kestrel

No úplná katastrofa to nebola. Čakala som nešťastie rozmerov vykoľajeného vlaku, ale film zo mňa jedno - dve pousmiatia dostal a pri kamere som sa tiež občas pozastavila a povedala si, že to vyzerá skoro na úrovni (hlavne keď ide holka na koni). Herecké výkony zo strany mesiačikov decentné. Bohužiaľ to sú jediné pozitívne veci, čo môžem o počine povedať. Scénar je mierne schizofrenický, pendluje medzi takmer súdobým jazykom a archaickým vyjadrovaním klasických rozprávok, medzi ktoré sa tak zúfalo snaží zaradiť. Ale ako pubertiak, ktorý sa snaží obliekať ako jeho obľúbená hviezda a myslí si, že je z neho rocker, v snahe tragicky zlyháva. Kostými sú obstojné, aj keď ktokoľvek mal na starosti parochnem nemal túto prácu vôbec dostať. Keď nie je poznať rozdiel medzi účesom, ktorý má vyzerať absurdne a tým, ktorý nemá, je niekde problém. Efekty tiež nekonzistetnej kvality, od decentných po strašné. Neviem, koho napadlo robiť Stonehenge (mimochodom - vážne?) v CGI miesto v štúdiu alebo niekde na mieste, no tiež sa to neukázalo byť práve najšťastnejším rozhodnutím. A chápem, že rozprávka je cyklickou, veci sa opakujú a postupne gradujú, ale v modernej scénaristike by podobné repetície nemali byť. Je niečo ako tvorivá licencia, ale tvorcovia sa asi príliš báli hľadať nové, zaujímavé spôsoby ako povedať známy ,veľmi základný a jednoduchý príbeh. Premrhaná šanca, ale to vôbec nie je prekvapujúce. V konečnom dôsledku zmätená záležitosť s jedným alebo dvoma podarenými momentmi.

Och, moje oči. Och, moja hlava. Budem musieť vypiť ešte veľa bielidla, kým sa mi toto konečne podarí vytesniť z pamäte. A Al Pacino - naozaj si na tom tak zle? Fakt potrebuješ výplatu tak zúfalo? Bol si v "Krstnom Otcovi" AJ v "Scarface" - chlape, maj voči sebe trošičku úcty! A niekto prestaňte Sandlerovi dávať peniaze a sušienky, nech prestane točiť tieto otrasné filmy.

Žijeme v dobe, kedy je originalita v kinematografii vyhýnajúcim zverom. Trh je natoľko naplnený možnosťami a obchodníkom sa ponúkajú tak ľahko prístupné formy propágacie svojho produktu, až sa v zúfalstve rozhodujú siahnuť po niečom - čomkoľvek - čo potencionálny konzument dokáže aspoň približne rozoznať a tým pádom na to bude ochotnejší vyhodiť svoje ťažko vydreté peniaze. Nech mi nikto nehovorí, že natáčanie pokračovaní/prequelov/remakov/rebootov je v dnešnej dobe tak populárne preto, lebo filmári majú k dispozícii nové technológie a nové tvorivé postupy - hoci sa nájdu aj vzácne výnimky, kedy pokročilejšia technológia môže staršej sérii naozaj pomôcť, jediným pravidlom, ktoré sa v tomto ohľade uplatňuje, je pravidlo voľného trhu. A to diktuje, že pokiaľ štúdio nebude riskovať novými a neoverenými scénármi a vytvorí produkt, ktorým sa dá zneužiť, ahem, využiť už ustálená základňa fanúšikov, má po uvedení svojho výplodu do kín nejaké tie tržby isté a aj keď je film otrasnou, nevkusnou zmeťou veľmi zlého CGI, neznesiteľného dialógu a dejovej línie, ktorú nebude brať vážne nikto, kto nie je na intelektuálnej úrovni meňavky, nevykáže straty. Tento "počin" je priam učebnicovým príkladom tohoto chladného, starostlivo kalkulovaného prístupu k filmovej tvorbe, ktorá sa stále viac a viac deformuje v čisto obchodnú záležitosť. Pôodný film z 80-tych rokov bol starostlivo napísanou a premyslenou štúdiou na tému ľudskej podozrievavosti, nášho inherentného strachu z tých okolo nás, čím vytváral neuveriteľne ťažkú, silnú atmosféru všedeprítomnej paranoie a klaustrofóbie. Nehovoriac o tom, že prelomové praktické efekty spravili z filmu skutočne bizarnú, ale veľmi údernú hororovú záležitosť. V skratke bol pôvodný "The Thing" hororom, ktorý ku svojmu divákovi pristupoval dospelo a nevnucoval sa. Čo je výrok, ktorý v tomto spracovaní zopakovať nemôžem. Keď pozeráte film, ktorý má byť oživením 20 rokov mŕtveho duševného vlastníctva a vizuálne efekty sú na horšej úrovni, než počin z konca 80-tych rkov, viete, že sa niekde stala chyba. Zásadná, osudová chyba. Dej je buď neexistujúci alebo tak stupídne pokrútený, až z toho máte sto chutí zoznámiť svoje čelo s náhle veľmi príjemne pôsobiacim pánom Stolom, postavy sú v tom lepšom prípade kartónovo dvojrozmerné alebo nanajvýš neznesiteľné, v tom horšom ani neviete, že tam sú, keďže ich jediným dôvodom pre objavenie sa vo filme je, aby došli predčasného skonu nejakým absurdne grafickým spôsobom, ktorý z nejakého záhadného dôvodu zahŕňa aj to, že ich koža sa zmení vo veľmi umelo vyzerajúco gumu. Chýba tu atmosféra, chýba tu zapamätateľnosť a to jediné, čo sa ako-tak dá označiť za vyčnievajúce nad priemer všeobecnej otrasnosti je zúfalá snaha tvorcov odkázať na predchádzajúci, neporovnateľne lepší predošlý film. To nie je ani tak urážkou predošlého filmu ako je to dôkaz svedčiaci o momentálnej tvorivej vypitvanosti týchto veľkých trhákov. Pozrite si pôvodný film, pozrite si farbu, ako zasýcha na stene - len sa, preboha živého, vyhnite tomuto odpadu.