť, čím chce byť. Sú tu epizódy dobre napísané, ale strašne natočené (HERO) aj také, kde je to presne naopak (SHE). Ale táto nevyrovnaná dýchavičnosť sa rýchlo spraví a ANGEL naberie rovnomerný vytrvalý dych a rytmus. Nasledujú výborné variácie tradičných motívov (RING, I´VE GOT YOU UNDER MY SKIN), vynikajúce ucelené príbehy (ETERNITY), intenzívny dvojdiel s Faith (ktorý sa dokonca - a to už je naozaj neuveriteľné - vyrovnajú tomu zo 4. série BUFFY) a grandiózne finále s neodolateľne diabolskou kompániou od Wolframa a Harta, ktoré je veľkým prísľubom do budúcnosti.

V Angelovom samostatnom rozjazde sa osudy starých, hosťujúcich postáv - hlavne vzťah s oboma premožiteľkami, fantasticky zavŕšia - a súčasne úžasne chytro zostanú otvorené. Stane sa tak mimoriadne emotívnym spôsobom, dá sa povedať, že BUFFY je bez nich neúplná. Situácie nových hrdinov sa zaujímavo a nanajvýš nečakane rozvinú a inferiórne postavy zo Sunnydale sa dostanú do popredia (i keď zrejme nie tak, ako by si priali) a dočkajú sa svojej dávky utrpenia.___ Nástup seriálu v prvých 3 častiach je doslova impozantný a človek získa pocit, že tam snáď ani nebude slabých dielov. V strede série sa však vyskytnú značné kvalitatívne zaváhania, kedy som si hovoril, že tvorcovia by urobili lepšie, keby sa nesnažili za každú cenu byť duchaplní. Prečo by mala byť každá druhá veta nasilu vtipná, ak celkové vyznenie je ponuré, prečo musia postavy šaškovať ? Hádžu si tým polená pod nohy a seriál sa akoby nevie rozhodnúť, čím chce byť. Sú tu epizódy dobre napísané, ale strašne natočené (HERO) aj také, kde je to presne naopak (SHE). Ale táto nevyrovnaná dýchavičnosť sa rýchlo spraví a ANGEL naberie rovnomerný vytrvalý dych a rytmus. Nasledujú výborné variácie tradičných motívov (RING, I´VE GOT YOU UNDER MY SKIN), vynikajúce ucelené príbehy (ETERNITY), intenzívny dvojdiel s Faith (ktorý sa dokonca - a to už je naozaj neuveriteľné - vyrovnajú tomu zo 4. série BUFFY) a grandiózne finále s neodolateľne diabolskou kompániou od Wolframa a Harta, ktoré je veľkým prísľubom do budúcnosti.

Angelova druhá séria dosahuje svojho vrcholu už pred polovicou v línií s Darlou a Drusillou, W+H a temným Angelom, a neprekvapí, že záver sa jej už po žiadnej stránke nemôže vyrovnať. Hoci koniec prinesie zaujímavé možnosti, kde sa prekvapivo absolútne všetky postavy musia vyrovnávať s novými úlohami, David Greenwalt napokon vymäkne a všetky ponúkané extrémne zapletenia, vyústenia a obete zabetónuje napokon happyendom (možno preto, aby o to viac zašokoval posledným záberom, ktorý vracia k Buffy ). Celá tá krutá démonia dimenzia s nevysloviteľným názvom sa nemôže vyrovnať peklu každodennosti, ktoré spozná v polovici série a vrcholovým častiam, predovšetkým trojici REUNION, REDEFINITION, REPRISE.

