Paldiny

Takto to zhruba dopadne ak dievča nemá šťastie na mužov a ďalej budem zabŕdať do deja spoilermi veľkosti Brna. Akýsi kriminálnik babenke najskôr spraví potomka, na druhý deň je už vdova, potom ju vlastný otec zapredá do bordelu, ešte v ten deň sa stáva polosirotou a v hriešnom pelechu si okrem fackujúcich radovánok príde aj na kokaínové kokteily. Mimochodom dcérenka čo na babkin rozkaz cucá pred publikom brandy to tiež nemá na ružiach ustlané. Námetom možno slušná dráma, ale spracovaním ide o akýsi zvláštny experiment. Udalosti totiž pravdepodobne sledujeme opitým pohľadom samotnej obete a tá má slabosť pre rozprávky. Takže z megalomanskej trúby aká sa prisnila opitej dcére vychádza kapela trubadúrov na čele zo zosnulým dedom, ktorý následne maminku vyslobodzuje zo zajatia. Chcete ísť do toho ? Ja už viackrát nie. I tak môžem potvrdiť, že si po rokoch spomeniete maximálne tak na jednu vizuálne úchvatnú scénu, ostatok zapadne prachom. Našťastie aj diskutabilný happy end s poručíkom podpisujúcim rozsudok o opatere dieťaťa.

Na explicitno sa tu nehrá, film sa rozhodol ísť pod kožu a ide mu to. Pocitovo je takým stretnutím vnútorne vyprahnutej Rosemary a malého Damiéna, ktorý si zaslúžil viac než len jednu fraktúru a flaster za olympiádu. Chalana budete z celého srdca nenávidieť a režisérke zložíte klobúk pre odvahu ísť nemainstreamovou cestou. Zo začiatku možno trochu vydesí zložitejší spôsob rozprávania aký navyše okoreňujú umelecké ozdoby, no keď sa začnete do diania dostávať stále hlbšie, film pohltí, privodí pocit úzkosti a po jeho skončení aj nechá v akejsi zvláštnej neistote. Na depku ako stvorené.

Hovorí sa, že Sivá bola pre ženy a Čierna mala byť pre mužov, no je to len polovičná pravda. Čierna totiž nie je pre nikoho, Marlon Wayans tie paródie skrátka nevie a aj tu trestuhodne zabíja všetok potenciál. Poznáte to tak, že sa vám za chodu ženú hlavou vtipnejšie situácie ako tie, ktoré bežia pred vami. Vlastne tu vyšiel tradične až jeden fór a to odkaz na Whiplash, zvyšok sa rovná trapasu, nude, zasraným slipom a zas tým černošským kecom - vážne sa v Amerike iné nerieši ?

Už toho je moc, Transformeri boli pri všetkom, pri lete na mesiac, vyhubení veľjašterov, a teraz sa dozvedáme, že kecali do práce aj Merlinovi, Rooseveltovi, Einsteinovi, Hitlerovi a ak by na zemi zotrvali o pár rokov dlhšie odchytili by si aj Gašparoviča. Akcia už neprináša žiadnu bomba scénu a dej sa vŕta v nových prešmyčkách a vysvetľovaniach, takže človek musí po nudnej dvojke opäť podstúpiť túto hru na mytológiu. Postavy samá šablóna, ex-vynálezca Wahlberg si pre tentokrát vyskúša rolu pomstiteľa a má toho čo povedať ešte menej než minule a ex-sir Hopkins si prišiel len pre tučný šek, no Bay ho raz donútil zrýchliť krok, takže dynamika pohybu na každom rohu. Občas sa na plátne objaví aj postava, ktorú ste videli už niekde inde (Wall-E či zlá Rita zo Strážcov vesmíru) a sem-tam máte pocit, že ste videli aj film samotný, ach ten zvrat s Optimom Primom. Kvalitatívne teda kdesi na úrovni nie najzábavnejšej Pomste porazených.

