Sufferer

Sufferer

Matúš Franko

okres Svidník

12 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 10.10.2013  13:00

    Stávka na istotu, ktorá sa síce pod nánosom času stratí ako slza v daždi - pretože je len vlastne hravým defilé filmových deja vu - lenže ak k nej divák v prítomnom okamihu vykročí pravou nohou, dostane na oplátku relaxačnú zábavu mamutích rozmerov, pri ktorej mu relativita času názorne preukáže, ako krátkych môže byť stotridsať minút. Poučenie na záver, obcovať s Hollywoodom sa niektorým tvorcom holt nevypláca.

    • 4.10.2013  00:15
    Gravitace (2013)
    *****

    Nechutne realistická simulácia toho, ako sa v treťom miléniu rúcajú dogmy, ktoré pretláčajú názor, že filmová avantgarda má bez mocného príbehu cestu zarúbanú. Už úvodná bezstrihová ouvertúra je grandióznou a gracióznou predzvesťou toho, že na autopilota sa skrátka letieť nebude. Po zbytku minutáže pôsobí plátno na diváka ako solárny panel na slnečné lúče. Dostáva patrične pocítiť, že čierna prázdnota a jej zákony vedia byť pekná sviňa, pričom sa mu zviera žalúdok, prehĺta naprázdno a dych sa stáva čoraz plytší - ako trenažér isto lacnejšiu variantu nesplašíte. A či si zaslúži prívlastok najlepší vesmírny film všetkých čias? Osobne sa tomu nebránim. [Kino 3D]

    • 29.9.2013  00:15
    Očista (2013)
    ***

    Len sporadicky sa prihlásia o slovo tvorcovia, ktorí pomocou poctivej remeselnej kamufláže dokážu predať aj tú najotrepanejšiu zápletku. Občas sa ale nájdu aj takí, ktorým sa z vyprahnutej studničky nápadov pošťastí vyloviť zostávajúce kvapky. Áno, reč je DeMonacovi, na ktorého sa usmiala šťastena, popritom je však ešte pekné motovidlo, ktorému sa podarilo svoj krčah rozbiť. Ako režisér si nevedie vôbec zle, avšak aj menej pozorný divák dokáže zhruba po úvodnej dvadsaťminútovke spozorovať, že je dva kroky pred scenárom a postupne si začne v duchu odškrtávať omrzené zvraty. Škoda.

    • 28.9.2013  14:00

    Dobrý deň, dovolali ste sa na zákaznícku linku spoločnosti TriStar. Pre prijateľnú minutáž stlačte jednotku. Pre schopného režiséra a sympatické obsadenie stlačte dvojku. Pre thriller, ktorý vás ponapína ako gumu v trenkách a zrýchli pulz srdca, stlačte trojku. Pokiaľ nemáte veľké nároky a nevadí vám, že vás scenár z času na čas vodí nepoznanými uličkami, ale nakoniec sa uzatvára nejako povedome, stlačte štvorku. Ak si želáte všetko naraz, dnes je váš šťastný deň, v ponuke máme film Tiesňová linka.

    • 21.9.2013  18:00
    Hostitel (2013)
    ***

    Keby som bol nadpozemsky dobrá podívaná, kam by som sa tak asi schoval? Hostiteľ nepripadá v úvahu... V prípade Twilightu som sa podvolil pod ťarchou sugestívnej romantiky, kde sa milostný trojuholník vyznačoval silnými črtami kruhu. Tuná má rovnaký útvar príliš ostré hrany a dopláca na motív “schizofrénie“, pričom tomu zas podkopáva nohy absencia polarity u hlavnej hrdinky. Celé to potom drží pokope a znamenite odsýpa len zásluhou režisérovej maličkosti. Za rovnaký peniaz ako pri svojom predošlom In Time rozpráva sci-fi príbeh v reálnych lokáciách, na rozdiel od neho doháňa minimalizmus do krajností. Tam však dizajn a futuristickú výpravu vyvažoval originálnou metaforou a spoločenským presahom. V Hostiteľovi vám akurát skrsne v hlave, že mimozemské parazity sú protikladom ľudskej rasy a stelesňujú všetky dobré a dnes vzácne vlastnosti, tak prečo im nedržať palce? - tento postoj sa neskôr neisto popiera skrz hlavnú hľadačku. Záverom mi neostáva iba skonštatovať “nebolo to zlé“, dúfam ale, že to bola pre Niccola studená sprcha a že sa vráti k ambicióznejším projektom, pretože báchorky od Stephenie Meyer sú preňho len mrhaním talentu i času.

