Paldiny

Pán Scorsese je režisér, ktorý by vedel dramaticky a pútavo natočiť snáď i môj životopis. Po koľký raz prináša ďalšiu životopisnú pecku pre tento krát sa odohrávajúcu v centre osieho hniezda prehnitého sveta obchodu. Spoľahlivý DiCaprio znovu čaruje, scenár je doslova živelný a v spojení s divokým tempom nedá nepoprosiť dáku vyššiu silu, aby ubrala Martymu aspoň 30 rokov.

Dialógovo prepracované vrcholné dielo hexalógie. Ako býva u Romera zvykom, s novým dielom sa staré postavy nevracajú a tento diel nie je výnimkou. Aktuálna zostava v zložení: armádna jednotka, vedci a nejaká tá technická podpora spoločne obývajúca priestory podzemného bunkru. Denný harmonogram osadenstva spočíva v doobedňajšom hľadaní preživších, poobednom výskume odchytených hnusákov a večernej buzerácii despotickým veliteľom. Úvodný pohľad do vyľudnených ulíc s rozkladajúcimi sa mátohami a krokodílom vychádzajúcim z banky je famózny. Napätie aj napriek okresanému rozpočtu narastá na sile v konverzačných pasážach, aké sa venujú životným otázkam, dianiu v samotnom výskume a vykresľovaniu charakterov, z ktorých je hneď niekoľko výrazných a zaujímavých. A že najväčšou osobnosťou oplýva ochočený zombík so slúchadlami na ušiach počúvajúci Beethovena je udalosť snáď celej dekády. Režisér rád využíva kritiku spoločnosti (momentálne si to odniesla armáda a samoľúbosť nám tak vlastná), ktorá spoločne s odkazmi na iné žánrovky (vedec s prezývkou Frankenstein, knižka Salem´s Lot čoby povinné čítanie, v jednom momente šikovne zakomponované tóny zo Psycha) precízne posúva svet oživlých mátoh zas o kúsok ďalej (Bub schopný silnejších pocitov než podaktorí z bunkru). A to je presne ono, najväčšiu hrozbu tu nepredstavujú živí mrtví, ale samotné ľudstvo. Postupom času sa tak začínajú vyhrocovať vzťahy, čím sa k slovu dostane armáda rozkladajúcich sa fešákov a posledná večera môže začať. Gore sú priam delikátne a najmä v záverečnej tretine je ho v dostatočnej miere na to, aby boli spokojnosťou v nebi aj tí najotrlejší. Savini skrátka predstavuje extratriedu svojho oboru a ja som rád, že môžem byť svedkom jeho vrcholného predstavenia. Aj preto je škoda, že i napriek vysokým tržbám sa Romero dostal k najbližšiemu pokračovaniu až o 20 rokov, kedy mu do toho začala viac kecať novodobá technika.

Joe a Drobček sa stretávajú po druhýkrát a opäť tomu nechýbajú dnes už klasické gagy ("Co bude na večeři? Ani nevím, lítalo to kolem"), nezničiteľná chémia a vražedné tempo, kde vtipná scéna strieda ešte vtipnejšiu (fazule, karty, reštaurácia). Záver už trochu opíja pečivom, ale prežiť sa dá. Za detských liet bol tento štýl spaghetti humoru mojim jediným kontaktom s westernom.

Univerzálny vojak č.1 bola poctivá akčná sci-fi zábava a po komerčnom úspechu len málokoho dokázala prekvapiť výroba druhého dielu. Pokračovanie, z veľkej časti pod drobnohľadom samotného Van Damma a nadopované slušným rozpočtom, si prevažne stavia na akcii, dejová stránka sa filmu nezúčastní. Postava JCVD je tentokrát "už len“ človekom a tým na seba berie ťarchu herectva. Veľmi nešťastný smer, akým sa séria chcela vydať. Film ďalej postráda hlášky, nadhľad, zaujímavého protivníka, akým bol v jednotke Lundgren. Výslednému dojmu nepridáva ani rutinná akcia bez akéhokoľvek nápadu a tak Univerzálny vojak 2 zostáva už len smutným pokusom o veľkolepý sequel, aký v kinách spravodlivo prepadol.

O zápletku tu nejde, vyšetrovaniu sa vlastne ani nevenujeme. Čo snímku robí nezabudnuteľnou je poňatie vyšetrujúcej postavy a tá je vskutku ukážková. Hlavný predstaviteľ podáva herecké ultimátum v scénach, na aké by ste iné hollywoodske hviezdy nenahovorili. A to všetko v surovom, low-costovom podaní pre polnočné premietanie. Známa persóna z Bronxu nebola už nikdy toľko odvážna a nekompromisná ako tu. Kultová vec.