Takže, čo sme to tu všetko mali ? - ťažko už aj pospomínať pár hodín po pozretí - chlapčisko na ceste do Anglicka na zber jahôd, ktoré už asi nie sú, takže možno jabĺk, a to práve v prešťastný deň 21. augusta 1968 . ., jeho neveľmi pohľadná slečna, ktorá sa vyspala s niekým druhým a čaká dieťa bez možnosti potratu, zo desať Rusákov, ktorí zastupujú okupačnú armádu, väčšinou dosť komických cucákov, ktorých sa bez zbrane nezľakne ani dieťa, jeden z nich, ktorý dezertuje, hrá sa na básnika a inak je to dosť veľký lúzer, ktorý neprestane otravovať zaľúbencov na chate svojim táraním a vysnívanými ilúziami, kulisy z natáčania amerického vojnového filmu MOST PRI RAMAGENE, vďaka ktorým je všade v okolí hromada replík zbraní, rodinka s babkou komunistkou, tatkom vyťahovačom a matkou hysteričkou, starosti so sexom a atmosféra starých letných dní, veľkolepé plány na emigráciu u jedných a hrdinský odboj u druhých, všetky dokonale fušerské, trocha toho seriálového bedákania o ničom a potom dokonca aj mŕtve dieťa . . a hlavné politické udalosti z archívnych záberov. Ako jedno z tisícov rodinných pozadí "veľkej" histórie, keď vlastne nikto poriadne nevedel čo sa deje a ako sa zachovať a veľa rodín sa s udalosťami muselo vysporadávať po svojom, som od režiséra kreténskych seriálov čakal veľkú zlobu, ale výsledok ma vlastne celkom príjemne prekvapil. Televízne kulisy a podmienky natáčania s neveľkým rozpočtom sú zrejmé a nevadili mi, no a fakt, že príbeh ide doslova od buka do buka zapríčinil, že som až do konca skutočne nevedel, kam to vlastne celé dospeje. Takisto sa nesplnili predpoklady o prílišnej tragickosti a hlúpej sentimentalite, pretože film je ľahký a proste si to len tak mladícky, ako proste decká v lete niekam nevedno kam, vykračuje, nedá sa ani veľmi odhadnúť, do akej miery bola chvíľami až parodickosť zámerom a všetky tie ingrediencie pospolu spôsobujú, že človek začne nad tou slávnou okupáciou a možno aj celým socializmom premýšľať, či to bola viac tragédia, alebo len taká fraška.