    • 9.9.2013  19:30
    42 (2013)
    ****

    Viete, kto bol Jackie Robinson? Vy naozaj neviete? Na čo sa to hrám, donedávna som to meno sám neregistroval. Bol to bejzbalista, ktorý to v päťdesiatych rokoch minulého storočia dotiahol až do americkej profesionálnej súťaže MLB (Major League Baseball). Na tom by nebolo nič zaujímavé, keby hrať v tejto lige nebolo výsadou bielych a on nebol vôbec prvým športovcom čiernej pleti, ktorému sa to podarilo i navzdory rasovým predsudkom, na ktorých boli ľudia v tom čase odkojení. V podstate bol niekým ako Martin Luther King Jr. alebo Malcolm X, len s tým rozdielom, že za práva černochov nechal rozprávať svoje ruky obopínajúce pálku. Ehm, na ihrisku, samozrejme. ___ Pravdivé príbehy zvyknú doplácať práve na príznačnú nálepku "podľa skutočných udalostí", v tomto prípade sa však podarilo premeniť limitujúci faktor na prednosť. Brian Helgeland, režisér a scenárista v jednej osobe, nás už skrz fragmentárnu koláž dokumentárnych záberov zatiahne do sveta, kde sa čierna proste nenosí. Do svete, kde je vo vzduchu cítiť rasovú segregáciu ďaleko prenikavejšie ako čerstvo pokosenú trávu na štadióne. Je preto pochopiteľné, že si protagonisti získavajú našu priazeň prakticky lusknutím prstov. Tú moju nedokázal poslať do autu ani fakt, že snímka sa, prirodzene, koncentruje výhradne na domáce, americké publikum, keďže sa bejzbal v tamojších zemepisných šírkach považuje za národný šport, a pre mňa je táto hra viacmenej španielskou dedinou. ___ Azda najväčší aplauz si z môjho pohľadu zaslúži Helgeland za to, ako vymodeloval každú scénu tak, aby mala patričný náboj, či už ten dramatický alebo emocionálny. Ovšem túto vetu berte trochu s rezervou (alebo ako moje malé podpichnutie), pretože platí staré známe "s jedlom rastie chuť", vďaka čomu sa, paradoxne, cítim byť ukrátený o scénu, ktorú by som si rád zarámoval a zavesil nad posteľ. A práve takýto moment, ktorý nezotrie ani čas, by totiž, čisto teoreticky, mohol pre toto curriculum vitae znamenať povestný homerun. Že to je v rejžových silách, mi dajú za pravdu tí, čo videli Odplatu s Melom Gibsonom alebo snímku Príbeh o rytierovi s nezabudnuteľným Heathom Ledgerom. ___ Niekto môže argumentovať tým, že z jednej méty na druhú uteká až príliš rýchlo. Súhlasím, predsa mi ale tieto námietky prídu nepodstatné, nakoľko by rytmické naväzovanie pravdepodobne smerovalo k navýšeniu minutáže. A to si Helgeland pri danom dejovom rozhraní proste nemôže dovoliť. Urobiť krok dva vzad a ukázať persónu pod väčším zorným uhlom - ako napríklad Spike Lee (Malcolm X), prípadne Michael Mann (Ali) - bavili by sme sa inak. Na keby sa však v žiadnom športe nehrá. De facto ani v Hollywoode. Nech je to ako chce, filmové "leporelo" s názvom 42 ilustruje väčšie i menšie životné míľniky športovej legendy pútavo a síce plynie pomalšie, vnútorná gradácia sa mu uprieť nedá. Škoda len, že sa režisér vykašľal na inovovanie zabehnutých filmových schém. ___ Herecký káder nie je zrovna nabitý zvučnými hollywoodskymi menami, ale svoje postavy zvládajú presvedčivo a bez akýchkoľvek ťažkostí, vo svojich úlohách sa dopĺňajú a pôsobia kompaktne. Chadwicka Bosemana v hlavnej roli však trochu zatieňuje majiteľ baseballového tímu Brooklyn Dodgers Branch Rickey v podaní Harrisona Forda, ktorý sa svojej postavy zhostil s veľkou chuťou. Hoci je to už zopár piatkov, čo ho dobehli šediny a vrásky, jeho charizma nezostarla ani o deň a stále je to ten Indy, ktorý cedí cez zuby hlášky. A jedno vám poviem, v EX3 sa na neho náramne teším. ___ Štyridsať dvojka to u mňa dotiahla na solídnu sedmičku, jeho konečné skóre má ale beztak bližšie k vyššej cifre. Jazýčkom na váhach je najmä ľudský rozmer, vďaka ktorému som ochotný prekusnúť aj to, že si Brian Helgeland nenapľul do dlaní a nepokúsil sa na kolene aspoň nalomiť žánrové pravítko ako bejzbalovú pálku. Nečakane príjemné prekvapenie, ktoré si zaslúži dostať šancu.

    • 1.9.2013  13:30

    Jedna časť vo mne mi do uška šepká, že z vlajúcich amerických vlajok by sme vyžmýkali pátosu, čo by sa do troch filmov zmestilo a že záblesk originality či uveriteľnej reality to nevidelo ani zo stíhačky. Tá druhá kontruje tým, že Fuqua zvláda remeslo viac než len solídne, vedúci kastingu si zaslúži potľapkať po pleci a tých bezmála stodvadsať minút nebolo tak dlhých, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Čo nakoniec rozlúsklo dilemu či tri, alebo štyri? Odpoveď je jasná - pri filme sa chcem predovšetkým baviť.

    • 21.8.2013  11:30
    161>88 (2012)
    **

    Málinko mi uniká podstata toho, čo (ak vôbec) chcel 'básnik' týmto dokumentom recipientovi s indiferentným postojom (k AFA a/verzus NS) vlastne povedať. Že v spoločnosti narastajú xenofóbne nálady? Že rasizmus nie je v našich končinách ojedinelým javom? Že policajná brutalita je na demonštračnom poriadku? Obecné konštatovanie. Rozpačito pôsobí aj vďaka tomu, že poukazuje na násilnícke tendencie sympatizantov opačného politického spektra a pritom zastáva názor, že príslušník antifašistického hnutia sa bez použitia fyzického násilia nezaobíde, ba dokonca že je to zábava. Skutočnú hodnotu by mu, podľa môjho názoru, dávalo až to, keby prišiel s rozumným riešením problému, pretože iba radikálne vystupovať proti niekomu, kto radikálne ukazuje prstom na problém, samotný problém nerieši.

    • 18.8.2013  19:00

    Žeby som mal nutkanie skočiť na parket a zodrať tam pár tenisiek, ani v najmenšom. Pri pohľade na nádherné modré kukadlá a natriasajúci sa zadok Julianne Hough, ostatok sympatického obsadenia a za znenia chytľavého hudobného podmazu sa však za minútami tohto podľa očakávania tuctového príbehu - kde ani romantická podzápletka nefunguje tak, ako som si predstavoval - len zaprášilo. A to som si sprvoti v duchu vravel, že prinajlepšom štvrťhodinka bude nazvyš.

