BarVo

Film má spád, žiadne hluché scény. Na rozdiel od predošlých Šulíkovych filmov je aj divácky príťažlivý. Napriek pomerne predvídateľnému deju má v sebe napätie, katarziu, diváka vtiahne do svojich osídiel. Postavu mŕtveho otca nevnímam paranormálne, skôr ide o zhmotnenie Adamových pocitov a myšlienok, nič samoúčelné. Veľké plus dávam aj /ne/hereckému obsadeniu, ako i hudbe.

Historické veľkofilmy nie sú zrovna moja šálka kávy a naviac po Pánovi Tadeuzsovi som zapochybovala, či vie Wajda osloviť aj nepoľské publikum, ale všetko je zabudnuté. Z filmu je cítiť, že ním /a katyňskou traumou/ žil Wajda celý život. A v obdivuhodnom veku ho napokon aj natočil. Asi ťažko by to niekto spravil lepšie. Iste, je rozvláčny, pomalý, nájdu sa aj zbytočné miesta, ale záver je proste strhujúci. Celý film k tomu síce smeruje, avšak aj tak vás koniec úplne "konsternuje".