standsiller

V celku pozoruhodné a napité zaujímavou atmosférou , no nedá sa nevšimnúť pár chýb. Napríklad ako sa do domu dostali cigarety keď ich tak prísne strážili ? Ako sa im podarilo posielať listy ? Nemusí sa to ťažko vysvetľovať, ale potreboval som tam niečo také. Takto to vyzeralo, že tí rodičia miestami ani neexistovali. Vyplávalo to potom príliš na povrch. Bolo to fajn, no mohlo byť lepšie, nebyť tých chýb.

Poetické a rozvláčne filmové priznanie i sociálny pohľad Viscontiho cez adaptáciu Thomasa Manna . Na môj vkus miestami teatrálne herectvo a celkové obsadenie mi nebolo po chuti.

Milé a sladké vďaka Audrey Hepburn. Režijne pozoruhodné, nasiaknuté zvláštnou atmosférou, no napriek tomu mi kde tu vo filme "odstávali vlasy". Ako koláčik k príjemnému večeru neurazí nikdy, ako pohladenie duše takisto. Ženou, ktorá maskovala svoje ja v umelom svetle zbytočných predmetov, ktorá si bola vedomá svojou krásou , ale trvalo jej istý čas kým pochopila svoju pravú cenu.

Keď sa ustáli zrak z animácií a podvedomie rezignovane prijme fakt. že žiadna postava definitívne zo svojho rozprávkového alter ega neožije ani po desiatich minútach, následne sa uši začnú koncentrovať aby si mohli po tomto filme dať s mozgom vysokých 5 a vtedy začne všetko fungovať až elektrizujúcim dojmom. Kto to videl prvý krát a nemal na to nervy nevadí, mama spraví v nedeľu koláč. Ale kto tomu dá šancu aj druhý krát sa stane možno na takomto IQ porne závislý.

Chlapíka pustia z blázinca a on prv než si veci stihne usporiadať v hlave, vydá sa rázne konať aby si usporiadal najskôr záležitosti okolo elementárnych potrieb " normálnych " ľudí. Myšlienka " nájdem si ženu a spravím si s ňou deti " nemohla u tohto šaša pojašeného zo Španielska dopadnúť inak, než takouto dávkou absurdít. Pedro Almodóvar je majster farebného gýča na ktorom sa dá dobre baviť.

Labyrint sveta na čele so „stopárom“ snažiacim dosiahnuť istý cieľ cez prekonávanie bariér chátrajúceho, neidylického sveta , ktorý stojí na ruinách seba samého. Cesta poznania ľudí , cez obavy o tom, čo je na konci cesty. Aký je význam ich vlastnej existencie , kam spadajú a čo je pre nich potrebné. Film relativizuje úlohu dôvery v spoločnosti a núti diváka premýšľať o tom, či nie je podstatnejší duch ako hmota – evokujúca Platónov model jaskyne.

Ako dokážu médiá zmanipulovať ľudskú mienku. Vysoký cieľ s malými prostriedkami, film pôsobí amatérsky a zaujal ma snáď iba v nápade vyrozprávať príbeh " manipulácie " cez drobný a skreslený fakt.

Rainer Werner Fassbinder rozdistribuoval myšlienku nedokonalej ilúzie do súčasného filmu. Dáva výzvy nádeji a ukazuje, aká je vo svetle falošná a nedokonalá. Má starý človek právo na mladú lásku? Môže byť optimisticky naivný? Romantický? Čo na veci mení, ak je to príbeh dvoch obyčajných ľudí z odlišných kultúr s vekovým rozdielom? Spomenul som si na esteticky a psychologicky náročný film U zlatej rukavičky od Fatiha Akina a nekonštatujem nič nové - Fassbinder za svoj krátky život dal ozaj silnú injekciu do filmovej reči pre tých, ktorí podstúpia riziko a rozhodnú sa ukazovať nepeknosť skutočných vecí, kde nerozhodujú sympatie a divák neočakáva rozuzlenie. Iba čaká, že či sa režisér bude rozhodovať medzi zlým a ešte horším scenárom reality, alebo nechá diváka v konštantnom pocite dezilúzie. Povojnové Nemecko je dokonalým ihriskom tejto myšlienky. Veď napokon, už navždy to bude povojnové, silne stigmatizované Nemecko.

Sám neviem prečo som sa na to pozeral a ako som to vydržal. Neskutočná nuda, motívy si asi dávali "voraz" a ten koniec? ... To sa nedá ani opísať slovami aké zlé to bolo. Thriller? Zlý pokus o komédiu. Hanba pôvodnej verzii , nesympatickí herci a príšerný scenár. Škoda že nie je takisto hranica odpadu. Strop sračkárstva.

Striedanie dejových rovín a časové prelínanie v roku 1960 pod menom začínajúceho Truffauta muselo získať na plyšových sedadlách potrebný pot vsakujúci sa do filmovej histórie s väčšou rýchlosťou na akú sme za aktuálnej situácie zvyknutí. Dnes toto striedanie , skákanie z ostrovčeka na ostrovček a atmosféra štvanca narážajúceho na milostné excesy síce dokáže na večer udržať teplo v ponožkách, ale na druhej strane nejde o nič iné, než klasický nabi a utekaj príbeh s " uhm " efektom na konci.