cukorek

Je to náhoda, alebo Yimou Zhang vidí v používaní v názve svojich filmov slovo kvet nejaký zvláštny zámer? Touto voľbou sa z peknej a nevinnej rastliny stáva symbol s obrovský protikladom - vojnou, ktorá vôbec neprináša potešenie, ale len hrôzu. Slovo kvet bolo skloňované vo filme Kliatba zlatého kvetu a teraz Kvety vojny. V oboch prípadoch je výsledok podávaný precízne s momentmi, na ktoré sa nezabúda a nevšedným filmovým prevedím. Po dlhšej dobe som sa znova ocitol na "vojnovom poli" kde vzduchom svištia guľky a ranený muži umierajú za správnu vec. Už len naplnenie posolstva čínskej skupinky vojakov stálo za to, keď jeden z nich formou kamikadze eliminoval nepriateľský tank, či akcia posledného z radu nezlomných odporcov. Drámu odohrávajúcu sa za múrmi kaštieľa som v počiatočných minútach veľmi nevnímal, keďže som prepadol vojnovému konfliktu, ale ku koncu som začal "mäknúť" aj z novozrodeného vzťahu Johna a Mo. A dostávam sa k Baleovi, ktorý znova potvrdil, že v dramatickom vystupovaní je tým správnym "hráčom". Zhang ma tento krát potešil snímaním kamery ako cez ďalekohľad na puške, ale aj spomaleným snímaním v niektorých situáciach, ktoré dodali filmu prezieravú zmyselnosť.80%

Po dlhej dobe sa objavila na slovenských obrazovkách relácia, ktorá svojou dávkou originality vo mne vzbudila dobrý dojem. Aj keď niektorí účinkujúci mi niesu dvakrát sympatický ponúknutou zábavnou si ma to vie stále získať. Dosť záleží aj na tom aké osoby sú prizvané do týmov, pretože ich prítomnosť dosť súťaž ovplyvňuje. Každopádne, každý má možnosť výberu komu, alebo ktorému týmu bude fandiť a z koho, alebo z čoho sa bude smiať(čo je chválitebné). Niekedy to môže byť na banálnej chybe a hlúposti, ktorou sa slovenské celebrity prejavia a niekedy na ozaj vtipnej poznámke, či komických momentoch, ktoré našťastie prevládajú. Tiež je fajn si zaspomínať na niektoré veci, dozvedieť sa niečo zo štatistických údajov či počuť tóny starších úspešných piesní. Samozrejme tento rýdzo slovenský produkt má svoje muchy, mne však najviac vadí nevyrovnanosť obsadenia kapitánov, kde ja Adela v prevažnej výhode, keďže pracuje v rádiu a tak má lepší hudobný prehľad. S prihliadnutím oka a zameraním sa na hodnotenie zábavy, ktorá z toho vyžaruje dávam 70%.

Mali ste niekedy sen v ktorom sa vznášate? Ja občas áno a teraz to pred vypredaným publikom dokázal aj Simon Silver (Robert De Niro). Film si počína veľmi dobre, hneď od začiatku naznačí, že všetka sranda ide stranou a do čela sa derie tajuplnosť a odhaľovanie neskutočných záhad, ktoré sú rázom vysvetlené. Tématický je to podobné filmu Dokonalý trik s tým rozdielom, že tieto ilúzie sa preniesli do súčasnosti a v podstatne rozlišnom konci. Táto voľba zamotania hlavi v posledných minútach ma trocha znechutila, radšej mám keď posledné minúty doložia iným spôsobom posledný, chýbajúci kúsok náročnej skladačky. Takže celý čas vlastne stojíte na strane pravdy, fandíte popieraniu a vyvracaniu šarlatánstva a ukončí to fenomenálne médium s paranormálnymi vlastnosťami, mne to pripadalo ako dať si kladivom po prste. Navyše niektoré dosť zaujímavé činy ako ohýbanie lyžičiek, či odklonenie prúdu vody ostali neobjasnené. Herecké výkony doplnené správnou hudobnou atmosférou pracovali kolegiálne, len škoda spomenutých nerestí a tak som sa priklonil k 60 %.

