Paldiny

Jediný prekvapivý moment je spojený s názvom filmu. Ten sa neštandardne objaví po dobrých 20tich minútach a šikovne je zakomponovaný do vysvetlenia kedy a kde sa nachádzame. Iné vysvetlenia od neho ale nechcite. Tvorcovia s projektom očividne nemali vysoké ambície, veď sa nám ani neobťažovali priblížiť načrtnutú civilizáciu. Kto videl trailer, snímka ho nemá čím prekvapiť. Ide o klasický survivor o dvoch postavách, ktoré budú tentokrát prchať pred agresívnou verbežou. S tým by si mal ale hlavný predstaviteľ poradiť, veď tento charizmatický chlapík pred hereckou kariérou slúžil v Iraku. Filmu ale nemám čo vytknúť, minúty odsýpajú rýchlo, cítiť, že mal vyšší rozpočet a záver končí otvorene avšak bez pozvánky do pokračovania.

Niekomu stačí fotoalbum, Charlotte si natočila film. Film, aký do našich končín dorazil rok po premiére v Cannes a polroka po premiére v US. Skrátka sa tu z ničoho nič objavil, tak si ho v krátkosti predstavme. Ide rýdzu artovú záležitosť, aká cieli na pocit. Tým, že už máte kde-čo napozerané v neistote čakáte, že sa v tureckom rezorte dačo pokazí a len odhadujete čo a kto za to bude niesť vinu. Aj napriek dlhým zdanlivo zbytočný záberom, je tu indícií na to dosť. Lenže ako si dovolenka bez all inclucive plynie, vy zisťujete, že je to skutočne len spomienka jednej mladej ženy na posledné bezstarostné chvíle s otcom. Ten pravdepodobne dal dohromady všetky nasporené úspory, dobil digitálnu kameru a potlačil nevyliečenú bolesť z manželstva, v ktorom moc toho nevyšlo. Nečakajte však žiadne emočné výbuchy, dejové zvraty ani rozuzlenia, čo si vás počká, bude zvláštna príchuť melanchólie odetej v habite nezávislej filmárčiny so silným osobným rozmerom.

Film počíta s tým, že sa na Pandoru ešte vrátime, preto si dovolí odfláknúť pár dejových línií a nevypointuje načrtnuté myšlienky. V tomto bola prvotina zovretejšia. Stále však ide o vizuálnu pastvu, pre ktorú sa oplatilo otvoriť kiná. Opakovanú projekciu si už ale doprajem v originálnom znení, prípadne skúsim český dabing. Ten slovenský rezal uši. Trochu sa ale obávam, že druhý Avatar bude i tak trpieť chorobou typickou pre filmy, v akých sa pohybuje veľa mládeže. Neviem prečo majú scenáristi (aj dabingové štúdia) potrebu písať/ prekladať detské repliky tak, aby zneli neprirodzene a hlúpo.

Tvorcovia chceli vzdať hold tomu, čo spoločnosť ovplyvňuje a spája už dobrú storočnicu. A nie je ťažké sa s nimi stotožniť. Veď koľkí z vás tridsiatnikov vytiahnú rovnakú spomienku z detstva, keď v novom byte nebol ešte ani nábytok, ale tá ťažká krabica s pohyblivými obrázkami už musela vysielať vlny. Režisér to mal možno rovnako. Zostáva potom už len vysvetliť nízke hodnotenie jeho Babylonu. Táto trojhodinová šou na mňa nezafungovala pre svoje multižánrové spracovanie. Chazelle na jednu tenkú príbehovú linku navliekol s výnimkou animáča snáď všetko. Skratovito a neopodstatnene tak v jednu chvíľu tromácky humor strieda živelnosť muzikálov, na aký nadviaže komorný dramatický part, ten sa prvoplánovo zmení v gangsterku, aká vyvrcholí v tom najprízemnejšom undergrounde. Film prakticky nemá vedľajšie postavy iba obrovský komparz a tie hlavné sú len sprievodcami jedného bláznivého scenára, ktorý skrátka nedrží pohromade. A je to škoda, pretože menoslov zúčastnených, tučný šek a vďačný námet sľubovali, že tak ako všetci zbožňujeme film, tak si každý užije aj poctu na jeho adresu. Tu to žiaľ nevyšlo.

Vláčik sa rozbehne v štýle Pulp Fiction ibaže na koľajniciach. Tým, že sme tu Quentinovu kultovku už  mali vyznamenania za originalitu sa udeľovať nebudú, čo ale nevadí, pretože z jazdy naprieč Japonskom cítiť hravosť a drajv. Ako však počet pasažierov vo vozňoch ubúda, trhá sa na kusy aj samotný vláčik. V záverečnej dvadsaťminútovke je z toho už len neriadená strela scenáristických výplodov na cracku a sympatický dojem je rázom fuč. Opakované pozretie som ochotný absolvovať iba pre zistenie, kam vlastne zmizol vlakový personál.