Besson žije! - aspoň keď môže riešiť tie svoje ženy. On je totiž podobne ako Michael (Bay) alebo Guy (Ritchie) najlepší, keď robí to svoje, čo má sám najradšej, čo svojim spôsobom vynašiel alebo priviedol do súčasnej ikonickej filmovej podoby.. V jeho prípade sú to silné ženské postavy, ktorým sa venuje už 30 rokov nielen v štylizovaných pózach akčne-špionážnych zápletiek. Luc je vlastne ženský režisér, aj keď by som sa úplne neodvážil tvrdiť, že je feminista, skôr ženy naozaj musí milovať. Ženy – či už reálne, na realite založené/z reality vychádzajúce alebo úplne fantazmagorické – sú to, čo vie, chce alebo ho baví spracovávať... a keď opustí motív silnej ženskej hrdinky, výsledky sú väčšinou kostrbaté. V BRUTÁLNEJ ANNE predvádza rekonštrukciu a rekapituláciu skoro všetkých z nich vo figúrke sinalo bledej Mášenky a jej šéfovej a jej milenky a jej milencov z KGB a CIA a ich misií a jej života a jej mizérie a jej perfekcie... ANNA je ruská NIKITA z tých najhorších pomerov, ktorá sa dopracuje k tomu, že bezchybne bojuje ako nejaký 6 ELEMENT a pritom bezchybne konšpiruje na trojitej úrovni ako LUCY aspoň na 64 percentách. A jej tatko Besson nám ten príbeh, v ktorom vlastne kriesi (alebo vytvára) mýtus všemocnej, nemilosrdnej, ale súčasne aj (vo veľmi sparťanskom duchu) spravodlivej KGB, čo dokáže aj z nejakej viac-menej priemernej sovietskej dcérenky spraviť superženu, podáva s energiou ako zamladi. K tomu ale ešte zmúdrel a kompilátorstvom po všetkých tých svojich dievčatách v efektných historických súvislostiach, surovo naturalistických detailoch a naratíve moderného prekombinovaného akčne-špiónsky-dramatického dobrodružstva vytvára taký neodolateľný, precízny bessonovský guláš, že sa jeden musí pri sledovaní (aj na viackrát) oblizovať od rozkoše. ___ Ale rypnúť si musím, pretože s ohľadom na reálie a prehnanosť bojových schopností jeho hrdinky napokon vlastne zamrzí, že sa nerozhodol upustiť od komiksovej hyperbolizácie a nereálnych bojových schopností superženy v záujme vážnejšie poňatého filmu. Pretože vo svojej psychológií je ANNA fakt nádherne brutálna a vo svojej narácií úžasne prefíkaná – umožňuje totiž vychutnať si príbeh vo viacerých možnostiach a hlavnú postavu vo viacerých variantách – napríklad tej úvodnej, mnou zbožňovanej, kde vytiahnu obyčajné dievča z ruského trhu do žiarivého sveta supermodeliek. Potom je tu podivuhodná anachronickosť prostredia. V prvom rade neautentickosť historických reálií – tak v 1987 máme v ZSSR prvý bankomat, ale už o 3 roky neskôr tam volajú s mobilmi, ktoré nie sú veľké ako tehla a dáta ťahajú šialenou rýchlosťou na flashdisky – to asi tá nedostižná sovietska technológia, čo vyhrala studenú vojnu. Toto a tie videoherné prvky, kde sa Anna „dělám pro KGB, zlato“ potýka so zástupmi chlapíkov na odstrel akoby si dávala aerobikovú rozcvičku, najviac kazia prvotriedny koncept. Presvedčivosť Sashy Luss je iná kapitola. Uznávam, že sme už videli vo filmoch aj drevenejšie modelky, pretože tam, kde som to dokázal uveriť Mille alebo Charlize, prečo nie ešte mladšej, ešte štíhlejšej a ešte krehšej kráske, aj keď vyzerá, že sa zlomí pri silnejšom poryve vetra ? Vieme predsa, že ruské baby sú pekne drsné! – a Sasha to vlastne dáva veľmi v pohode, keď si uvedomíme, po boku akých hercov hrá. Takže sme znovu len pri nepresvedčivosti fyziognomickej, súvisiacej opäť iba s prestrelenými akčnými scénami. Nie je ich totiž tak veľa, aby tvorili nevyhnutnú zložku príbehu ako napríklad v ATOMIC BLONDE. Ale užil som si túto story rovnako - a užijem ešte mnohokrát, lebo Lucov filmársky duch ma znovu raz úplne opantal.

Trošku prilepšujem za oddanosť myšlienke, lebo je tu veľa spievania aj vtedy, keď by už fakt nemuselo (napr. keď postava hovorí "Nie"). Ale zase niektoré iné scény sú ohromne našlapané a plné filmárskej radosti a mágie. Ako séria videoklipov od interpreta, ktorého uznávate, ale nemáte zas tak radi.

Jediné varenie v telke, ktoré má význam aj pre oči a nie len pre jazyk. Zdeněk Šporhelt je akčný hrdina.

Kurva! Už po prvých pár scénach som bol odjebaný.. - a nebolo to kvôli tomu hnusnému vínu, čo som vypil cestou. Vulgarita je tu namieste - ostatne veď akí vulgárni sme voči našej planéte ? Kamarátka sa ma pred filmom pýtala, aké si myslím, že to bude... Povedal som, že určite mimoriadne esteticky posobivé, ale zrejme neveľmi intelektuálne. A presne tak aj bolo. Vizuálne mi to ale odpálilo dekel a emocionálne? - no... - Možno že aj nie je celá Zem jeden veľký živý organizmus Gaia, ktorému vadí, že doňho vŕtame gigantické diery, ale 10 000 slonov, kurva!