Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Krátkometrážní
  • Dokumentární
  • Drama
  • Komedie
  • Akční

Recenze (4 598)

plakát

Filet Oh ! Fish (2013) (TV film) 

Tieto dokumenty v súčasnosti ukazujú pravú tvár nášho systému. Niekomu je už zle, keď vidí ako funguje kapitalizmus a keď vidí, že je tak málo ciest z toho von a aj tie sú ťažké, no inak to asi nepôjde. Som vďačný za toto dielo a je tak smutné, že málo ľudí o tom vie a ešte menej proti tomu niečo aj robí.

plakát

Marinaleda, a socialist utopia in Spain (2014) 

Jasné, stručné a výstižné popísanie fungovania tamojšej obce, kde sa rozhodli pre spoločné hospodárenie. Určite mám mnoho nedostatkov, no nemienim hodnotiť kam až by mohli zájsť. Možno to vyzerá ako upútavka, no prijal by som aj dlhší a podrobnejší dokument. Zdieľal som toto s tisíckami ľudí a keď niekde dáte slovo socializmus, hneď sa mnohým vynoria negatívne konotácie a nevedia to oceniť, ja som rád, že niekto o tom spracoval vôbec niečo.

plakát

Céline Dion: My Heart Will Go On (1997) (hudební videoklip) 

Jedna z najkrajších romantických piesní vôbec. Občas mi ako mladému človeku už asi takpovediac liezla na nervy, lebo bola dosť často hraná a ja som prechádzal rôznymi obdobiami, ale po čase jej proste tú nadčasovosť, tú atmosféru, to zapadnutie do filmu Titanic, vlastne množstvo vecí musím priznať ako skvelých. Klip je takto podľa mňa vhodne urobený.

plakát

Na skle maľované (1980) (TV film) 

Dočolomanský, Zachar, Nosáľ a ďalší tu stvorili jedinečné dielo plné slovenských piesní a tancov, ktoré je podľa mňa najlepšie muzikálové dielo všetkých čias v našich končinách a ak nie, tak určite jedno z najlepších. Plné zábavy, vtipov, dobrej nálady, rozumných slov ako sloboda nebude slobodou, ak si niekto zmyslí panovať nad tebou v časoch, kedy tu vládla jedna strana takzvanou tvrdou rukou. Tu sa ani niet čomu diviť, že to malo toľko opakovaní, proste toľko skvelých choreografií na tak minimalistickom priestore, proste waw. Legendárne dielo, ktoré tu dostalo filmovú podobu, za ktorú som rád.

plakát

Půlnoc v Paříži (2011) 

Paríž a Belehrad 20. a 30. rokov, Londýn a San Francisco 60. a 70. rokov, New York a Rím 90. a nultých rokov nového milénia, či podobne vyznievajúci Amsterdam, St. Peterburg s pobrežnými mestečkami bývalej Juhoslávie ako Split, či Dubrovnik v súčasnosti mi prídu ako tie mestá a miesta v čase, ktoré majú svoju atmosféru, ktorá je tak jedinečná, že človek v nej chytá energiu, chuť žiť, znova milovať a radovať sa napriek všetkej tej šedi a smútku vo svete. Možno prechádzam akurát takým obdobím, že viac vnímam veci, viac ich preciťujem, viac sa na ne dívam z romantického a umeleckého hľadiska, no s určitým nadhľadom zároveň, kde sa snažím eliminovať falošné príznaky vecí, ktoré by som vedel mať rád. Každopádne mi tento film dobre padol, paradoxne po teroristických útokoch v Paríži mi táto romantická komédia zas trochu takpovediac vyvetrala hlavu. Krásne sa nechal uniesť Woody Allen, za toto ho musím pochváliť. Je to nenáročné, ale zároveň nie trápne a ani veľmi klišé z toho v mnohých momentoch necítim, kde možno iní áno. Len tak si sadnúť do bratislavského kina Mladosť s nejakým dievčaťom, ktoré má rado to čo vy, máte sa radi a užívate si spoločný večer pri tomto filme, po ňom prší v lete alebo sneží v zime a vy vytiahnete dáždnik alebo naopak v zime si ju silno pritúlite vonku, keď jej kúpite čaj s medom napríklad pri vianočných trhoch tam na Hviezdoslavovom námestí, či trochu ďalej na Hlavnom a plus si k tomu ísť napríklad zahrať na klavíri pod Radnicou, tak tomu hovorím večer a noc pre ktoré stojí za to žiť. Treba byť však sám sebou, tešiť sa z maličkostí, nachádzať krásu v živote, snažiť sa, bojovať za veci, ktoré máte radi a potom aj tie dni o samote občas plynú tak ľahšie a občas sa stane aj taký menší zázrak, že sa na vás usmeje šťastie a môžete toto šťastie zdieľať, ja v to verím. Rachel či Marion som sa veľmi potešil a po dlhej dobe mi urobil radosť aj Owen. Toto je jedna moderná poetická báseň, ktorá len tak pohodovo plynie.

