kestrel

No úplná katastrofa to nebola. Čakala som nešťastie rozmerov vykoľajeného vlaku, ale film zo mňa jedno - dve pousmiatia dostal a pri kamere som sa tiež občas pozastavila a povedala si, že to vyzerá skoro na úrovni (hlavne keď ide holka na koni). Herecké výkony zo strany mesiačikov decentné. Bohužiaľ to sú jediné pozitívne veci, čo môžem o počine povedať. Scénar je mierne schizofrenický, pendluje medzi takmer súdobým jazykom a archaickým vyjadrovaním klasických rozprávok, medzi ktoré sa tak zúfalo snaží zaradiť. Ale ako pubertiak, ktorý sa snaží obliekať ako jeho obľúbená hviezda a myslí si, že je z neho rocker, v snahe tragicky zlyháva. Kostými sú obstojné, aj keď ktokoľvek mal na starosti parochnem nemal túto prácu vôbec dostať. Keď nie je poznať rozdiel medzi účesom, ktorý má vyzerať absurdne a tým, ktorý nemá, je niekde problém. Efekty tiež nekonzistetnej kvality, od decentných po strašné. Neviem, koho napadlo robiť Stonehenge (mimochodom - vážne?) v CGI miesto v štúdiu alebo niekde na mieste, no tiež sa to neukázalo byť práve najšťastnejším rozhodnutím. A chápem, že rozprávka je cyklickou, veci sa opakujú a postupne gradujú, ale v modernej scénaristike by podobné repetície nemali byť. Je niečo ako tvorivá licencia, ale tvorcovia sa asi príliš báli hľadať nové, zaujímavé spôsoby ako povedať známy ,veľmi základný a jednoduchý príbeh. Premrhaná šanca, ale to vôbec nie je prekvapujúce. V konečnom dôsledku zmätená záležitosť s jedným alebo dvoma podarenými momentmi.

Och, moje oči. Och, moja hlava. Budem musieť vypiť ešte veľa bielidla, kým sa mi toto konečne podarí vytesniť z pamäte. A Al Pacino - naozaj si na tom tak zle? Fakt potrebuješ výplatu tak zúfalo? Bol si v "Krstnom Otcovi" AJ v "Scarface" - chlape, maj voči sebe trošičku úcty! A niekto prestaňte Sandlerovi dávať peniaze a sušienky, nech prestane točiť tieto otrasné filmy.