    • 5.8.2013  12:00

    Symbolicky pokus obalamutiť diváka, že pre Bezpečný prístav je škatuľka romantického filmu malá. Dramatický oblúk len rozohráva a následne sunie žánrovú riekanku smerom vpred. Napodiv nesilene. Nejeden priaznivec romantických filmov mi určite dá za pravdu, že Lasse Hallström skúsene harmonizuje súzvuk dvoch utrápených duší (Julianne Hough je veľmi roztomilá a Josh Duhamel veľký sympaťák), ktoré prenasledujú tiene minulosti, na svoje najlepšie časy však režisér spomenúť nedáva. Pušný prach možno zvlhol vplyvom vlhkého vzduchu pri pobreží, kam Nicholas Sparks rád zasadzuje svoje príbehy. Niet divu, na rozdiel od betónovej džungle scenérie malomesta nevytvárajú scudzujúci efekt. Vskutku milý film, ktorý keby cez palubu vyhodil zopár dramatizujúcich minút a/alebo pritlačil na city, dopádloval by k bójke so štyrmi hviezdami.

    • 3.8.2013  19:00

    Okrem slušného obsadenia či odpočinkovej dĺžke boduje snímka hlavne zaujímavým nápadom, ktorý síce nie je prevratný, ale zas ani natoľko prevarený, aby sa mu človek oblúkom vyhýbal. Keď nad tým ďalej rozmýšľam, nenapadá ma nič, čo by som viac pochválil. O to viac potom zaráža, že aj napriek všetkým pripomienkam, ktoré k filmu mám, mi táto neskorá večera vcelku chutila. Inak si z nej ale odnášam pocit, že tvorcovia si akosi nevedeli dať rady s tým, ako daný nápad rozpracovať a zrealizovať tak, aby diváka poriadne zdrapili za gule a aspoň na ten krátky časový okamih mu “príjemne“ podlomili psychické zdravie. Skrátka ďalšie hviezdičkové hodnotenie na ČSFD, na ktoré si do týždňa nespomeniem, a to ma môžete aj prútikom mlátiť po chrbte.

    • 13.7.2013  18:00

    Uwe Boll to dokázal, natočil priemerný film. Usilovne naklepal do klávesnice rad písmen, ktoré nielenže dovedna fungujú na papieri čoby scenár - za ktorý by sa s viacerými kozmetickými úpravami nemusel hanbiť ani mainstreamový flák - ale relatívne dobre aj po prechode na audiovizuálne dielo (domino efekt ako spúšťač motivácii sa teda podaril). Relatívne preto, lebo húževnatý Nemec je dôkazom toho, že esprit filmového narátora neleží pohodený na chodníku, aby ho mohol mať každý. Investícia času preto len na vlastné riziko.

    • 8.7.2013  14:30

    Lipnúť viac na Hooperovom origináli, poprípade najnovších predchodcoch, bez váhania napálim odpad! Nedá sa povedať, žeby som vyslovene zažíval muky a očami tlačil čas dopredu, to zas nie, lenže po atmosfére špinavého Prdelákova, kde divák cez obrazovku cíti, ako sa mu varí mozog od toho neznesiteľného tepla, či dnes už ikonickom masovom vrahovi, ktorý budí rešpekt a naháňa hrôzu, sa akoby zľahla zem. Navyše tvorcovia siahli po scenári, ktorý človeka dostáva do situácie, kedy začne koženej tvári dokonca fandiť. A to je len vrchol ľadovca problémov, ktoré pohľadné dievčence na čele s Alex Daddario nevyžehlia len tak ľahko. Takže, milí priatelia, remejkovať a se/pre-quelovať donekonečna je jedna vec, ale toto sa klasikám proste nerobí.

    • 28.6.2013  20:30
    Arrow (TV seriál) (2012)
    ****

    Trefa do čierneho? Ale choďte. Seriál nepostrkáva svoje postavy ani si neprestrieľava cestu o nič zásadnejšie než ktorákoľvek kriminálka, kde sa ide od prípadu k prípadu, a nezačleňuje komiksové pozadie do vyprávania dôraznejšie než jeho predchodcovia pred ním. Ak k tomu ešte pripočítame, že vzťahová rovina – najmä iskrenie medzi opačnými pohlaviami – baví o niečo viac než Queenove výlety za spravodlivosťou, že retrospektívy, vysvetľujúce priebeh nedobrovoľnej dovolenky na ostrove, sú podstatne zaujímavejšie než dianie v prítomnosti (pretože pôsobia premyslenejšie, sú prekvapivé a na výstavbe deja i progrese Green Arrowa majú najväčší podiel) a v neposlednom rade prenikavý televízny look, nemá Arrow na to, aby výrazne zamiešal karty vo vašej “topke“, ovšem vyhýbať sa mu preto nemusíte. Postupom času, ako odškrtávame epizódy (a mená) zo zoznamu, začne šikovne servírovať zvraty a vyvrcholí finále, ktoré je hrdinské, akčné, strhujúce a sčasti príjemne zimomriavkové. Spočítané a podčiarknuté – jedeme dál! PS: Hlavným dôvodom, prečo som tomu dal šancu, bola Willa Holland. (1. séria – 6/10, 2. séria – 7/10)

    • 27.6.2013  22:00

    Časy, kedy bol nepriateľ len namaskovanou karikatúrou, ktorá s predpaženými rukami a nepríčetným pohľadom za sebou ťahala nohy, sú (skoro) u konca. Máme ale smútiť? Kdeže, divákovi sa vďaka tejto “zombie evolúcii“ pred očami rúti svet do chaosu a skazy v tak rýchlom tempe, že výživná porcia času pretečie medzi prstami ako voda. Vysoko nákazlivý pocit spokojnosti navodzuje taktiež to, ako si Forster poradil s jednotlivými polohami. Akčné sekvencie – navzdory chaotickému snímaniu a pomerne rýchlemu strihu, čo osobne nemám rád – šliapu ako švajčiarske hodinky, dialógové pasáže dokážu pekne našponovať uši a komornejšie scény vedia navodiť pocit, kedy sa človeku zastavuje dych. Pokiaľ sa ale bavíme v rovine celku, nemôže byť o konzistentnosti ani reč, akoby každá časť ťahala za iný koniec povrazu. Nehovoriac o boľavých chybách v logike i zbierke klišé. Svetová vojna Z mala potenciál stanoviť nový míľnik subžánru, ktosi sa však flegmaticky rozhodol, že sa bude dodržiavať hollywoodsky status quo. [Kino 3D]

