standsiller

Za poslednú dobu jedna z top rozprávok , ktoré som videl. Nech si vraví kto chce, čo chce. Nikde žiadny čert, žiadny čarovný mešec, ani podobné otrepané témy. Kráľovstvo verzus poddaní. Dobro, verzus zlo. Ani jeden čarodejný prvok. Azda jediný, ten pocitový a ten si môže odskúšať každý. Rozprávka Známe tváre, slušná kamera . Kus výpovednej hodnoty aj s politickým rázom, ako to pochopia deti ? Rovnako, ako dospelí :) Deti nie sú sprosté. Pekná práca.

Tak sto krát radšej sa budem pozerať na to , ako Kamila varí, než tráviť čas s nechápavým výrazom pri bande "intelektuálov" z nejakej farmy.

Vinylový majster magneticky láka do starého hotela v Tennesse najobyčajnejšie divných ľudí a cez ich ústa a pohľady sa stáva krajným hýbateľom deja , ktorého ohniskom a jadrom je momentálne samotné prostredie a stenami oddelený meeting v nápeve ducha päťdesiatych rokov.

Príjemne spracovaný príbeh študenta pociťujúceho ťažké obdobie krízy v Anglicku. Zápletku som zároveň vnímal ako skryté varovanie na medzník v dejinách otvorený pre rôzne alternatívy subkultúr berúcich si zlé príklady a vzory. Príbeh sa týkal niekdajšieho rozmachu „skinheads“ v Anglicku a réžia namiešala peknú voňavku, voňajúcu tým obdobím.

Posledná vec, o ktorú predpokladám Wes Anderson usiloval je zrozumiteľnosť. Nejde o typickú rodinnú komédiu s prvkami drámy , pri ktorej by sa mali rodinky v USA na hovníkoch chechtať. Skôr mi štýl Wesa Andersona pripadá, ako keby mal s ostatnými režisérmi takmer totožné zadanie , ale absolútne iný spád a cieľ. Tam kde sa mnohí snažia veci patetizovať, alebo zbytočne zamotávať , nachádza tento svojský režisér únikové cesty a všetko z čoho by mohli byť hlboké a dramatické zvraty v ostatných filmoch je tu relatívne. Mám rád, keď niekto vie robiť štandardné veci po svojom.

Jedna z tých najúchylnejších vecí čo som videl. V konečnom dôsledku som prekvapený, že pomedzi zhrozenie ktoré mi tento maďarský film ponúkal som dokázal oceniť pútavý dej. Realizmus a nesmierne zaujímavá reflexia doby a tých najprapodivnejších stránok človeka. Asi takto by som klasifikoval celý tento počin, ktorý mi ponúkol nový rozmer. S hodnotením mám zatiaľ problém, ale zlé to nebolo. Keď som sa preniesol cez tieto veci pri ktorých ma vyslovene napínalo, tak sa môžem považovať za diváka so silným žalúdkom.

Čapované pivo na pulte pri komentovaní hlavných správ je správna definícia celej televíznej relácie. Po druhom, treťom sa každý zasmeje a nik nebude nadávať na to, že krčmár je chrapúň ktorý púšťa neznesiteľnú experimentálnu hudbu s farebnými videoklipmi na šlágrami trénované uši.

Hmm, ten koniec smrdel druhým dielom, no pravdupovediac už tento bol celkom dosť prúser. Absolútne som nemal motiváciu súcitiť so smrťou Juliette, poznal som ju pár sekúnd. Dievča ktoré príde a povie "call me Vicky " a navyše je vo filme pár krát má byť nová láska ? Prečo ? Len preto, že Barnabasovi pripomína starú lásku ? Podľa mňa takáto zápletka bola veľmi lacná a navyše bolo polemizovateľné, či sa to dá nazvať zápletkou. Barnabas mal byť teda dobrý upír ? Veď zabil mladých hippiesákov a nevinných robotníkov , prečo potom tak veľmi opovrhoval Angelique. Hrdosť ? Alebo len nehynúca pomsta pochovaná dvesto rokov pod zemou, ktorá pramenila zo straty jeho rodičov a milej. Smrť rodičov bola takisto zbytočná a vo svojej podstate nevysvetlená ! Ako vedela Angelique , že by jej stáli v ceste ? Burtonovi by pasovalo, keby uchopil príbeh z druhej strany a šlo by o pár zlomyseľných upírov ktorí povstali zo záhrobia a žili by v dnešnej dobe. Áno, malo by to podobný motív ako Beetlejuice , ale pozeral by som sa na to iste radšej, ako na túto štýlovo sa tváriacu fresku. No a nakoniec, spadol veľmi základný motív. Prečo sakra duch volal do mesta Victoriu, keď si s Angelikou poradil celkom hravo sám a navyše ani nevyslobodila Johnnyho. Vykopali ho náhodou, takže smutné. Mrzí ma, že Burton podľahol upírskemu trendu v poslednej dobe a podujal sa na niečo takéto. Nebyť krásnej a skvele zahranej Angeliky vo forme zmyselnej Evy Green a Johnnyho Deppa a ducha, bola by to ešte väčšia nuda. Čo by už bolo katastrofálne. A skoro som zabudol Chloe ako vlkolak bola trápna a vôbec sa to tam nehodilo . :)

Výborná zápletka zaobalená do osobitých hereckých postáv. Komické a pravdivé. Veľavravný nehynúci humor.

Obrazové a zvukové šialenstvo. Niekedy až orgazmicky krásne spravené zábery. Až mám strach, aby nenastalo niečo, čo z dejín poznáme ako " fascináciu zvukom" . Dúfam, že podobná kvalita nikdy nepôjde na úkor deja. I tu totiž tie spomalené a niekedy príliš dlhé zábery vytŕčali z radu. Inak nemôžem odoprieť nič tomu, že to bolo úchvatné. Nie však dokonalé.