Žijeme v dobe, kedy je originalita v kinematografii vyhýnajúcim zverom. Trh je natoľko naplnený možnosťami a obchodníkom sa ponúkajú tak ľahko prístupné formy propágacie svojho produktu, až sa v zúfalstve rozhodujú siahnuť po niečom - čomkoľvek - čo potencionálny konzument dokáže aspoň približne rozoznať a tým pádom na to bude ochotnejší vyhodiť svoje ťažko vydreté peniaze. Nech mi nikto nehovorí, že natáčanie pokračovaní/prequelov/remakov/rebootov je v dnešnej dobe tak populárne preto, lebo filmári majú k dispozícii nové technológie a nové tvorivé postupy - hoci sa nájdu aj vzácne výnimky, kedy pokročilejšia technológia môže staršej sérii naozaj pomôcť, jediným pravidlom, ktoré sa v tomto ohľade uplatňuje, je pravidlo voľného trhu. A to diktuje, že pokiaľ štúdio nebude riskovať novými a neoverenými scénármi a vytvorí produkt, ktorým sa dá zneužiť, ahem, využiť už ustálená základňa fanúšikov, má po uvedení svojho výplodu do kín nejaké tie tržby isté a aj keď je film otrasnou, nevkusnou zmeťou veľmi zlého CGI, neznesiteľného dialógu a dejovej línie, ktorú nebude brať vážne nikto, kto nie je na intelektuálnej úrovni meňavky, nevykáže straty. Tento "počin" je priam učebnicovým príkladom tohoto chladného, starostlivo kalkulovaného prístupu k filmovej tvorbe, ktorá sa stále viac a viac deformuje v čisto obchodnú záležitosť. Pôodný film z 80-tych rokov bol starostlivo napísanou a premyslenou štúdiou na tému ľudskej podozrievavosti, nášho inherentného strachu z tých okolo nás, čím vytváral neuveriteľne ťažkú, silnú atmosféru všedeprítomnej paranoie a klaustrofóbie. Nehovoriac o tom, že prelomové praktické efekty spravili z filmu skutočne bizarnú, ale veľmi údernú hororovú záležitosť. V skratke bol pôvodný "The Thing" hororom, ktorý ku svojmu divákovi pristupoval dospelo a nevnucoval sa. Čo je výrok, ktorý v tomto spracovaní zopakovať nemôžem. Keď pozeráte film, ktorý má byť oživením 20 rokov mŕtveho duševného vlastníctva a vizuálne efekty sú na horšej úrovni, než počin z konca 80-tych rkov, viete, že sa niekde stala chyba. Zásadná, osudová chyba. Dej je buď neexistujúci alebo tak stupídne pokrútený, až z toho máte sto chutí zoznámiť svoje čelo s náhle veľmi príjemne pôsobiacim pánom Stolom, postavy sú v tom lepšom prípade kartónovo dvojrozmerné alebo nanajvýš neznesiteľné, v tom horšom ani neviete, že tam sú, keďže ich jediným dôvodom pre objavenie sa vo filme je, aby došli predčasného skonu nejakým absurdne grafickým spôsobom, ktorý z nejakého záhadného dôvodu zahŕňa aj to, že ich koža sa zmení vo veľmi umelo vyzerajúco gumu. Chýba tu atmosféra, chýba tu zapamätateľnosť a to jediné, čo sa ako-tak dá označiť za vyčnievajúce nad priemer všeobecnej otrasnosti je zúfalá snaha tvorcov odkázať na predchádzajúci, neporovnateľne lepší predošlý film. To nie je ani tak urážkou predošlého filmu ako je to dôkaz svedčiaci o momentálnej tvorivej vypitvanosti týchto veľkých trhákov. Pozrite si pôvodný film, pozrite si farbu, ako zasýcha na stene - len sa, preboha živého, vyhnite tomuto odpadu.

Jednoduché, bezmyšlienkové, ale vtipné. Ideálne na večer, kedy si po dlhom týždni v práci jednoducho chcete otvoriť pivo, na chvíľu vypnúť mozog a len sa zabaviť.

Naozaj neviem, čím sa tento film snaží byť. Na jednej strane sa zahráva s témami (a jazykom) evidentne zameranými na dospelé publikum, na strane druhej obsahuje scény, ktoré by človek čakal skôr v stereotypickej, nezaujímavej, nudnej, zabudnuteľnej, inteligenciu urážajúcej tínedžerskej komédii. V konečnom dôsledku ale viac klincov po hlavičke udrie než ich minie, čo sa do značnej miery dá pripísať vynikajúcim charizmatickým výkonom Emmy Stone, Ryana Goslinga a Steva Carella. Ostatok osadenia, úprimne povedané, je tak nevýrazný, že by mohol byť neviditeľný. Práve jeho nekonzistencia a nevyrovnanosť v tóne, kvalite scenára a kamery je to, čo ma neuveriteľne frustruje - za každou dobrou scénou (bitka v záhrade) nasleduje ďalšia, ktorá ho úplne podkopne (obohraný "prejav" v telocvični). Možno sa to dá pričítať mierne schizofrénnej réžii - keď je príliš veľa kuchárov v kuchyni robiacich všetko naraz, tak pripália aj vodu - neviem. Ale konečný produkt sa snaží byť príliš veľa vecami naraz - dospelým, ale aj trošku detsky naivným, parodujúcim zaužívané klišé žánru, zatiaľ čo využije každé. jedno. posledné. z nich. Dávam mu tri hviezdičky, pretože ja som videla dva filmy - jeden vynikajúci, jeden otrasný. Tak keď ich tvorcovia mohli hodiť do mixéra, môžem so svojím hodnotením spraviť to isté aj ja.