    • 19.6.2013  12:00
    Muž z oceli (2013)
    *****

    Postavu Supermana netreba nijako zvlášť predstavovať. Zatiaľ čo v komiksovom svete patrí medzi výrazných hrdinov a medzi milovníkmi omaľovánok sa teší veľkej popularite, vo svete filmu to s ním až tak ružovo nevyzerá. Dlhé roky si ho tvorcovia pohadzujú ako horúci zemiak a nie a nie mu dať podobu, akú by si nepochybne zaslúžil, takže ma ani neprekvapuje, že námet nechávajú radšej pekne krásne ležať v šuflíku. Od posledného stretnutia, kedy chalan s eSkom na hrudi hlásil návrat, ubehlo sedem rokov. Vtedy sa ho pokúsil oživiť Bryan Singer, ktorý si ako režisér neviedol vôbec zle, rodák z Kryptonu však v jeho podaní vyznel akosi staromódne. Najnovšie sa ponúknutej šance chytil Zack Snyder, okolo ktorého sa nahromadilo toľko talentu, že by v tom musel byť naozaj sám rohatý, aby vyšiel nazmar. Prečo si teda myslím, že Muž z ocele smrdí filmom roka a patrí medzi najlepšie komiksové adaptácie vôbec - nebalansuje síce na hrane dokonalosti ako Temný rytier, no predsa siaha na tie najvyššie priečky - sa pokúsim svojsky a laicky vysvetliť na nasledujúcich riadkoch. ___ A začnem naozaj zoširoka. Snímka prilieta v časoch, kedy sú kreslení hrdinovia najvzácnejšou surovinou na burze s filmovou zábavou. Už zopár piatkov potvrdzuje na tomto poli pozíciu jednotky Marvel, ktorý je momentálne nedostižný a nekompromisne vládne. Za dverami svojich ateliérov kuje náramne zábavne filmy na kvalitatívne slušnej úrovni. S narastajúcim kvantom príspevkov, povedzme si narovinu, však začína ich tvorba skĺzavať do pásovej výroby. Nechápte ma zle, produkciu Marvelu mám celkom rád (v priemere odo mňa dostávajú slušnú sedmičku) a na ďalšie kúsky z ich dielne sa skutočne teším, predsa mi ale "legacy" program stajne DC Comics imponuje omnoho viac. Odvážne tvrdenie, hovoríte si. Možno, no po Batmanovi je Superman len druhým kresleným hrdinom, ktorému kedykoľvek v budúcnosti dovolím prevetrať svoj červený plášť na obrazovke môjho notebooku či televízora s vedomím, že každé ďalšie pozretie umocní už beztak vynikajúci divácky zážitok, ktorý má od chvíľkového pobavenia a jednorazovej záležitosti vskutku ďaleko. ___ Nech si vraví kto chce čo chce, jeho strojcom je predovšetkým Zack Snyder. Muž z ocele je bezmála podarenou syntézou jeho predošlých filmov, kombinuje totiž divácku príťažlivosť a pátos z 300 a hĺbku postáv a dôraz na príbeh z Watchmenov. Rád by som konštatoval, že sa nachádzajú v rovnováhe, klamal by som však sám seba. Dopredu vyčnieva akcia, ktorej je na komiksovú adaptáciu pomerne hodne, ale ako sme si pri mene režiséra zvykli, je vizuálne podmanivá, efektne a bez známok monotónosti natočená a výborne vygradovaná. Je ukážkovým príkladom dvoch strán mince, keď jednak budí dojem tlačenia na pílu, no zároveň nie je len akousi nutnou výplňou medzi hovorenými pasážami, ale funguje aj ako tvorivý element, keď rozvíja dej a zakaždým zanecháva v našom zástancovi spravodlivosti stopy a črepinami sa zarezáva do jeho charakteru. Akou stranou vám padne pred očami, je vec názoru diváka. Ak budete mať šťastie, možno padne na hranu. ___ Za pozdvihnutie obočia tiež stojí, ako Snyder buduje ideál hrdinu brázdiaceho nebo v červeno-modrom kostýme. Pretože dejová línia nemá zrovna dvakrát kľukatý priebeh, rozprávanie skrz retrospektívy sa ukazuje ako šťastné a rafinované riešenie. Skutočnosti a okolnosti, ktoré divák chce a potrebuje vedieť (čo sa stalo na jeho rodnej planéte, ako zomrel ten či onen, čo znamená "S", odkiaľ zobral kostým...), neraz priblíži iba niekoľkými zábermi, čo je však dôležitejšie, vecne. Supermanovo univerzum tak už od úvodu tvorí usporiadaný sled akcii a reakcii, ktorý neustále nabaľuje vrstvy ako energická snehová guľa - najmä v prvej polovici prináša mnoho dramatických a emocionálnych vrcholov - avšak s tým rozdielom, že na konci sa neroztriešti, lež vyústi do filmovej katarzie, pri ktorej sa nejednému divákovi budú lesknúť oči. Leví podiel na tom má aj Zimmerova hudba, ktorá možno nie je tak pamätná, ako Williamsov motív, rozpohybovanej omaľovánke však pomáha raziť cestu vpred, ježí chlpy po celom tele a zintezívňuje emocionálne zapôsobenie. ___ Bez povšimnutia by nemal zostať ani Henry Cavill, čoby nový Kal-El, ktorý je bez debaty najlepším predstaviteľom, aký mal tú česť cez seba prevesiť červený plášť a lietať po plátne. Jeho premenu z ustráchaného chlapca, v ktorom to vrie pochybami a ktorému hlavou prebieha toľko otázok, až sa dobrovoľne postaví na okraj spoločnosti, v ochrancu sveta prežíva človek spolu s ním a počas tej takmer dva a pol hodiny trvajúcej epickej jazdy si ho natoľko obľúbi, že na konci ho má chuť ťahať za rukáv naspäť na plátno. Medzi ním a Lois Laneovou viditeľne preskočila iskra a aj keď môže romantická línia, rovnako ako niektoré ďalšie postavy, vyznieť do stratena (s výnimkou generála Zoda, a celkovo Snyder uchopil mužské postavy o niečo lepšie, než tie ženské), podpora hlavnej dejovej osi a vplyv na vývoj Supermanovho naturelu je neprehliadnuteľný. ___ Aby som uzavrel, aktualizácia na verziu Man of Steel prebehla úspešne, pričom Zack Snyder nás po dlhšom čase dokázal presvedčiť, že letný blockbuster môže divákovi priniesť uspokojenie aj bez toho, aby mu opička v mozgovni trieskala s činelmi. [Kino 3D]

