SeanLSD

Janči, neviem či za tým bola tá vodka, ale mne ako laikovi to prišlo dôveryhodné, uveriteľné aj presvedčivé, ak tomu krevsky dobre zrežírované, perfektne poprepájané sekvencie vyšpekulovaných záberov, svýbornou hudbou a parádnymi výkonmi. Viem, že som obdobie od 29. dňa o konca filmu, respektívne Dňa 1 už nevydržal, ale dovtedy som to doslova žral, to už nemohli stihnúť pokaziť, ak ulicami nezačali behať armády zombies. NÁKAZA rovnako globálna ako intímna, sledovaná s odstupom i naturalisticky. A preto Jano, pozri si prosím ťa tento film, a ako budúci výborný virológ povedz mi, či by to tak naozaj všetko mohlo byť.

Nové dno televíznej zábavy. Alebo to nie je zábava ? Veru nie je - a to je na tom najprekvapujúcejšie... - že je to nuda! Možno by sa tam dal vykopať dajaký ten dobrý vplyv v pôsobení na pozitívny vzťah ku svojmu telu, ktoré nemusí vyzerať ako z... no, televízie (ale to sa dá robiť aj inak ako absolútnym oderotizovaním tela) - ale čo ma je potom, keď ma to nebaví. A informácie, ako napr. či popularita úpravy prsníkov v Británií v posledných rokoch stúpa alebo klesá, tiež nejak zásadne v živote nevyužijem. To, čo by ma na týchto formátoch zaujímalo naozaj, sa tam nikdy nedozviem.

V realizme ostré, v realizácií prekvapivo dynamické a funkčné. Mišmaš jazykov je tu neprekonateľný, titulky potrebujú všetci. Holt cigánčina bez predsudkov poletujúca medzi etnografickou sondou do rómskeho prostredia povojnovej Vojvodiny a etudami naturščikov, čo znesú porovnanie s čímkoľvek najlepším, čo kde kedy s nimi vzniklo. Fascinujúce autentické typy a rozvoľnená nenásilná štruktúra, plne slúžiaca ich prirodzenosti, robia z drvivej väčšiny "cigánskych" filmov (vrátane ČIERNEJ MAČKY, BIELEHO KOCÚRA) iba neúprimnú, preštylizovanú pózu. NÁKUPCOVIA PERIA sú aj v neuveriteľne odvážnej a originálnej tvorbe 60. rokov ozajstný zjav, vzdialená ozvena už skoro zabudnutého neorealizmu, ktorá sa ozvala z Juhoslávie s šokujúcou životnosťou a netušenou silou.

O frajerovi, čo vylezie z basy a čo má divnú holku, a o druhom, s ktorým súťažia, kto bude väčší borec, melú pritom strašne drsné piate cez deviate, naháňajú sa s policajtmi, len tak sa flákajú v kožených bundách a punkových účesoch po industriálnej zóne hodiny, dni a týždne, machersky pofajčievajúc, potom niekde v hrdzavom šrote ležia bachnutí ako špinavé handry a raz za čas, kedy je to konečne zaujímavé, šlohnú nejaké vyblýskané fáro a namieria si to s ním rovno do výkladu nejakého drahého obchoďáku...____V tom istom roku, keď Danny Boyle debutoval PLYTKÝM HROBOM a odpálil Ewana McGregora k hviezdnej sláve, urobil to isté Paul Anderson s Judom Lawom. Pomohli si všetci... Podobností je tu viac než dosť, oba filmy sa jasne hlásia, možno i nevedome, k úplne novej vlne britského filmu ( Vo svojej dobe musel zrejme narobiť aj poriadny rozruch, keď ho v Británií zakázali.), jednoduchšie je však iba skonštatovať, že je v NAKUPOVANÍ prekvapivo málo akcie vzhľadom k jeho tematickému vyzneniu a "špinavému" charakteru ( a hlavne vzhľadom k ďalšej kariére režiséra..). Väčšina stopáže utečie v prázdnom táraní do vetra a poflakovaní sa po priemyselnej zóne tovární, hál a dokov, ktoré sú síce strašne fotogenické (a kamera robí krásnu prácu), ale čo z toho, keď nie sú ani dostatočne podfarbené sľubnou úvodnou našlapanou hudbou. Škoda, preškoda, lebo tie chvíle, v ktorých sa aj niečo skutočne deje, sú naozaj drsné, cynické a nápadité - vyzerajú ako nejaký retro-industriálny MECHANICKÝ POMARANČ zmaľovaný hrdzou, odpadkami a vyleštenou odpornosťou konzumu.

Pekný portrét človeka, neváhajúceho zahodiť všetko, ktorý sa cez posadnutosť svojim koníčkom prepracuje až k nekompromisnému idealistovi idúcemu neúprosne za svojim chimerickým cieľom, aj so všetkými zakopnutiami a pochybnosťami, ktoré ku genialite nesporne patria. Ja sám síce umeniu nerozumiem, takže ani nedokážem posúdiť prečo že to bol Paul Gauguin takým skvelým umelcom, ale mám slabosť pre takéto buričské charaktery, o to viac ak majú ešte pevné morálne zásady, ktoré, priznajme si, s výnimkou rečových obratov až také bežné nie sú ani dnes. Uznám ale aj, že pre iného človeka, možno drvivú väčšinu, to musí jednoducho vyzerať, že sa iba totálne zbláznil. Uznám to, možno aj pochopím, ale nie som ochotný akceptovať . .