Sofia Coppola ma konvertovala a spravila zo mňa veriaceho v jej režisérsky talent "Strateným v preklade", doteraz jedným z mojich najobľúbenejších filmov. Ale, ako jej nasledujúce projekty nasvedčujú, tvorivé šťavy jej začínajú pomaly ale isto dochádzať. "Mária Antoinetta" nie je zlým filmom v žiadnom zmysle slova. Postavy, ich emócie, situácie, v ktorých sa nachádzajú - to všetko je podávané s ľahkosťou a efektívnosťou, aká je Coppole vlastná. Vytvára naozaj sympatické charaktery a je veľmi zdatnou vizuálnou režisérkou, keď chce záber a obraz nechať povedať príbeh, radšej než použiť slová. Po bezchybnom, elegantnom prvom dejstve sa ale film v druhom úplne rozpadne a pobieha dookola ako pes túžiaci naraz utekať na všetky strany, aby sa v treťom znova pozbieral, aj keď predošlej kvality znova nedosiahol. Hudba je, tradične, vynikajúca a náladová, ale odvážne rozhodnutie kombinovať dobové melódie a hĺbavý podmaz v citovo náročnejších scénach so súdobými záležitosťami sa nie všade osvedčí ako múdre. Kirsten je úžasná, bez problému ukradne plátno spod nôh všetkým ostatným hercom i ich postavám. Čo dodať? "Stratené v preklade" to síce nie je, ale nie je to zlé. Vôbec nie.

Od uvedenia prvého dielue tejto série ubehlo už pár rokov a doteraz ste sa Vy, ako divák, už stihli rozhodnúť, či sa Vám páči alebo nie. Trojka je presne to isté čo jednotka a dvojka, ale to nevadí. Nikto nejde na film "Paranormal Activity" pre shakespearovkú kvalitu dialógu alebo mnohovrstvový príbeh, nie. Idete tam, pretože uvidíte, ako sa dejú čudné veci hromade ľudí podobným Vám samým. "Paranormal Activity" je jedným z vyhýnajúcich minimalistických hororov, a to sa prejavuje tým, že jeho desivosť stojí na tom, koľko veľa Vám neukáže, narozdiel od moderných vnútornosťami a kečupovej krvi preplnených záležitostí. Hrá na tie najbazálnejšie strunky - kto z Vás sa ako malý nebál, keď večer ostal sám doma? Filmári neukážu nič, a o to horšie sú veci, ktoré do týchto medzier doplní Váš mozog. Keby som o tomto filme mala niečo povedať, tak by to bolo, že svoje publikum veľmi dobre pozná, vie presne, aké majú očekávania a ako reagujú na to, čo sa na plátne ukáže, čo mi prišlo až brilantne využité v istej scéne s plachtou a pubertiačkou v kuchyni. Ničím iným než geniálnym nie je využitie rotujúcej kamery - po technickej stránke každá ďalšia kapitola v tejto sérii dokáže vždy príjemne prekvapiť. S postavami je veľmi ľahké súcitiť, sú to všetko veľmi sympatickí ľudia, ich interakcie sú natoľko prirodzené a nenútené, až Vám príde ľúto, že sa im stanú všetky tie strašné veci, ktoré viete, že sa im stanú. Isteže, sú tam aj hluché miesta a falošné "BOO!" momenty, ale znova, Oscara za scenár nikto za "Paranormal Activity" nedostane. Filmári to vedia, Vy to viete, no na konci si ani jeden z Vás nepríde, že by jeho inteligencia bola nejakým spôsobom urazená. Pokiaľ sa Vám páčila jednotka a dvojka, nemôžem tento film dostatočne odporučiť. Pokiaľ Vám ani jeden z predošlých filmov nesadol, nesadne Vám ani tento. Pre pánov - naozaj nie je nič lepšie, na čo v dlhý, studený októbrový/říjnový večer zobrať nejakú slečnu. Celý čas sa Vás bude kŕčovito držať, akoby jej šlo o život.