Američania otvoria ďalšiu Pandorinu skrinku, začnú si vyrábať vlastných transformerov a Walhberg s nežiaducimi botmi musia hasiť. To by sme mali dej a teraz k tomu podstatnému, vo filme padnú tri dobré fóry a zvyšok patrí Bayovej exhibícii. Okrem Ameriky to nepekne schytá aj Čína a do tradičnej hasenice sú zapojené tiež dinosaury. Samozrejme v oceľovej koži a s ohnivým dychom na perách, takže áno, haluz to je, len pre chorú minutáž prakticky nepožívateľná na jeden hlt.

Tak táto misia Caesarovi nevyšla. Do batôžku si totiž nepribalil ani dobrý príbeh, ani napätie a už vôbec nie scénky aké by vyžmýkali aspoň slzu. Na druhú stranu si vzal so sebou hromadu konzerv pátosu, obriu nádielku nudy a jalovú zápletku s mutujúcim vírusom. Prvýkrát som v sérii postrehol aj rušivé momenty, tá hudba v koncentračnom tábore bola ako zo štvrtého pokračovania Sám doma a opičák v bunde, ktorého prítomnosť mala asi odľahčiť situáciu, sa do vážneho tónu rozprávania nehodil vôbec. Plochosť postáv je tu nevídaná, nácek Harrelson je nevyužitý až beda, ostatným sa dej nevenuje a k normálu sa blíži maximálne tak orangutan so sympatickým kukučom. No aj tomu vedia do úst klásť tie najväčšie sentimentálne nezmysly. A dojímavý odchod zo scény? Ako by sa ani nestal. Mizerné dve hviezdy.

Načatá pandémia sa vybaví hneď v prológu, a potom šup do pralesa. A v ňom to vrie. Úsvit je o vzťahoch a tie sú opäť silné, rovnako aj triky, ktoré ani nevnímate. Čo si ide zlatou strednou cestou a odmieta riskovať je konflikt, ktorý ničím neprekvapí a nie je pri ňom náročné odhadnúť akým smerom sa bude uberať. Solídne pokračovanie s atmosférou.

Cenou za to, že sa hodinu rehocete ako kone je polhodinová masáž černošských kecov o rasizme a rovnoprávnosti, ale súhlasím, ide o posun k lepšiemu. Zatiaľ čo jednotka mala len jedinú dobrú scénu tu ich je hneď niekoľko.

Toto snáď natočil Scorsese, absolútna špička a ďalšia životopisná epopej, ktorá sa dostatočne venuje súkromným pletkám, drogovým exportom aj naturalistky uchopeným čistkám. Kamera, hudba, herci, všetko dokonalosť, teda jedno prehrávanie tam bolo, ale inak bez námietok. Po dramatickej aj rozprávačskej stránke je film neskutočne silný a po technickej maximálne presvedčivý, TOP scéna pád helikoptéry, kedy som cítil prach až z plátna, ale zapamätania hodných scén je tu na kilá a vo finále nechýba kusisko napätia. Takto nejako som si predstavoval sfilmovaného Che Guevaru.

Okey, je to bez ambícií, duše a Sly do toho šiel možno iba preto, že mu sľúbili zelenú na iný projekt. No teraz si povedzme niečo o tých málo plusoch aké film má. Sylvester časom upustí od úlohy kancelárskeho mentora a dostáva sa do väznice. Tá je síce ultra moderná, no zákon prírody v nej vládne tvrdou rukou, takže kto sa chce najesť musí dať tomu druhému cez držku a kto má v pláne zdrhnúť, zostáva pochopiť ďalšiu rubikovu kocku. Občas ale treba rátať s elektrošokmi, ktoré vám dopraje trebárs aj rezeň spod tácky, alebo neférovou bitkou proti presile, či malou zradou v radoch trestancov. Nová posila Bautista sa postará o jednu vtipnú scénku, kedy sa stretne s neochotou na recepcii a Arnieho štýlom vyprevadí z príbehu zopár komparzistov. Dosť ich padne aj zásluhou Aziata, ktorý stvárnil hlavnú postavu a celkom dobre mu to kope. V sumári teda silno neobjektívne tri hviezdy, aké žiaľ nezrkadlia spokojnosť, iba slepú vieru v zlepšenie pri treťom úteku.