BarVo

Trochu rozvláčne to začalo, ale postupne sa to celkom dobre zamotalo. Koniec ma zamrzel, musela som nad ním prižmúriť všetky oči a spustiť jednu hviezdu.

Váhala som medzi 3 a 4 hviezdami, bolo to nesúrodé. Neonaci prostredie spoľahlivo zabilo aj menší náznak pochopenia, či sympatie, ale to by až tak nevadilo. Horšie je to s vykreslením postáv, o Larsovi človek až do konca nevie čo si myslieť a pritom tu má pomerne široký priestor. Naproti tomu tu bola uveriteľná a uchopiteľná postava Jimmyho, ktorej prerod napriek minimu slov a absencie životného príbehu bol pre mňa zaujímavejší než hlavná zápletka.

Je pozoruhodné s akou ľahkosťou dokážu natočiť Francúzi aj takéto plytké scenáre. Tieto divné milostné zápletky idú síce úplne mimo mňa, ale keď sa nad tým človek moc nezamýšľa, tak to aj ujde. Dobre sa na to pozerá, to je ale všetko.

K Doors nemám obzvlášť vyhranený vzťah, hudba bola výborná, len ten Morrison ma tam vždy trochu rušil. Tento dokument je ale fantastický, radosť pozerať. Žiadna adorácia, triezvy nadhľad, priamy a bez zbytočných obkecov, k tomu množstvo archívnych záznamov a skvelá muzika. Nevedela som od toho oči odtrhnúť. Wow.

Nebola to úplná katastrofa /ten film/, ale od Vinterberga som čakala viac. Až na pár pôsobivých scén je to taký ničím výnimočný priemer. Pritom predloha mala silný emočný záber, ktorý zostal uväznený v najbanálnejších filmárskych stereotypoch. Ťažké srdce mám na záver, to bol holyvúd jak vyšitý.

Plnokrvný Lynch, ku ktorému neviem byť kritická /až na jeho posledné kúsky/.Jednoduchá roadmovie v originálnom prevedení, aj napriek 2 hodinám dokonale funguje o.i. vďaka geniálnej hudbe, veľmi svojskému humoru, či hercom, ktorí si tu neskutočne vychutnávajú každú scénu. Po pár minútach som aj zabudla na svoje antipatie ku Nicolasovi Cageovi.

Ťažko hodnotiť dokument aj hlavného aktéra, ten je pre mňa dodnes záhadou. Zvláštny životný príbeh, ktorý sa nedá vysvetliť za polhodinu. Z tejto série ma ale zaujal najviac, v rámci možnosti poskytol asi najvernejší obraz.

Tak toto by bola náročná úloha aj pre skúsenejšieho filmára. Dzurinda pôsobí síce žoviálne a priateľsky, ale nepustí k telu nikoho a film je tak úplne v jeho réžii.

O politike sa rozprávať odmietol a nedobre spravil. Tam má svoje frázy naučené dokonale. Miesto toho sa nechal nachytať na banálnych (a pritom bazálnych) otázkach študentky a videli sme absolútne myšlienkové a hodnotové prázdno. Pravda je relatívna, o morálke nevie vlastne nič, so svedomím naňho nechoďte. Ale že bol najdlhšie v SR premiérom - 10 rokov sme počuli každú tretiu minútu. A ak ho ešte aj po 50-tke štve, že jeho spolužiaci grázli mali vždy najkrajšie baby, tak ho úprimne ľutujem.

Z môjho pohľadu silne ženský film. Po životopisnej stránke trochu odfláknuté, pre neznalého to môže byť nuda. Ani do hĺbky sa moc nešlo, dialógy boli občas ako z veľkej knihy múdrostí, ale ak to beriem ako road movie, je to o.k. V zásade som ale rada, že v roku 2018 môžem zájsť do kina na taký film a preto z nostalgie pridávam hviezdu naviac.