Jedného dňa mi niekto bude musieť vysvetliť, prečo nielenže je Michaelovi Bayovi dovolené točiť filmy, ale neexistuje ani súdne rozhodnutie, ktoré by mu zakazovalo priblížiť sa ku kamere na menej než 50 metrov. Iba rozmýšľam, že ak by som ho žalovala v Amerike, či by mi ich súdy priznali nejakú kompenzáciu jednak za viac než dve premárnené hodiny môjho života, ktoré nikdy nedostanem naspäť, ako aj náhradu utrpenej citovej a intelektuálnej ujmy. Sú filmy, ktoré sa dajú užiť, keď človek vypne mozog a môže sa na nich vynikajúco pobaviť. Toto je film, ktoré po vás namiesto toho, aby ste mozog vypli, požaduje, aby ste podstúpili lobotómiu. "Odpad!" je v tomto prípade tragicky nedostačujúce. Jediné priliehavé označenie, ktoré ma momentálne napadá, je krásny anglický výraz "shitstorm".

"Špeciálny efekt je iba nástojom, prostredníkom a spôsobom, akým povedať príbeh. Špeciálny efekt bez príbehu je veľmi nudná vec." povedal pred dobou, ktorá sa teraz zdá byť ako v inom živote, a najskôr aj paralelnom vesmíre, George Lucas krátko predtým, než náhle zomrel a Lucasfilm v snahe vydojiť z neho a série "Star Wars" ho nahradil robtickým dvojníkom, ktorý točí nevýslovne strašné demá za účelom celému sveto sa pochváliť, čo ešte dokáže jeho najnovší počítač. Ale ja sa ospravedlňujem, toto vôbec nie je o "Star Wars". Ten výrok som si dohľadala preto, lebo sa zdá, že Jamesa Camerona postihol rovnaký nešťastný osud ako nebohého Georga Lucasa a rovnako ako v prvom prípade, robotický klon inak obstojného režiséra (pokiaľ ohliadneme od "Titanicu") sa nedokáže ovládnuť a vyjadriť svoju lásku technológii, ktorá ho stvorila. Alebo možno len chodí s jednou z 3D kamier použitých pri natáčaní a naozaj jej veľmi chcel nájsť prácu. Trápne vtipy a hlúpe reči bokom, naozaj nedokážem pochopiť, ako niekto - ktokoľvek - môže tento film brať vážne na akejkoľvek úrovni. Ako som už, vôbec nie nenápadne, naznačila, "Avatar" ani tak nemá príbeh ako zmutovanú, pozliepanú a pozošívanú zbierku klišé otrepaných tak veľmi, že ani keď ich vymysleli, nikto ich nepovažoval za originálne, sobášiacu sa s Cameronovým pološialeným kázaním jeho vlastnej politicko - spoločenskej agendy napísaným tak agresívne, že keby ich obecenstvu o hlavu mlátil ešte viac, obecenstvu by nezostala pomyslená kolektívna lebka, do ktorej by ju mohol ďalej tlačiť. Tento "dej" je hlúpym vo svojích lepších chvíľkach a otvorene urážlivým v horších. Čo sa technologickej "revolúcie", o ktorej v súvislosti s týmto kinematografickým "počinom" počúvam tak veľa týka - to už vskutku netuším, o čom všetci hovoria. Za prvé, 3D je absurdný, zbytočný formát a jeden z tých technologických vynálezov, na ktoré sa za pár rokov ohliadneme s pocitom zahanbeného pobavenia, podobne ako na ohrievače prostaty z konca 19. storočia. 3D v takej podobe, akú má teraz, jednoducho nemá budúcnosť, a žiadny počet šmolkov na steroidoch pobiehajúcich elfským lesom z hry "World of Warcaft" to nezmení. A technológia použitá k natočení tohoto filmu už bola prekonaná - "Captian America" napríklad priniesol spôsob bezchybnej konverzie filmu do 3D formátu - keď už bez toho vážne nedokážete žiť - ktorý je neporovnateľne lacnejší, praktickejší, prístupnejší a na ktorý tvorcovia nemusia vyhodiť dve tretiny rozpočtu projektu. Len si to pekne nájdite. A navyše, "Ako vycvičiť draka" malo 3D ktoré na plátne vyzeralo minimálne o dve triedy lepšie než čokoľvek, čo sa ukázalo v "Avatarovi". Čo sa "originality" lokality a prostredia týka - je naozaj smutné, že "hodiť dve náhodné zvieratá do mixéra a zapnúť" sa v dnešnej dobe považuje za originálne. Ak chcete naozajstné mimozemské príšery, pozrite si špeciál "Alien Planet" z produkcie Animal Planet - tento malorozpočtový televízny projekt, do ktorého boli zapojení naozajstní vedci a nie "odborníci", ktoré svoje doktoráty dostali poštou, má neporovnateľne zaujímavejšie, inventívnejšie a originálnejšie umelecko - faktuálne poňatie mimozemského sveta než tento veľmi drahý počítačový remake "Pocahontas" s prerastenými modrými mačkami. V skratke - nech vezmete ktorýkoľvek aspekt tohoto rádoby filmu, zlyháva na celej čiare. Uráža inteligenciu, spolieha sa na karikatúry, než by sa obťažoval s characterizovaním naozajstných postáv a ráta s tým, že jeho lacné, starobylé režisérske taktiky z vás už len nejako vyžmýkajú požadovanú reakciu. A jeho absurdne nákladná technológia bola prekonaná. Pozrite si radšej "District 9" alebo brilantný nový "Rise of the Planet of the Apes" len, preboha živého, nemrhajte dvoma hodinami svojho života na tento odpad.