    • 10.6.2013  00:00

    Hymna teenagerských komédii, ktorá zadefinovala konkrétnu kategóriu na dlhé roky dopredu. V rámci žánru nebol (až na výnimky) fekálny humor nikdy znesiteľnejší, základ partie a ich bláznivý element (čítaj Stifler) sympatickejší, romantika rozkošnejšia, hudba lepšie uštrikovaná na mieru (možno až na druhé pokračovanie) a pohľad na základné životné ciele stredoškoláka (ožrať sa a zažiť sex) tak nefalšovaný. A nezabúdajme na slovenský/český názov – nepamätám si, žeby tuzemský preklad filmu natoľko sadol.

    • 7.6.2013  23:00

    Celkom určite vám hlavou prebleskla (alebo sa tak len udeje) otázka, či druhé vesmírne dobrodružstvo naprieč galaxiou s podtitulom Do temnoty prekonalo svojho predchodcu. Z môjho pohľadu nie, lež úspešne mu dýcha na krk. V podstate sa letí kurzom, aký si DžejDžej nastavil pred štyrmi rokmi, ale čo je dôležitejšie, nie sú na ňom badateľné výrazné známky problematickosti pokračovania. Východiskovou situáciou príbehu je medzigalaktická hra na mačku a myš s elegánom Cumberbatchom, ktorá je po vzore jednotky opticky úchvatná, inteligentná, hašterením postáv maximálne zábavná a navyše milo prekvapivá. Moje hodnotenie nahor tlačí aj to, že dynamiku akčných sekvencii (ktoré dokážu diváka skutočne rozochvieť) nerieši Abrams unáhleným strihom. Výsledný dojem naopak trochu šramotí kolísavé tempo v prostrednej časti i tentoraz slabšie emocionálnejšie zapôsobenie, ovšem to nič nemení na fakte, že tento Star Trek je ideálnym letným blockbusterom a že Abrams prenecháva kormidlo so vztýčenou hlavou. Benevolentných päť. [Kino 3D]

    • 2.6.2013  10:30

    Po druhýkrát ešte lepšie. Keďže vo filmovej brandži zvlášť platí, že železo sa kuje za horúca, bolo len otázkou času, kedy sa na plátnach objaví práve Facebook. Jeho aktuálnosť a narastajúca popularita mu pripisuje istú váhu, avšak až uchopenie danej látky dvíha význam filmu. Vo Fincherovom podaní je absolútne jedno, či ste tomuto fenoménu podľahli ako trinásťročná školáčka, alebo mu neviete prísť na názov – cieľová skupina (neviem, či by týmto slovám nebolo lepšie v úvodzovkách) bude akiste odpadávať blahom len vďake téme, o ktorej pojednáva, naopak druhá strana si rany do čierneho (prakticky celá úvodná päťminútovka alebo veta „V Bosne nemajú cesty, zato Facebook áno“) škodoradostne vychutná – každý si príde na svoje. Sociálna sieť baví svojou bezprostrednosťou, nadchýňa režisérskym majstrovstvom (až neuveriteľné, ako Fincher z pomerne neznámych či priemerných hercov vystrúhal ťahúňov konverzačky) a kadenciou skvelých dialógov na seba strháva celú divákovu pozornosť. Ako inak, palec hore.