Tuto kriminálnu historku veľmi pekne vystihuje úryvok piesne Daniela Landu "strieľanie je dneska v móde hlavne pre tých z cudziny, tak ostaňte radšej doma a nerobte kraviny". Takýchto konfliktných príbehov medzi amatérmi a profesionálmi, už bolo sfilmovaných ozaj dosť a tento patril k tým lepším. Podanie filmu pôsobí komornejšie, treba si všímať každý dialóg a každý moment podáva dôležitú informáciu a k tomu ostro servírované príznačné črty povahy jednotlivých postáv. Po Zabitie Jesseho Jamesa znovu Andrew Dominik zvolil alternatívu nespútanej streľby a schémy prežije ten najlepší. Opakovaná spolupráca s Bradom Pittom vyznela slušne a potešilo ma ho znovu vidieť s kvérom v ruke. V jednú chvíľu som mal z toho fakt skvelí pocit, aký som mal naposledy pri pozeraní Road to Perdition, ale tento potenciál si film bohužiaľ neudržal. Dosť nevkusne, alebo umelo vyznela opakovaná pozornosť ekonomickej situácie v USA, ktorá sa šírila prostredníctvom televíznej siete. Aj keď poprava Trattmana na križovatke bola výborným momentom, film v konečnom čísle u mňa obstál na 70%.

Hobbit ma nesklamal, ale ani neprekvapil, respektíve znovu P. Jackson ponúkol skvele odvedenú prácu, takže sa na neho skvelo pozeralo a aj počúvalo, keď orchestrálny hudobný doprovod obohatil môj filmový pôžitok. V porovnaní s Pánom prsteňov je Hobbit viac ponorený do rozprávkovej podoby a viac som postrehol aj preferovanie vtipnejšej prezentácie. V Pánovi prsteňov vystupovali aj zástupcovia ľudí a Elfovia mali lepšiu povesť ako v Hobitovi a súboje, ktoré zvádzali s nepriateľmi boli oveľa lepšie. Páčili sa mi aj záporné postavy ako čierny rytier, perfektné stvárnenie fantasy podoby zvierat, ktoré boli tiež zapojené do bojov, či chodiace stromy. Vyhovoval mi úplne jeden trpaslík, ktorého statočnosť bola veľkolepá, elfský princ Legolas bol najlepší lučišník a Aragorn najlepšie ovládal meč. Jednoducho toto zloženie som miloval. Nemám nič proti trpaslíkom, ale keď som celý čas pozeral len na nich mal som z toho divný pocit a to hlavne v súbojoch, keď svojím vzrastom dokázali odolávať podstatne väčším nepriateľom. Napríklad súboj s obrami mali pod kontrolou a nakoniec ho prehrali a ich početné zranenia, ktoré obrom spôsobili boli bezvýznamné. Dosť dlho trvalo aj kým sa konečne film dostal do dynamického a akčného stínania hlav. Prínosom, alebo novinkou ktorá sa mi najviac páčila bol spev trpaslíkov po výdatnej večeri. Takto bez sprievodu nástrojov mohli spievať aj častejšie. Niekomu možno vyhovuje viac tento Jacksnov veľko film, no u mňa to bolo na slabších 80 %. Som zvedavý čo ponúkne druhá časť Hobbitovho dobrodružstva.

" Boh miluje policajtov " takáto fráza odznela z úst jedného hlavného muža zákona Mika, keď bez mocne kľačal pri svojom postrelenom kolegovi Brainovi. Samozrejme potom nečudo, že Amerikou panuje úzko spätý názor k spomenutej fráze a ktorá potom bezprostredne miluje svojich policajtov, ktorí sa menia na "neskutočných" hrdinov v ich očiach a tak každý druhý chlapec sa che stať policajtom poprípade vojakom. Toto blahorečenie bolo citeľnou propagačnou kampaňou už od začiatku čo mi zjavne nevoňalo a len tak ľahko som sa nenechal nachytať na túto nechutnú návnadu. David Ayer sa na opačnej strane zákona ukázal oveľa lepšie a šlo mu to od ruky, keď originálne podal kriminálnu zápletku vo filme Training Day. Nakoniec pár slov k voľbe real kamery, ktorá miestami z filmu robila len akýsi "hudobný klip" a úvodné nepriehľadné zostrihanie sa tiež nedalo prehliadnuť, čo môj filmový zážitok doviedlo k 40%. Ak by si niekto chcel pozrieť film z policajného prostredia v lepšom dramatickom prevedení a istým zmysluplným odkazom pre spoločnosť tak nech zvolí film A.C.A.B.