Nevidel som veľa mainstreamových filmov, v ktorých by sa toho dialo menej... ale zase na druhej strane je podľa mňa umenie natočiť film, v ktorom sa nič nedeje a aj tak ma hodinu a pol dokáže baviť...Zásluhu má na tom celkom jednoznačne zopár zrejmých faktorov - hyperluxusný barák, prekrásna kamera a sympaticky príťažlivá predstaviteľka hlavnej - a takmer jedinej - role. Hocikto by však takú nudu neutiahol, takže v neposlednom rade zručná réžia Simona Westa, ktorý sa už pekných pár rokov priam kúzelne vyhýba dobrým scenárom... Prvá polovica pôsobila priam ako učebnica. Naučte sa z nášho prvotriedneho kurzu - Ako sa dokonale vystrašiť sám ! Uff, to ja veru dokážem - sedieť niekde osamote, alebo sa motať kdesi v tme a lese, hororov som videl kvantá, a tu zrazu, nič ma k tomu nenúti, začnem si sám haluziť, ako na mňa kde čo skáče, nič sa pritom nedeje, ale ja som v zopár okamihoch vydesený ako decko, trepe mi srdce, oblieva ma pot a zachváti ma panika, neviem sa ovládať... - a to všetko iba kvôli tomu, že sa rád dívam na filmy. Za zmienku ešte stojí fakt, že keď sa už aj takýmto dielam robia remaky, tak Hollywood zrejme melie z posledného.

Silný úder! Jeden z najzaujímavejších autorov americkej kinematografie sa s fenoménom found footage filmov vyrovnal po svojom - teda náramne šokujúco a originálne. Po sérií filmov prevažne pre deti film s deťmi, pri ktorom bude nejeden dospelý posraný až za ušami. Keby som NÁVŠTEVU videl pred ROZPOLTENÝM, nečudoval by som sa toľko tým brutálnym pritvrdením. Pohojdávanie medzi pohodičkou a znepokojením až k ťažkému psychu je tu vytvorené fantastickým spôsobom a podporené v rámci civilnosti a presvedčivosti doslova grandióznymi hereckými výkonmi. Hlavne deti sú natoľko zaujímavé, že by som sa bez problémov pozeral na ich domáce video aj keby nešli na návštevu k strašidelným starým rodičom.

Či nahrané alebo nie, či plne autentické alebo vylepšené pre efekt, stále je to aj skrz svoj úctyhodný vek fantastická podívaná a prekvapujúco drsný film. 23.- 30. 5.

Konečne po dlhej dobe poriadna novinárska dráma, ba čo dráma, investigatívny reportérsky thriller, za ktorý má u mňa Tony Gilroy ďalšiu žiarivú hviezdičku. Až mi to už začína byť podozrivé, jediné, čo možno jeho zásluhy tentokrát znižuje je fakt, že iba prepísal starší britský seriál, vraj tiež výborný, ale nevidel som, tak nemůžem posúdiť akú mieru prínosu a prípadnej scenáristickej geniality mu pririeknuť tentokrát. Príbeh realistický, zamotaný a pritom prudko aktuálny, réžia do detailu výborná, k tomu vyzretý ostrieľaný Russell Crowe ako najlepší vlk samotár žurnalistiky, čo som na plátne videl od . . fú . . ja neviem . . praveku a rozkošná Rachel McAdams, ktorá mu popri svojej kráse aj brilantne herecky sekunduje. Čo je ale najlepšie, je ten celkom výnimočný záver, nie kvôli nejakému tomu strašnému zvratu, ale tým, ako človeku dúfajúcemu vo veľké filmové víťazstvo česti, úprimnosti, spravodlivosti a kamarátstva doslova zlomí väz nádeje, ako na zem zrazí tú túžbu po jasnom rozlíšení a ostrých hraniciach medzi tým, čo máme sklony rozlišovať na plátne ako globálne jasné a morálne všeobecne záväzné dobro a zlo. Áno, ani tí najlepší z nás nie sú bez chyby.. Často práve naopak, a za veľkými činmi lásky a humanity možu stáť rovnako veľké sily zla, manipulácie či osobných nedostatkov. Tiene ideálov sú poskrývané v podkroviach mnohých ušľachtilých myslí. Krásne úmysly tak často stroskotávajú v prospech mašinérie zla. O to väčšia tu sila charakteru hlavnej postavy, ktorá je verná morálnemu krédu, hoci vo výsledku tým spôsobí možno niečo podobné, ako Balian v KRÁĽOVSTVE NEBSKOM. Úplná čistota bohužiaľ v našom svete nie je možná, nie, ak chceme dokázať niečo veľké mimo nášho vlastného, osobného a súkromného univerza. Až tento krajne nehollywoodsky trpký záver robí zo STATE OF PLAY nezabudnuteľné dielo, ktoré mi zostalo kdesi v hlave ako výstražné svetlo majáku.

Ak ťa dokážu presvedčiť, že Zem je guľatá, tak ťa dokážu presvedčiť o čomkoľvek.