Rowlingová tentokrát vykúzlila 140 minútový film z ničoho a aby to obhájila, necháva tvorcovskú bezradnosť ospravedlňovať samotným Dumbledorom. Ten pred skupinou vysloví plán nič neplánovať, lebo to Grindelwald môže predvídať. Grindelwald sa nám ale trochu zmenil, Depp pre súdne ťahanice dostal padáka s osemmiestnym odstupným. Hlavný záporák sa po novom pohybuje inak, vyzerá inak, správa sa inak a nikomu to nevadí, nikto na to neupozorní, nikto túto zmenu nevysvetlí. Nič proti Mikkelsenovi, pokojne mohol zastať postavu Der Berlínčana, ale v roli Grindelwalda je len tieňom dovtedy výrazného Deppa. Aj preto jeho vzťah s Dumbledorom vyšumí do prázdna. Ženské role sú ďalšia smutná kapitola, ani do tretice nevidím jedinú nosnú postavu a tak sú z hereckého ansámblu Redmayne a Law poslední, ktorí dávajú svojim roliam aspoň čosi. V prípade Eddieho aj istý druh komediálneho talentu, krabí tanec úprimne pobavil a dal spomenúť na vábenie nosorožca. Keď už je reč o zvieratkách, tých fantastických pribudlo vo filme jedno. V banálnom finále bude mať dôležitejšiu rolu. Film pritom mal na čom stavať. Obávam sa ale, že spisovateľka vyhorela a režisér ťahajúci už siedmy čarodejnícky film tiež. STOPka pre prázdnu pokladnicu z kinosál je pre nich vlastne vítaným vykúpením.

So Stallonem je zábava, vylezie z lochu po štvrťstoročí, aby zistil, že v kaviarni dostane kávu iba do papierového pohárika a ani ju nedokáže zaplatiť v hotovosti. Jediné čo ho teší, že Rolling Stones sú stále na turné. Ani zmena doby mu nezabráni podmaniť si miestny zapadákov a miestnych obyvateľov, ktorí to dobrovoľne alebo nasilu potiahnu s ním celú prvú sériu. Scorsese si to medzi obľúbené mafiánske eposy asi nedá, ale ja ako fanúšik Stalloneho a žánru s tým problém nemám. Ak by som sa ho snažil nájsť, tak napíšem, že tých 5 hodín čistého času bez tituliek a otravných rekapitulácií je zbytočne natiahnutých. Keď uvážim čo sa v ňom udialo, látka by si vystačila na jednom celovečernom páse. Na druhú stranu ten by sa asi nezaplatil, čo nie je zrejme prípad seriálu, ktorého čaká na moje prekvapenie ďalších 9 epizód. Ale ako píšem, ak sa vráti kráľ Tulsy, problém s tým nemám, len dúfam, že znovu nevyfasuje 25 rokov. Neprezradil som moc?

Som si istý, že na papieri vyzeral film lepšie. Hlavnú záporáčku tu predstavuje minulosť a tá je známa tým, že ubližuje najviac. Horolezkyňa už túto horu bolestí nedokáže znášať, tak sa rozhodne ukončiť púť na tejto zemi svojim posledným výstupom. Lenže všetko zmení stretnutie s polomŕtvym chlapíkom, ktorý dostal rovnaký nápad. Matematika velí, že mínus a mínus robí plus a tak sa má myslenie oboch začať meniť. S podobným námetom som sa ešte nestretol, obrázky prírody sú tiež vábivé a búrku by som zažiť nechcel. Čo film zráža dole sú ťažko uveriteľné situácie, kedy chlapík, ktorému by ste tipovali predposledné nadýchnutie, prežije nemožné. Bez vybavenia, skúseností a s nulovou motiváciou žiť postupne absolvuje zostup z hory, ľadový kúpeľ či pád, po akom by ste si rátali kosti. Považujem to za nezvládnutú ochrannú známku filmárov, ktorí namiešali do skutočného príbehu toľko absurdít, že som sa cez to nedokázal preniesť. Škoda, keby film nechali plynúť bez dramatických mission impossible príkras, mohla z toho byť uveriteľnejšia a tým aj pozerateľnejšia záležitosť.

Tak už aj Will Smith má svojho Revenanta. Príbeh s prívlastkom skutočný sa odohráva v čase, kedy za veľkou mlákou skončilo otroctvo, lenže otrokom sa to akosi zabudlo povedať. A tak tu máme jedného so silou koňa, vynaliezavosťou MacGyvera a odolnosťou Maxima Gladiátora. A ten si počas jednej šichty na stavbe železnice povie dosť a hodí roha. Čo sa filmu vyčíta, ja považujem za sakra príťažlivé, kamera je ako od Lubezkiho a spoločne so zvolenými filtrami okamžite vtiahne do diania. Prostredie je správne nehostinné, špinavé a doba vykreslená naturalisticky surovo. Môžeme debatovať, kde hlavná postava vzala energiu ešte narukovať, možno láska k rodine, možno láska k Bohu, možno oboje. Nie je to až toľko podstatné. Čo je podstatnejšie, že Emancipation nenudilo ani sekundu. Slušná vec z dielne Apple.

Trochu lepší študentský film.