    • 22.5.2013  02:30

    Mám pre vás dve správy, nemusíte sa však vôbec strachovať, obe sú z kategórie dobrých. Prvou by som vás chcel iba upozorniť na to, že už si môžete prestať obhrýzať nechty, pretože dlho očakávaná a s najväčšou pravdepodobnosťou akčná udalosť roka práve dorazila do našich kín. Tou druhou a určite osožnejšou správou je, že očakávania, čo do nás napumpovalo finále rýchlej a zbesilej päťky, napĺňa šieste pokračovanie vrchovato a nenecháva žiaden priestor pre špekulácie, či bol kvalitatívny skok spred dvoch rokov iba náhoda. Poďme ale pekne po poriadku. ___ Kľúč v zapaľovaní motora sa otáča krátko po udalostiach z predchádzajúcej časti. Dominic Torreto (Vin Diesel) si užíva predčasný dôchodok v slnkom zaliatej vile na pobreží Kanárskych ostrovov, kde ho vyňuchá neoblomný agent Luke Hobbs (Dwayne "The Rock" Johnson), ktorý mu však neprišiel nasadiť želiezka, ale požiadať o pomocnú ruku pri dolapení zločinca, na ktorého je sám prikrátky. Jeho argumenty, prečo do toho ísť, sú presvedčivé - úplne očistenie mena, možnosť vrátiť sa domov a ako tromf nesie dôkaz, že jeho životná láska Letty (Michelle Rodriguez) je plná života, má však amnéziu a stojí po boku spomínaného lumpa. No neber to! ___ Prehodíme teda volant na pravú stranu, preorientujeme sa na ľavostrannú premávku a hor sa Londýn! Obmieňanie prostredia rozhodne prináša nový vietor do plachiet a vytrháva zo stereotypu, ktorý pri zvyšovaní čísla za názvom reálne hrozí. Do týchto chvíľ ho však režisér Lin maskujeme aj rafinovaným ohýbaním trademarkov, význam ktorých postupne dvíha a zakaždým k nim prihodí aj čosi navyše. Natriasajúce sa zadočky a pouličné preteky sa možno na povrchu zdajú byť len akýmsi žmurknutím na fanúšika série, no spoločne s frázami typu "Ride or die" či "Show me how you drive, I show you who you are" už nie sú samoúčelne a pre film nepodstatné, nakoľko celok pekne organizujú a posúvajú dej odniekiaľ niekam. Koniec koncov ani tie kecy o rodine, čo lemovali celú Fast Five, už nie sú zbytočným hovorením do vetra, nanajvýš snahou emocionálne zapôsobiť (Vincova smrť), predstavujú dvojsečnú zbraň, ktorú protivník dokáže proti naším hrdinom použiť. Ten by takisto nemal zostať bez povšimnutia. Owen Shaw (Luke Evans) je doposiaľ najzdatnejším súperom, akého naše združenie trhačov asfaltu malo. Disponuje znalosťami a schopnosťami, má jasný plán i motiváciu a rozhodne sa nebojí vyjsť s kožou na trh (podberák rulez). Spoločne s Ginou Carano zapadá medzi zabehnuté ozubené kolieska bez akýchkoľvek zádrheľov, pričom súhrne tvoria jeden charizmatický a šarmantný mazací olej, ktorý zabraňuje treniu a opotrebovaniu ďalších súčiastok tohto filmového motora. Justin Lin si doňho tankuje výlučne palivo na písmeno "A" (akcia a adrenalín) a keďže za volantom má najazdených pekných pár kilometrov, zvuku motora dokonale rozumie a bez väčších problémov, napriek nadštandardnej minutáži, drží dynamiku pevne v rukách. ___ Čo si budeme klamať, aj šestka trpí rovnakými neduhmi ako jej predchodcovia. Dialógy sa z času na čas menia na rozprávanie zo sna, zákony logiky a fyziky sa znovu raz popierajú (auto čoby vankúš, ranvej od vidím do nevidím) a nech sa v priebehu filmu stane čokoľvek, divák si môže byť predom stopercentne istý, že na konci sa všetko v dobré obráti, aspoň naoko. Zároveň platí, že i keď si scenár prešiel rozmachom, naďalej nedisponuje viacrozmernými postavami, komplikovanou stavbou príbehu či sofistikovanejšou zložkou, čo človeku povie niečo navyše, lež vnímať to ako nedostatok by rozhodne nebolo fér. Bezpochyby by sa jednalo o príjemné prekvapenie, ktoré by filmu dodalo pridanú hodnotu, urobilo po vôli náročnejšiemu publiku a pomasírovalo kritikov, k vychutnaniu si tejto luxusne zábavnej jazdy, kde je alfou a omegou akcia, nie sú uvedené atribúty vonkoncom nutné. Keď už je reč o akcii, tá prakticky neutícha, je strhujúca, intenzívna, prehľadná a má mnoho podôb. Inými slovami, na hĺbku dezénu a oškretý lak sa nepozerá, nábojmi a dychom sa nešetrí a slovné spojenie "zaobchádzať v rukavičkách" sa nateraz v slovníku nenachádza. Za to kreativita a invencia v ňom majú (v istých dávkach) svoje pevné miesto. Na sekvenciu s tankom a finále s lietadlom len tak ľahko nezabudnete a pokiaľ sa vám zdalo, že jedna rúbanica Diesel kontra Rock z päťky je akosi málo, pripravte si pršteky, bude čo počítať. Na druhej strane je cítiť, že tvorcovia chceli po tejto stránke zdvihnúť latku stoj čo stoj vyššie. Podarilo sa, na úkor zápletky, ale predsa. ___ Za zmienku tiež stojí, že šieste Rýchlo a zbesilo funguje ako samostatný film a zároveň plní funkciu najsilnejšieho ohnivka na reťazi (niežeby na ňom stála neviem aká váha a niežeby na tom neviem ako záležalo), keďže sa obtiera o štvorku (táto odbočka sa ukazuje ako vjazd do slepej uličky, lež mytológiu série upevňuje znamenite), priamo napája na Rio Heist a naviac premosťuje na Tokyo Drift, ktorý bol doposiaľ odstrčený nabok. Aby toho nebolo málo, do roka a do dňa sa nám séria rozrastie o nový prírastok, kvôli ktorému už teraz, a to najmä zásluhou grandiózneho finále (nie, neprezradím), rotujem na kresle nedočkavosti. ___ Rýchlo a zbesilo 6 je pravá adrenalínová zábava súčasnosti, pri ktorej je všetko, čo má kolesá, rýchlejšie než ktorákoľvek myšlienka. Akcia si tu dáva závody s akciou, charizma akčných veličín a humor srší všade navôkol a pani Nuda sa na to s rukami v bok nečinne prizerá z povzdiali. Sebavedomo zrežírovaná, nudou nepobozkaná encyklopédia akčného žánru, ktorej zápletka i skrz všetky neduhy - bijúce do očí po druhýkrát ešte ostrejšie - drží pevnejšie než lepidlo na čínskych teniskách. P.S.: Just like old times, bitches. [Kino]

    • 8.5.2013  22:00
    Iron Man 3 (2013)
    ****

    Rok prešiel ako voda a marvelovci sa opäť raz hlásia o slovo. Štafetu preberá Tony Stark, nad ktorým sa v treťom pokračovaní sťahujú mraky a namiesto brnenia oprašuje konverzačnú techniku, avšak o žiadnom markantnom posune látky nemôže byť ani reč. Shane Black skrátka naplnil komiksovú škatuľku akousi hrou na istotu a obohatil ju o vlastné nápady a trademarky – o vtipné bonmoty nie je vonkoncom núdza – ktoré mu idú od ruky a k charizmatickému hrdinovi dokonale pasujú. Momenty, ktoré majú byť komické, prevažne fungujú, hoci sa Black v priebehu poldruha hodiny nijako do akcie nehrnie, odsýpa pekne a vo finále, kde konečne rinčia plechy a lietajú guľky, som sa bavil božsky, lenže celkovo na mňa Iron Man 3 nepôsobí až tak kompaktným dojmom, ako by som si želal. Ničím zvláštne štyri hviezdy. [Kino 3D]