Nie zlé. Nie zlé. "Captain America" je dobový komiksový film, dosť vzácna záležitosť, a je príjemné vidieť materiál v rukách štúdia, ktoré ho rešpektuje a záleží mu na ňom. Vizuálne aj tónom veľmi originálny film, zaujímavé postavy. Len musím povedať, že čo sa akcie týka, príde mi, že film viac než trochu pokrivkáva. Veci sa dejú, ale registrujete len to, že sa niečo stalo, ani raz si nepoviete "wow, to bolo fakt dosť fantastické", ako napríklad v "Iron Man 2" keď Mickey Rourke vyliezol na pretekársku trať a začal sekať formuly na kusy alebo vo filme "Thor", keď sa titulárna postava a jeho kamaráti vydajú na vlastnú päsť bojovať s obrami - "Captain America" skrátka nemá takéto zapamätateľné ikonické scény. Áno, je to zábavný film, ale spomedzi všetkých Marveloviek, čo doteraz vyšli, mi, úprimne povedané, prišiel najslabší. Čo v žiadnom prípade nie je hanobiaca poznámka, keďže tieto filmy nastavili prekvapivo vysokú latku, čo sa štandardu kvality týka. A make - up Huga Weavinga je na niečo s takýmto rozpočtom a takýmto množstvom úsilia a práce, ktoré Marvel Studios týmto filmom venuje, neodpustiteľne zlý. No ešte vždy to mohlo byť horšie. Ešte vždy mohol "Captain America" skončiť ako konkurenčný "Green Lantern". Takže je rozhodne na čo sa tešiť, čo si užiť, a za čo byť vďačný.