MontyBrogan

Podobenstvo o konzume a šialenstve ukrytom v stereotype, zasadené do domu, ktorý žije vlastným životom, vo svete, ktorý umiera. Alebo hocičo iné. Film ako otázka vkusu, zmyslu pre zvrátený humor a nálady. Videné v rámci Season Challenge Tour (týždeň s najväčšími francúzskymi filmami).

Cherchez la femme...

Já viděl divoké koně, letěli soumrakem, vzduch těžký byl a divně voněl tornádem. Letěli, letěli, bez uzdy a sedla krajinou řek a hor, sper to čert, jaký twister je to zvedá za obzor. Snad vesmír nad vesmírem, snad lístek na věčnost, Dorothy ještě neumírej, sil máme dost. V nozdrách sládne zápach klisen na břehu jezera, nebo je to Helen Hunt nemytá od včera. Stébla trávy sklaní hlavu, staví se do šiku, král počasí přijíždí na popravu vyskumníků. Chtěl bych jak Bill Paxton běžet, běžet, nemyslet na návrat, s konkurencí vyrazit dveře, to bych rád.

Geniálne odvážny námet nemôže dostať všetky hviezdičky, pokiaľ spracovanie je naivné. Scenár napríklad okorenili vtipné hlášky, ale konšpirácia, od ktorej sa dej odvíjal, bola strašne zjednodušená na to, ako reálne táto situácia sama o sebe pôsobí. Za všetky spomeniem jeden príklad. Je fakt "premyslené" zajať pilotov, ktorí sú určení na elimináciu, pretože vedia príliš veľa, do miestnosti, kde ich delí jeden obyčajný zámok od použiteľného lietadla. A záver so slow motion sa už fakt nedá brať úplne vážne. Aspoň v dnešnej dobe nie, no nebudem sa hrať, že som schopný sa od nej odosobniť. Príbeh je však určite stále aktuálny a len výnimočne málo sci-fi. Napriek tomu, že som ho videl v rámci Season Challenge Tour (týždeň so sci-fi filmom).

Prvá približne polovica bola pútavo záhadná, druhá prevažne nechutná. Ak tam chcel byť nejaký okultizmus, mal mať dostatok priestoru, aby vyvrcholenie filmu viac dávalo zmysel. Vymenil by som to za scény trhania si vlasov, nechtov a vnútorností ostatným. Čvachtavý gore je hocikde, filmová spoločnosť lomeno sekta, už je ale zriedkavejší jav, preto sa malo viac popracovať na jeho pozadí.

Ak som ešte nezabudol čítať, väčšina tunajších komentátorov hejtuje buď film, alebo naopak tých, ktorí ho hejtujú. Tak ja skúsim napísať niečo iné. Nie som síce žiadny Gunman, ale trúfnem si prehlásiť, že vo viacerých dlhších akčných scénach tu haprovala logika. Tiež mi bola trochu záhadou povaha postavy Javiera Bardema - jeho sebavedomie vo veciach, ktoré, ako sa ukázalo, nemal vôbec pod kontrolou. Inak zábava ešte lepšia ako November Man. Čiže Sean Penn je taký December Superhuman. A to uprostred leta rozhodne poteší.

Hudobne veľmi fajn. Len spracovanie témy mi občas pripadalo, akože síce nemáme peniaze a trpíme na AIDS alebo závislosťou od tvrdých drog, ale sme spolu, takže sme na to všetko hrdí.

Objavený talent na jednej strane, rozplývajúca sa viera vo vlastné schopnosti na strane druhej. Dobrovoľný odchod z podradného zamestnania, podmienečné prepustenie z väzenia. Agresor v susedstve roznášajúci volebné letáky, vietnamský obchod sledujúci trendy, kňaz, kurátor, vydavateľ, mínus matka, plus dieťa, rozmach internetu, pornografia pre všetkých, romantika prežitkom. Popisujem to len heslovite, nakoľko neviem, čo si mám o príbehu ľudí okolo Henryho Foola myslieť všeobecne. Pekný film, ale asi trochu zjednodušujúci realitu.

Miestami silené a pomalé dopracovávanie sa k nepočetnej skupinke humorných scén ma trochu nudilo. Viac sa mi páčili občasné životné múdrosti, ktoré zazneli v ateliéri sochaříkov, ako napríklad: "Vás ještě formuje život, ale jeho smrt." Dejová línia s Hanou Brejchovou však bola milá a zábavná. Možno je to tým nejkrásnějším vekom, ktorý práve s odretými ušami prežívam. A možno o pár desaťročí ocením skôr ťarbavé žartíky starších postáv, ktoré sa vo filme epizódne mihli. Možno aj čas, ktorý ma od tohto obdobia delí, bude len okamih. No posúďte sami, čo je to za komédiu, keď ma núti napísať depresívny komentár?

Je to ako sínusoida. Kupovať konzervy ananásu kvôli tomu, že ho mala rada vaša bývalá, a navyše výhradne s dátumom spotreby 1.5., pretože máte vtedy narodeniny, je poľutovaniahodné. Čistiť cudzej žene topánky kravatou, ktorú máte stále na krku, je neprakticky submisívne. Nájsť však po príchode do bytu potopu a pomyslieť si, že buď som nechal tiecť kohútik, alebo je môj byt len precitlivený a tak sa rozplakal, je zase milo ujeté. Taká je vlastne väčšina druhej poviedky. Prvá zase dominuje obrazovou poetikou. A inštrumentálny aj piesňový soundtrack bol skvelý. No film samotný trochu moc nesúrodý na môj vkus.