    • 19.4.2013  22:00
    Nevědomí (2013)
    ****

    Predstavte si, že ste v zábavnom parku, kde dostanete chuť si vyskúšať jednu z ponúkaných atrakcií. Zakúpite si lístok, pohodlne sa usadíte a šou sa môže začať. Vizuálny kolotoč sa točí, svetielka ladne striedajú farby a hudba v pozadí dotvára tú pravú atmosféru. Uplynie čas a je koniec. Ste bohatší o jeden zážitok, lenže ako vaše kroky smerujú domov, jeho čaro akosi prirýchlo vyprcháva. A nejako podobne je na tom snímka Oblivion. Každopádne, Kosinski je veľmi, ale veľmi perspektívny tvorca, čo má jasnú víziu futuristickej podoby sveta a prsty lepkavé od invencie, lenže jeho kulisy, hoc nádherné kulisy, by si zaslúžili pokropiť živou vodou. Horko-ťažko štyri. [Kino]

    • 12.4.2013  20:30

    Až s odstupom času, kedy prehrmeli prvotné pocity a všetko sa uležalo v hlave, dokážem zaujať jasné stanovisko. S dnes už legendárnym čarodejníkom som to ťahal od základnej školy, cez roky na gympli až po prah štúdia na výške. Za ten čas som si ho, chlapča jedno okuliarnaté, a jeho partiu stihol obľúbiť, pričom vo mne zanechali nezmazateľnú stopu. Myslím, že sága o Harrym Potterovi bolo jedno nehynúce dobrodružstvo do sveta fantasy, pri ktorom si mohli a ešte stále môžu prísť na svoje malí i veľkí diváci, a domnievam sa, že za ňu môžeme byť vďační, pretože nám dala osem (do istej miery) vyrovnaných filmových zážitkov, kde sa v seba snúbilo čisté filmárske remeslo s repertoárom nápadov a kreativity, či Emmu Watson, ako objekt chlapčenských túžob, a mnoho ďalšieho, čo hravo prebije slabiny (problematický scenár, rozseknutie konca na dve časti, neschopnosť vtesnať dej pod dve hodiny, atď.) tohto osemdielneho Hogwarts expresu. Bodku za všetkým dal diel, ktorý má pre mňa odlesk striebra (bez okolkov priznávam, že mojou časťou numero uno je Väzeň z Azkabanu), a to vďaka tomu, že uzatvára kapitolu tak, ako to mám rad. Čiže je epický a výpravný, oprašujú sa prútiky a dialógy sú obmedzené na frázy typu Avada Kedavra. Takže, pán Potter, je to za päť.

    • 4.4.2013  19:00

    Keď filmový Boh nadeľoval originalitu, romantické komédie sa nenásytne napchávali sladkosťami a po výslužku prišli medzi poslednými. Aspoň ostatné roky tomu nasvedčujú. V nejednom divákovi rovnako neevokujú predstavu hodnotného filmu, a preto zástupcov tohto žánrového spektra apriorne zavrhnú. Patrilo by sa podotknúť, že ja patrím medzi ľudí, ktorí do týchto žánrových vôd skáču rybičku po hlave. Nesmejte sa, má to aj svoje výhody. Z času na čas sa totiž nájdu borci, ktorí hladinu týchto stojatých vôd šikovne rozčeria svojou žabkou. A môžete trikrát hádať, do akej skupiny patrí The First Time. Pre tých menej chápavých mám aj štvrtý, bonusový pokus. ___ Mladý režisér a scenárista Jon Kashdan odsunul stranou fekálny humor a trápne vtipy a sústredil sa predovšetkým na vzťah dvoch tínedžerov - Aubrey (Britt Robertson) a Davea (Dylan O'Brien). Dvojica si našu náklonnosť získava prakticky okamžite. Už pri prvom očnom kontakte to medzi nimi iskrí na všetky svetové strany, pričom s každým ďalším prehodením viet sa k sebe i divákovi približujú viac a viac. Ich oťukávanie a zbližovanie sa tiahne naprieč celým filmom, počas ktorého z nich režisér žmýka pocity a prirodzenosť tak silno, že jeden by si až vravel, či si cestou domov z natáčania občas nestrihli jedno číslo na zadnom sedadle. Vy sa už opäť rehocete. Ale vážne, ich vzájomná príťažlivosť je natoľko intenzívna, že ani všetky tie konvenčné vzťahové vzostupy a pády i odreté lakte o žánrové mantinely s ňou nevedia otriasť. A to je, podľa môjho názoru, najväčším víťazstvom filmu. ___ Vo vedľajších úlohách sa nám takisto predstaví zopár neokúkaných a sympatických hercov, a keď vravím zopár, tak na počítanie okrem rúk nič potrebovať nebudete. Majú len veľmi ľahký charakterový (neviem, či by tomuto adjektívu nebolo lepšie v úvodzovkách) náčrt a jednoducho mapujú prostredie. V porovnaní so žánrovými súrodencami má The First Time na dôvažok solídne napísané dialógy - prekrúcať očami určite nebudete, zato vaše kútiky úst sa budú neraz ťahať k ušiam - aj vďaka čomu obratne lavíruje medzi infantilnosťou a vyzretosťou. Ako som už vyššie spomenul, fekálny humor a trápne vtipy mali na pľaci prísny zákaz vstupu, zostal iba ten nefalšovaný. Keď nad tým teraz tak rozmýšľam, je ho celkovo vo filme poskromnejšie, ale zato je trefne úderný. Scéna s otváraním vína, kondómová dilema i rozprávanie sa s vlastným odrazom v zrkadle na mňa rozhodne zaúčinkovali. ___ Vo filme padne aj niekoľko slov či záberov, ktoré mne osobne pohladili ego a ktoré "modernému" jedincovi ukazujú zdvihnutý prostredník so slovami: "Old School, bitches". Čo si pod tým máme predstaviť, pýtate sa? V podstate ide o ľahkú kritiku spoločnosti (s dôrazom na slovo ľahkú) a za všetky možno spomenúť napríklad to, ako vám snímka nenápadne naznačí, že keď si budete naďalej dávať špeka za volantom, možno skončíte omotaný okolo stromu. Ďalej si berie na paškál správanie sa mládeže v kine, sociálne siete i korporatokraciu. Samozrejme, sú to len krátke šteky alebo niekoľkosekundové zábery, čo nepodporujú naratív príbehu, lenže práve detaily robia celok celkom. ___The First Time sa vonkoncom netají tým, že nemá ambície stať sa cez noc klasikou. Mladý tvorca si zaumienil, že ukáže vzťah dvoch mladých ľudí čo možno najviac naturalisticky, a to sa mu podarilo na výbornú. Navyše z toho vylúskal milý film, ktorý divákovi na poldruha hodinu navodí priblblý úškrn. Jedným dychom musím na záver dodať, že pokiaľ nemáte radi romkomi, odpočítajte si z mnou udelenej osmičky jeden bod. Ak ste muž, možno ešte jeden naviac. Každopádne by ste sa pod hranicu lepšieho priemeru dostať nemali.