Hororová lahôdka skazená feelingom osemdesiatych rokov. Prináša hmlu, strach, chodiace či plaziace sa mŕtvoly a odpor z podivného chovania sa protagonistov. King môže byť spokojný.

V Detroite sa rozpútalo peklo, rabovanie, drogy, násilie a štrajkujúca polícia. Štedrejší rozpočet dovolí viac pohľadov do ulíc, viac akcie a dlhšiu minutáž, ktorá však v strede zadrhne a miesto rozvinutia predchádzajúcich udalostí, otvára ďalšie príbehové línie, čo pôsobí dojmom nerozhodnosti pri výbere scenára. Film naďalej pedantne dodržiava satirický podtón, kde najmä pri morálne naprogramovanom Robocopovi dôjde takmer k parodovaniu. Snímka je stále dosť krvavá, dokonca si trúfne na jednu lahôdkovú operáciu. Celkom prekvapí vysoká miera nekorektnosti, kde napríklad detské osadenstvo patrí k hlavným záporákom a žiadny happyend s ich osudom očakávať netreba, bez dlhších predslovov tu umierajú aj ženy. Druhý diel sa s prvým môže rovnať max po trikovej stránke, čo zas taký kompliment nie je. Predsa len už starne psími rokmi.

Dať tomuto prednosť pred tretím Robocopom znamená mať úsudok na správnom mieste. Naked Lunch je monštrozita toho najhrubšieho zrna. Všade sú v ňom prítomné drogy, násilie, ufóni, stonožky, chrobáci, sex s chrobákmi a tie najšialenejšie erotické predstavy. Dá sa povedať, že ide o jedno komplexne osobité dielo dvoch podivínov, ktorí v ňom skombinovali svojich najväčších démonov, vložili doň surrealistické desy a stopy odnikiaľ nikam, aké však pod pokrievkou podivna cestičku ukazujú.

Spočiatku nevýrazný projekt si dlhú dobu nevedel nájsť ani sponzora, ale ani to mu nebránilo získať kultový status aký prináleží Terminátorovi. Charizmatický Weller patrí k zásadným pilierom i napriek tomu, že má po väčšinu času telo ukryté pod masívnym oblekom. Zdatne mu pritom sekunduje bezcharakterný Kurtwood Smith. Triky sú už z dnešného štandardu zastaralé, zato masky skvelé, akcia nápaditá a Verhoevenovsky krvavá. Režisérovu pevnú ruku cítiť najmä v spravodajských vsuvkách, kde sa satiricky vysmieva mnohým neduhom doby, moc chválim aj kameru. Tá si miestami dovolí luxusnú jazdu medzi rozhovormi bez jediného strihu * * * * * Fanúšikov dozaista potešila správa o vydaní DC. Ten je zhruba o pol minúty dlhší a prináša Murphyho nezostrihanú popravu, viditeľne brutálnejšie zlyhanie modelu ED-209, plus jeden krvavý detail z oceliarne. Nie je to moc, ale keď neprší, aspoň kvapká.

"Teraz Vám predvediem ako vyzerá pravý akčný hrdina“ sľuboval Stallone pred premiérou štvrtého Ramba a priznám sa, že som po vydarenom zakončení ságy s Talianskym žrebcom ku skeptikom nepatril, ale to čo nám John J. predviedol mi urvalo sánku. Takto nekompromisný, brutálny a brilantne čistý (zá)kúsok som už dlho na menu nevidel. Rambo nebol nikdy nasranejší, záporáci odpornejší a mrzačenie nevinných obetí nekorektnejšie (zabíjanie a znásilňovaní žien, detí, cezpoľný mínový beh). Záverečné rozhrešenie v podobe masakru, pri ktorom lietajú končatiny, vybuchujú hlavy, z tiel vyliezajú črevá, sa isto raz zapíše do kroniky najchrumkavejších scén všetkých čias. Popravde si nikdy neodpustím, že mi akási záhadná sila nedovolila, si film vychutnať v kine * * * * * Rozšírenú verziu vnímam skôr rozpačito. Väčším počtom dialógov síce viac zbližuje s postavami, dokonca samotného Ramba vykresľuje v ľudskejšom prevedení, ale nepochopiteľne z filmu miznú explicitné zábery. Žeby verzia pre komerčné televízie?