plakát

Gebrian versus (2012) (pořad) 

Krátke, takže nečakať široké analýzy s riešeniami, ktoré nastanú, skôr to k nim nabáda a v celku výstižné zhodnotenie mnohých miest, námestí, objektov nielen v Českej republike. Páči sa mi, že sa autor nebál skritizovať napríklad americkú ambasádu na Hviezdoslavovom námestí, či zvýraznenie tých kontrastov v Bratislave. Je poznať, že sa tu vie o čom sa hovorí. Veľmi rozumné diely, napríklad som sa aj vďaka nim dozvedel ako to v súčasnosti funguje na Strahove. Na Slovensku nám chýba podobný program. Chápem kritikov v mnohých technických bodoch čo pripomínajú, že možno v niečom majú pravdu, Gebriana to môže len posunúť, ale aj tak pekný program.

plakát

Žert (1968) 

Vtipné mi to neprišlo, skôr smutné, no je to dosť trefné a jasné a vo svojej dobe nebojácne. Takých filmov si treba vážiť, ak sú navyše dobré.

plakát

Bílá nemoc (1937) 

Podľa mňa o dosť lepšie než Chaplinov Diktátor, aj keď tá záverečná reč je lepšia tam, aj tu je to silné. Je až neuveriteľné, že to je predvojnové protivojnové dielo ohľadom vecí, ktoré sa diali potom aj tak. Tento film je potvrdený časom, z 30. rokov 20. storočia jedno z toho najlepšieho.

plakát

Baader Meinhof Komplex (2008) 

To, že si autori držia odstup je vidieť práve na zobrazení vnútorných rozporov, taktiež čiastočne prázdneho záveru napríklad ako pri filme Mníchov od Spielberga. Film dlhý a akoby jeho stredobodom nebol žiadny jednotlivec, čo vzhľadom na tú ideológiu dáva zaujímavú atmosféru navyše popri gradovaní života, kde sa z obyčajných protestujúcich stali odbojári používajúci násilie, ktorí zabíjali taktiež nevinných, lebo podľa nich napomáhali systému alebo stáli v ceste. Rozvíjanie sa je plné násilia a dobových záberov, ktoré mladému človeku priblížia, aké falošné boli svojho času obe strany v studenej vojne. Tu nejde o žiaden Dubčekovsko-gándhiovsko-matko tereziánsky odboj, ale skôr niečo na štýl Che Guevarru, Gavrila Principa, ale zároveň podľa mňa ďaleko od niečoho na štýl Nestora Machna. Film beriem ako výpoveď o svojej dobe a pohnútky a jednanie veľmi nechcem hodnotiť, no je za hranicou toho, čo vnímam ako správne a skôr to podľa mňa ukazuje na chyby spoločnosti, ktorá vlastnými nespravodlivosťami dáva podnet k niečomu, s čím má sama problém. Možno sa to dalo ešte vyšperkovať nejakými politickými a filozofickými zamysleniami, no aj tak je to neobyčajne zaujímavé dielo.

plakát

Preis der Bananen, Der (2012) (TV film) 

Stručne a jasne popísané pestovanie, distribúcia a predaj banánov a aj keď sa zdá, že pesticídov vnútri sa báť narozdiel od šupky veľmi nemusíme, tak iné je to s ľuďmi na mieste, ktorí ich pestujú. Ďalší z rady nemeckých investigatívnych dokumentov, po ktorom siahla aj naša verejnoprávna televízia a podľa mňa sú akousi povinnosťou vidieť alebo vedieť o ich obsahu u ľudí, aby vedeli ako funguje ich svet.