whimsy

síce ma to výraznejšie neoslovilo, ale aj tak ide o zaujímavú vzťahovú mozaiku. moderný nemecký film, skvelo natočený, s podnetmi pre mnohé diskusie, provokatívny, napriek tomu chladný až emocionálne sterilný. o komédii, a už vôbec nie romantickej komédii, sa z môjho pohľadu v tomto prípade absolútne nedá hovoriť.

Jeden z tých filmov, ktoré by mali chodiť v sobotu večer v TV... príjemný, skutočne pre celú rodinu a tak troška predsa len núti k zamysleniu sa nad iným vnímaním medziľudských vzťahov a jeho príčinách.

Cirkus! Pohyb. Vesmír. Príroda.

Práve túto knihu od Dahla som síce nečítala, ale toto je adaptácia, akú si nepochybne zaslúži. Pocit z jeho kníh je tu vystihnutý úplne dokonale s patričnou milou iróniou a bez akejkoľvek infantilnosti (lepšie ako v Burtonovom Charliem). A vám nezostáva nič iné, len sa celý čas usmievať *trademark* :-)

Dobrá adaptácia, ktorá dosť presne zachytáva atmosféru knihy (...smutné, chladné, izolované) a divadlo je tu cítiť v každom zábere. Pričom si plne užijete komickosť Shakespearovej drámy. Isteže, filmu sa dá vytknúť malá invenčnosť a práca s formou, ale aspoň z môjho pohľadu nejaké posúvanie filmárskych hraníc ani nebolo jeho cieľom. A ako kompletný záznam jednej z najlepších divadelných hier, aké boli kedy napísané, jednoducho funguje. No a David Tennant ako Hamlet možno nemá patričnú tragickosť, ale zato pôsobí nenútene vyšinuto, čo je poloha, ktorá mu neskutočne sedí. V súčinnosti so skvelými dialógmi mi k spokojnosti už asi nič nechýba.

(tak trocha spoiler) Tak realisticky pateticky romantické... S vlajúcimi plachtami a závesmi, ležaním v konároch, či poletujúcimi motýľmi. S malými epizódami, nad ktorými sa pousmejete, ako cesta lúkou, kvôli valentínke alebo znehybnenie hlavnej dvojice zakaždým , keď sa obzrie malá sestra. A aspoň pre mňa skutočne výrazne zmeny správania sa postáv v závislosti od situácie alebo spoločnosti, v ktorej sa aktuálne nachádzajú. Pričom toho osamote spoločne stráveného času tu skutočne nie je až tak veľa, keďže každú chvíľu sa tu niekto motá (, čo je čiastočne kompenzované listami a klopaním na stenu). A práve toto tiché zbližovanie sa spojené s akousi neustálou neistotou (o stave mysle osoby, s ktorou ste; ale aj neistotou v zmysle možnosti narušenia okamihu, či neustálym vedomím si vonkajších okolností, ktoré môžu mať fatálne následky), no súčasne s asi najväčšou otvorenosťou (prirodzenosťou) postáv je tým najlepším na tomto filme (aspoň podľa mňa)....''Was it a vision, or a waking dream? Fled is that music. Do I wake or sleep?' '... Idem čítať Keatsa...

končí to zaspievaním After Hours - čo tento film pre mňa pozdvihlo o 2 úrovne vyššie :-)

Dvaja ľudia, ktorí sa míňajú - pre mňa asi tá najviac rezonujúca a osobná téma, aká sa dá predstaviť. Tento film je pre mňa hlavne o tom - o chybách, ktoré sú na oboch stranách; o ľuďoch, ktorí nie sú zlí, len nedokážu nájsť porozumenie; o živote. Navyše zobrazené s mimoriadne citlivým prístupom.

Jedným z problémov životopisných filmov je to, že síce zobrazujú reálne postavy, no tieto postavy sú častokrát menej živé (alebo komplexné) ako vymyslené charaktery - to je prípad aj tohto filmu (nedávno napríklad aj Dangerous Method). Má to atmosféru, dobrých hercov, zaujímavý námet, Angela Badalamentiho, prostredie, ktoré ja efektné aj malebné súčasne... ,ale výsledný efekt sa akosi stráca niekde na polceste.

Jeden týpek, čo chce byt kozmonaut v skafandri - potápač - pyrotechnik. A keď toto mala byť hlboká sonda do psychológie vojaka, tak tá psychika je dosť plytká. (len na okraj napr. postava Johna Watsona v Sherlockovi hovorí o rovnakom stave na menšom priestore s oveľa väčšou mierou invencie.) Nehovoriac o tom, ako ma rozčuľovala nelogickosť (=hlúposť) v ich správaní a nespočetne-mnohokrát ma chytali záchvaty smiechu (vojak dohadujúci sa s dedinčanmi, o ktorých je isté, že patria k extrémistom...). Slovenský dabing tomu asi tiež nepridal... keď mi po skončení filmu ako najlepšia vec prišli dupačky jeho syna, tak ja už skutočne neviem. Záverečná reč, ktorá absolútne vo všetkých smeroch odporuje môjmu chápaniu vecí by ma vlastne ani nemala prekvapiť. (a jasné - prečo sa pozerám na filmy, o ktorých dopredu viem, že asi nebudú pre mňa...)