Tento film je skutočným dôkazom toho, že napriek dokonale odvedenej filmárskej práce ostáva film melancholickým a pôsobí nudnejším dojmom. To že vidíte na vlastné oči, čo ste ešte nevideli a stávate sa svedkom prudko vyhrotených udalostí, ktoré vo vás vzbudia údiv zároveň pohlcuje nadmerné množstvo jednotvárnej plavby pripomínajúcu monotónnu plavbu loďky z papiera a tak vzrušenie opadá. Dalo by sa o tomto filme písať veľa, pretože je tu čo spomenúť, čo z časti bolo aj jeho naplnením keďže pôsobil dokumentárne, ale ťažko veriť, tomu že sa to v skutočnosti odohralo. Pre mňa patrí k jedným z najlepších životopisných filmov, ktoré som videl, ale na to aby som mu dal najvyššie hodnotenie som ešte "nedozrel". Tým myslím, že niektoré filmy oslovia mladšiu časť populácie a niektoré filmy zas staršiu časť populácie a tento určite je pre tých o niečo starších. 60%

Bayove režírovanie akčných momentov mám rád, ale v tomto prípade sa to stalo len príliš malým doplnkom, ktorým sa nemohol veľmi pochváliť v obrovskom počte nazbieraných minút. Zrejme týmto svojím filmom chcel uspokojiť aj ženské pokolenie a tak zvolil väčšiu časť romantickú, respektíve dramatickú, čo ma až tak neoslovilo. Lepší pocit som mal ak svoje počínanie prezentoval v akčnejšej forme ako Skala či Armageddon. Ben Affleck a Kate Beckinsale hrali presvedčivo vojnového letca a zdravotnú sestru ako aj komplikovanú love story, len škoda, že tá sa už vymykala normálu. Americký patriotizmus som ešte prekusol, ale scény venované nápoju coca cola zaváňali strašne odpudzujúco (keď vojaci darovali krv, ktorá tiekla do prázdnych fliaš od coca coli). K spomenutým argumentom sa pridal aj neadekvátny časový spád a film už nezachránilo ani ozvučenie od skvelého Hansa Zimmera. Niekoľko minútový úsek bombardovania ako aj niektoré milostné vyznania stáli za to, ale v končenom hodnotení filmu dávam 60%.

Tak a už mám oscarového Arga za sebou. To že tento film získal najlepšie ocenenie tohto roku ma dosť prekvapilo a tak som bol zvedavý čím si tento film to prvenstvo získal. Affleckova réžia a aj účinkovanie bolo presvedčivé hlavne v úvodnom povstaní, ale potom "začal strácať vietor z plachiet" a jeho koráb ARGO začal balancovať. Našťastie to na rozbúrenom politickom mori ustál. Jeho dôstojnosť narušilo zatiahnutie do príbehu maskéra, ktorý sa stal bezvýznamný a žiadne masky pre uväznených Američanov neurobil, čo by mohlo výrazne pomôcť ich návratu ako aj zbytočná exkurzia Hollywoodu. Všetku dobrú hereckú prácu odviedol Affleck sám, ostatný herci len doplnili jeho tieň a tento nevyrovnaný sólový výkon zaradil film do kategórie "stačí raz pozrieť". Tak ďalej uvažujem nad tým, za čo získal toho oscara - jasné už to mám, pekne odkryl Americký spôsob konania "dobra" po celom svete, pekne to spropagoval a ovplyvnil zas niekoľko tisíc ľudí (a nezabudol ani na preslávený Americký happy end). Nesympatizujem s Iránom ani s Amerikou, ale toto bolo zas len "mastenie chutného Amerického chlebíka". 60%

Tak to vyzerá, že na Francúzskych producentov budem musieť zmeniť názor. Po úspešnej odozve z filmu Nedotknuteľní doliahla ku mne ďalšia úspešná dramatická vlna s presvedčivým životopisným spracovaním. Ľahko čitateľný začiatok kde hneď bolo jasné kto komu padne do oka, vystriedali nečakané a úžasne momenty. Vystúpenie kosatiek, bol prvý exkluzívny ťah a druhý keď dokázali ponúknuť sexuálnu scénu medzi ženou bez nôh a jej novým priateľom. Voľba vtiahnuť do poriadne prepleteného uzla zvieratá bolo dobrým odľahčením a tak isto striedanie životných momentov, ktoré raz boli milé, romantické a raz pomaly vyrazili človeku dych, či už to bol tragický úraz mladej ženy, či záverečná nepozornosť nie najlepšieho otca. Posledným oživujúcim doplnením bola návšteva v tanečnom klube s reálnym ozvučením (v tú chvíľu som mal pocit, že som priamo tam). S neznámami hercami sa táto dráma dostala do užšieho výberu náročnejších filmov, ktoré dokážu v človeku vzbudiť niečo nezvyčajné. Za mňa 80%