Proserpina

Pre našich starých rodičov a rodičov znamenal tento film niečo, čo je pre nás už asi ťažko pochopiteľné. Bol jedným z mála "západných" zábavných hudobných filmov, na ktorý mohli už krátko po jeho uvedení na druhej strane železnej opony zájsť do kina aj v socialistickom Československu, a ktorý im umožnil ojedinelé "stretnutie so svetovými interpretmi tanečnej a zábavnej hudby" - ako sa o ňom písalo v roku 1964 aj v časopise Melodie. Aby však duch doby nezaostal, autor na záver článku dodáva: „Ale aby nás toto první setkání po tak dlouhém hladovění příliš neoslnilo, neuškodí snad připomenout, že většina účinkujících (až na čestné výjimky) přece jen nepatří k té první, skutečně vynikající extratřídě.“ Príbeh v tomto filme neznamená naozaj takmer nič, ide hlavne o radu hudobných vystúpení, z ktorých je však cítiť atmosféra tej doby...

Ževraj kultová teenagerská komédia o bujarom živote na vysokoškolských "kolejách" na začiatku šesťdesiatych rokov ma svojím dejom veľmi nechytila, ale kvôli sountracku s príslušnou dobovou hudbou ma to aj trocha bavilo - Sam Cooke a Wonderful Worl, Kingsmen a Louie Louie, Paul and Paula, a v neposlednom rade Otis Day a Shout na "Tóga Party" - to stálo za to ;-)

Skvelá dobová obdoba Hviezdnej roty z našej Superstar. A žeby to ani v tej dobe už nebolo také dobré s tými rozvodami, keď na to poukazuje aj Forman vo filme?

Kamera bez statívu, prirodzené osvetlenie, žiadne filtre a iné pozlátka, hudba a zvuky, iba tie, čo sú naozaj v scéne (atribúty filmov Dogmy 95), to všetko navodzuje dojem, že pozeráme naozaj na domáce amatérske zábery z akejsi rodinnej oslavy, aké sa určite nájdu v archíve takmer každej rodiny. Touto ručnou kamerou sú však zachytené aj zábery, ktoré sa len tak na nejakom rodinnom videu neobjavia... P.S.: Taký odporný charakter akým bol jeden z bratov - Michael, som už dlho nevidela, bŕŕ.

Keďže bol tento dokument uvedený v rámci festivalu dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden Svět, čakala som, že bude viac zameraný na zobrazenie politickej a spoločenskej situácie v afrických krajinách, na ktorú tam punková hudba reaguje. K môjmu potešeniu to tak nebolo, tento dokument bol hlavne o hudbe, a to naozaj dobrej hudbe, africkom punku, ktorý bol na moje prekvapenie úplne porovnateľný s tým všeobecne známym európskym. Takisto sa s mojimi očakávaniami zo začiatku rozchádzalo množstvo bielych aktérov v africkom punku - tak nejak som čakala samých černochov, aké krátkozraké...V skratke: Hudobný dokument o africkom punku porovnateľný s tými z euroamerického prostredia, ako napríklad Punk in England, Punk in London atď.

Ak tento film pozeráte ako "normálny", môže sa zdať zbytočne brutálny. Treba sa naň pozerať ako na akési podobenstvo o tom, ako si ľudia dokážu naozaj zbytočne brutálne ubližovať, nie fyzicky, ako je to na obrazovke, ale psychicky alebo duševne (nazvite to ako vám vyhovuje), a nielen navzájom, ale i sami sebe, keď siahnu naozaj hlboko do svojho vnútra a spôsobia si hrozné poranenie (vo filme zobrazené naozaj brutálne, som si musela zakrývať oči a takmer fyzicky som to cítila). Odteraz, keď uvidím rybárske háčiky, spomeniem si na tento film.

„Máte tam medzi tým šalátom aj niečo o jazze? Požičajte nám! - Mám tu jednu knihu o konci sveta...presne takýto váš rev bude sprevádzať našu poslednú hodinu.“ K filmu som sa dostala vďaka tomu, že v ňom je možno autenticky uzrieť kapelu The Beatmen. Spočiatku ma trochu mrzelo, keď som zistila, že hudobné vsuvky nebudú hlavnou náplňou filmu, vzápätí som ale objavila dejovú líniu zaoberajúcu sa vzťahom dvoch ľudí. Vandine očné linky som úplne žrala a vždy som sa tešila, akou ďalšou hláškou odpovie na Andrejove „vyznania“. (Príklad: „Nechcem nič, len nosiť ťa celý život v náručí, dokážeš to pochopiť? - Buď taký láskavý a nechaj ma chodiť na vlastných nohách.“) Myslím, že som sa v nej celkom našla, a zaujímalo by ma, či je dnes ešte veľa ľudí, ktorý by chceli žiť v škrupinkovom hoteli, zatvorený ako v orechu. A mŕtveho som tiež ešte nepobozkala – v dvadsiatom prvom storočí!

Jonathan Meyers v úlohách typických krásavcov napríklad v Matchpointe alebo Melodii mého srdce mi bol vyslovene odporný, ale v roli podivínskeho androgýnneho Briana Slada je úplne podmanivý... Mezipatra 2011

Výborný dokument o histórii rock`n`rollu (čo podľa názvu nemusí byť zjavné, hehe). V originálnom znení sa dá pozrieť aj na youtube, ja som mala možnosť zhliadnuť aj s titulkami v škole (I like Masaryk University!)

Absinth, slnečníky a člnky, krásne kostýmy (prečo ľudia nechodia tak oblečený aj dnes?!). Film o zvláštnom priateľstve medzi piatimi mužmi a jednou ženou. Spočiatku troška nudný, akoby plynul odnikade nikam, ale po príchode ďalších troch slečien na plátno takmer v závere začal byť zaujímavejší, asi preto, že som mala Mušku s kým porovnať. Hoci na prvý pohľad by sme mohli len odhadovať, kto by mal byť otcom, ja som si istá... P.S.po porovnaní s ostatnými komentármi: to si naozaj myslíte, že ten film je len o nadržanej ryšavke?