leila22

No áno, chvíľočku trvalo, kým ma Whiplash chytil za srdce. Pretože pokiaľ nie ste hudobník alebo v istom smere umelecky založený človek, tak sa tomu pravdepodobne nepoddáte od prvej sekundy. Ale! Jazzový bubeník to tak dlho nenechá a vy sa odrazu potíte s ním. Moje prvé stretnutie s Milesom Tellerom bolo podobné ako prvý kontakt jeho postavy Andrewa s dirigentom Terencom - rozpačité, neisté a s nejasnou budúcnosťou. Tento chlap(ec) si ma však získal, po Whiplash-i je to už definitívne a čo najviac mu tlieskam. Vzhľadom k jeho veku je jeho výkon precízny, presvedčivý a natrieskaný energiou. Výborná hudba, kamera a samozrejme herci.

Keď má film svoju špecifickú čarovnú atmosféru, dokážem mu odpustiť obsahovú nedokonalosť. A súhra 20.rokov, krásneho Francúzska a rozkošných kostýmov zahalených do žltých farieb mala práve to správne kúzlo. Ak by som mala kritizovať, tiež som medzi dvoma hlavnými postavami nevidela a už vôbec necítila nejaké výrazné iskrenie. Obdiv zo strany iluzionistu, jeho nadšenie z objavenia niečoho nového a záujem o osobu podvodníčky, ktorý k nej postupne začal prechovávať sa mi zdal skôr ako čisto profesionálny a na úrovni túžby oslobodiť sa a poznať nový svet a nie spoznať Sophie ako konkrétnu osobu.

Čakala som niečo iné, dostala som niečo iné. A zatiaľ celkom neviem ako s tým, čo som dostala zaobchádzať. A mrzí ma jedna vec. Don Jon mi ukázal, že aj také herečky ako Scarlett a Julianne (ktoré mám obe veľmi rada). ma dokážu v určitých polohách iritovať. A to nevytýkam ich postavám, ale ich herectvu. Hodnotenie zatiaľ takto.

Všetko okolo Julianne, teda Alice, bolo bezchybné. Jediná škoda je, že sa nenechalo viac priestoru aj vedľajším postavám. Alicina choroba sa netýka totiž len jej samotnej, z veľkej miery ovplyvnila aj ich životy. Ich pocity, vysporiadanie sa so situáciou, hnev-súcit-pochopenie, to všetko tam bolo len veľmi okrajovo. Veď ak matka/manželka pred vašimi očami postupne začne zabúdať vaše mená, tak to s vami predsa riadne zahýbe. No aj napriek tomu, vďaka výkonu Julianne Moore stále veľmi dobré. Z fleku by som jej za tento výkon dala Oscara.

Keď som si prečítala obsah filmu, nečakala som, že ma to nejak zvlášť zaujme. Skôr som sa obávala lacného a urážlivého humoru. Kvôli Goslingovi som to riskla a som rada. Nečakala som, že by som film, v ktorom hlavný herec udržuje vzťah s nafukovacou Ančou označila za krásny, citlivý, dojemný a takto by som mohla pokračovať ďalej. Biancu si obľúbilo nie len celé mestečko, obľúbite si ju aj vy a hlavne budete držať prsty Larsovi, ktorého Gossling stvárnil na jedničku. Ku koncu mi prišli niektoré časti už trošku prehnané, no napriek tomu ako celok hodnotím veľmi kladne.

Pocity sa niekedy vykresľujú veľmi ťažko, ale v tomto snímku sú zachytené extrémne trefne, citlivo a uveriteľne. Všetci štyria to hrajú tak presvedčivo, až uvažujete, či to fakt hrajú. Tenká hranica medzi láskou a vášňou, pokušením a dlho nevypovedanými slovami. Konanie postáv neodsudzujete, pretože to ľahko dokážete pochopiť. Na záver vás poteší koniec filmu, ktorý je presne taký, ako má byť.

Prvá polovica filmu sa mi zdala o niečo lepšia. Hltala som všetko, bola som v napätí, nevnímala som čas. Gone girl sa nedá uprieť prepracovanosť, nápaditosť a v podstate aj kompaktnosť, aj keď v druhej polke filmu by sa už chybičky našli. Zabiť tú mrchu som mala potrebu,tak ako asi väčšina z vás a celkom ma štvalo, keď sa jej napriek všetkému podarilo vždy a zo všetkého vykľučkovať. Aj napriek tomu, že mala ku koncu na sebe viac krvi ako oblečenia a určité, nazvime to detaily, v jej svedectve proste nesedeli, opäť si vymyslela niečo nové, s čím trafila do čierneho a svojou milou a pošahanou tváričkou zmietla vymleté okolie, ktoré po celý čas vždy verilo práve aktuálnej Tv verzii. Mrzí ma aj ten koniec, no zatiaľ to na tenkom vlásku ešte stále visí na 4 hviezdach.

Ako človek s nehynúcou vierou, že Češí dokážu točiť kvalitné filmy aj v súčasnosti sa vždy poteším, ak sa stretnem so snímkom, ktorý sa k tomuto cieľu približuje. Aj keď tam bolo v rámci obsahu viac vecí cez, dávam štyri hviezdy. Za krásnu hudbu, pekné myšlienky a výborných hercov. Tak nenútené a zároveň reálne navrhnuté postavy, v ktorých sa nájde každý z nás sa nepodarí vždy vytvoriť. A čím viac sa s postavami stotožňujeme, tým viac si film dokážeme vychutnať.

Mne je to ľúto, ale mňa to proste minulo. Tempo bolo až príliš pomalé a bohužiaľ som sa takmer celý čas nudila, s občasnými svetlými momentami, kedy mi mierne mykalo kútikmi úst, ale fakt len mierne..Chlapci hrali slušne a mali milé tváričky, ale to je ešte stále dosť málo.

V podstate som sa celkom kvalitne nudila. Nebyť hlavného obsadenia, išla by ďalšia hviezda dole. Nenadchýňajú ma filmy, u ktorých je ich pozerateľnosť poistená dobrými hercami a celé to ide na úkor snahy o vytvorenie niečoho zaujímavého a skutočne vtipného. Z celého filmu si pamätám už len jedinú "skypovaciu" scénu, ktorá ma na chvíľu prebrala a dokonca aj pobavila.