    • 28.3.2013  13:00

    Štyridsiatka na krku má širší záber na publikum a uteká pred tieňom komediálneho žánru, kde sa všetko začína a končí chľastom či sexom. Je koncipovaná ako útržok zo života vcelku obyčajnej rodiny, ktorá si prechádza každodennými problémami (generačný rozdiel, stret pohlaví, finančná otázka, manželská kríza, dospievanie detí), pričom je okorenená “fuckovacím“ humorom, životným múdrom a snaží sa o spoločenský presah (deti, jedzte zdravo a zahoďte už konečne iVšetko a bežte sa hrať von). To všetko síce beriem na vedomie, ale ako diváka ma Apatowov pohľad na vec a hlavne jeho úchylka naťahovať minutáž proste neberie. Na záver by som len dodal, že film si najviac užijú staršie ročníky, ktoré už vo vzťahoch čo-to preskákali a nezasiahla ich “moderná“ doba v tak veľkom meradle.

    • 13.3.2013  20:15
    Bídníci (2012)
    ****

    Som na vážkach, no zostávam na štyroch. Ak by si človek vopchal prsty do uší a nechal vnímať iba zrakový zmysel, žasne, a to aj napriek kamere nalepenej na ksichte tak, že môžeme hercom spočítať plomby v ústnej dutine. A čo ostatné? Problém nevidím ani v samotnom speve, kde mi na moje vlastné prekvapenie žiaden z hercov nepílil uši, ale v tom, že sa vôbec neprepína na hovorené pasáže (tvorcovia si na sebe uplietli bič a niektorých divákov s ním občas šľahnú takisto), čím dostatočne nevyniknú tie spievané a zaniknú v návale tónov. Priznávam, občas som sa pristihol, že mi nabehli zimomriavky, ale jednoducho ma nedokázal strhnúť, nijako zvlášť som necítil utrpenie, ktoré postavy prežívali, a už vonkoncom ma nezasiahla sila lásky či revolúcie. Musím však podotknúť, že Bedári sú prvou snímkou posledných mesiacov, pri ktorej som zabudol, že filmy z tohto obdobia nesledujem rád.

    • 1.3.2013  21:30

    Snehulienka a lovec bola azda prvá lastovička hokusov-pokusov podliezavého mainstreamu s klasickou rozprávkou, Wirkola však posúva nový trend ešte o kúsok ďalej. Neprekvapuje ani mierou násilia, s akou steny maľuje dočervena a záverečný sabat efektne zalieva krvou čarodejníc, skôr metamorfózou prepožičaných, všeobecne známych motívov a zakomponovaním popkultúrnych odkazov (cukrovka, fotky stratených detí na fľašiach od mlieka) do jednoduchého príbehu. Niečo podobné, kde by som ponechal mozog v úspornom režime, mi tu v poslednom čase chýbalo, a preto som sa nenudil, ale znovu by som do toho nešiel. (Kino 3D)

    • 27.2.2013  22:30
    Pozemšťan (2007)
    *****

    Hltal som každé slovo, a to doslova! Ak by si to vzal pod krídla, strelím, Darren Aronofsky, mohla byť z toho nádherná a nadčasová filozofická úvaha a nie “iba“ vložený chrobák do hlavy. Ale aj tak, nájsť v dnešných dňoch kvapku myšlienky, hoc aj dreveným prútikom, je priam nemožné, tu sa však prelievajú cez okraj.

    • 31.1.2013  23:45

    Po dlhom období žánrového sucha – ehm, tipujete správne – stále neprší. Ale aspoň kvapká. Nároky na pokračovanie v duchu klasík by malo vystriedať vedomie, že niekto si iba chcel natočiť akčný film na atraktívnom prostredí mesta ležiaceho pod nápisom Hollywood z päťdesiatych rokov. Ako si inak vysvetliť príbeh, čo by sa ani za necht vošiel, ako aj skutočnosť, že samopaly sa k reči dostávajú až priveľmi často? Nenamáhajte sa odpovedať a radšej sa vydajte pozdraviť Willa Bealla pažbou Thompsona rovno do čela. Jeho scenár figúry zvlášť neskúma, vešia na nich len zopár vlastností, ktoré ich determinujú buď ako dobré, alebo ako zlé. Niet sa potom čomu čudovať, že režisér Ruben Fleisher nedokáže tak démonizovať postavu Mickeyho Cohena (ani žiadneho z jeho poskokov), aby budil aký-taký rešpekt, ako aj jeho zverstvami ospravedlniť zlé skutky členov tajnej policajnej skupiny, aby u diváka podnietil aspoň platonický záujem. Pod kožu ktorejkoľvek postavy by ste sa nedostali ani vŕtačkou. Aby som uzavrel, Gangster Squad mohla a mala byť pecka, no vzišla z toho len povinná jazda pre fanúšikov žánru. (Kino)

    • 30.1.2013  16:00
    Let (2012)
    ****

    Entrée a tridsaťminútová expozícia absolútne lahôdková, vťahujúca do deja a mimoriadne napínavá. Potom však film stráca výšku. Chýba tomu konzistentnejšie tempo a turbulencie, ktoré by divákom poriadne zatriasli a rozprúdili krv v žilách. A ešte niečo, Denzel Washingtom - to je kniha herectva z mäsa a kostí.