Themyth

R.I.P. Ladislav Chudík. Posledný Titan Slovenského herectva.

Ak by bola snaha vyšetrovateľa Toma Granta v prípade smrti Kurta Cobaina úprimná, v tom prípade by som dal možno o jednu hviezdu v hodnotení viac. Film je podrobnou retrospektívou okolností jeho smrti. Pohybuje sa v časovom odobí niekoľkých dní pred sebevraždou až po dobu tesne po nej. Ako zaujímavý vklad hodnotím autentické výpovede samotnej Courtney, alebo Dylana Carlsona, blízkeho priateľa Kurta, alebo spomienky kamarátov z Aberdeenu na jeho detstvo a mladosť. Potiaľ by to bolo celkom zaujímavé. Mám však dve veľké výhrady. Film robí z Courtney celkom jasne vrahyňu, ba čo viac, prešpekulovanú chladnokrvnú beštiu. Zdravým rozumom sa obzriem o dve dekády dozadu. Ich manželstvo bolo manželstvom dvoch silne závislých narkomanov. Plus k tomu že ona bola pomerne talentovaná líderka rockovej kapely a on mimoriadne talentovaný geniálny skladateľ rockových piesní. A boli slávny. Motívom mala byť žiarlivosť, snaha získať jeho majetok, alebo sláva ? Zdá sa mi to pritiahnuté za vlasy. Na takýto do detailov premyslený čin treba naozaj chladnokrvného vraha s čistou mysľou. A Courtney tieto kritériá určite nespĺňala. Plus k tomu Kurta odjakživa fascinovala smrť a túžil po samovražde. Preto mi film pripadá skôr ako snaha vytĺcť z jeho smrti čo sa ešte dá. A to je sklamanie. Kurt je 21 rokov mŕtvy. Ak je po smrti nič, absolútne nevedomie, potom sa už netrápi. Ak by existovala aj potom nejaká forma bytia, tak verím že je už konečne šťastný.

R.I.P. Aramisova.

O jednom zo základných kameňov experimentálnych filmov vôbec už bolo toho napísané veľa. Pri jeho sledovaní ma napádali rozmanité myšlienky. V Európe, a v iných kútoch sveta zúrila vojna a Maya Dern si natáčala svoj debut ako keby úplne oprostený od toho všetkého. Abstraktné obrazy a neustále prítomné napätie sa zlieva do jedného celku a človek čaká ako sa to celé vyvinie. Dôležitá je symbolika, ktorú divákovi predostiera ako kľúč k pochopeniu zmyslu deja. Som až zarazený, že film na mňa pôsobí moderne, aj teraz po vyše sedemdesiatych rokoch. Miestami sa mi zdá ako keby bol natočený iba prednedávnom. Je stále živý a aktuálny.

Hm, hm. Toto má byť blockbuster tohoto roka ? Film ma do určitej miery sklamal. Možno preto že som mal príliš vysoké očakávania. Ak by som chcel byť uštipačný, povedal by som že to je jedna nafúknutá reklama na Mercedes. To je neoodiskutovateľné. Som zaťažený na filmy Stevena Spielberga. Jurský park je blockbusterový klenot. To ale neznamená že by som každý ďalší film v tejto sérii zrovnával s nedosiahnuteľnou pozíciou jednotky. To nie. Ku každému filmu pristupujem individuálne a bez predsudkou. Film má svoje klady, aj svoje mínusy. Poriadna akcia začína tak cca. po trištvrte hodine. To nie je dobré. A samé hlúpe chyby. Napríklad prečo by mali mať návštevníci atrakcie možnosť preháňať sa špeciálnymi vozidlami pomedzi veľjašterov. Aj keď bylinožravými, ale mnohotonovými, takže životu takisto nebezpečnými. Alebo ďalšia zo spústy naivností : Ochranka parku nie je absolútne adekvátne pripravená zpacifikovať nebezpečných agresorov. Ťažké zbrane prídu na radu až na konci filmu, keď už pretieklo veľa krvi. Neverím, že im to trošku inteligentnejší americký divák zhltne bez predsudkov. Mnoho drobných, alebo naopak výrazne zreteľných odkazov na klasické staršie scény mi nevadilo. Ba priam naopak. Bolo to milé. Ale vo finále to už prehnali. Takmer opakovačka jednotky ? To mohli naozaj vymyslieť niečo lepšie. Kam zmizla originalita ? Bola tu vôbec nejaká ? Podľa mňa sa v tomto kontexte krvilačných pravekých jašterov ohrozujúcich ľudí na izolovanom ostrove už nedá vymyslieť nič prevratne nového. Práve preto si cením snahu tvorcov o pútavý a sebavedomý príbeh. Aj keď priemer, ale nebola to strata času.

Veľmi dobrý film. Škoda že sa dej neodohrával hlavne v onej futuristickej krajine, čo som od filmu očakával. Nebol to scenáristický a ideový zámer filmu, ale aj tak by som sa potešil. Za najzávažnejšiu chybu filmu považujem klišé, ktoré na nás číha na každom rohu. Odpozerané scény a postupy zo starších akčných filmov mu uberajú na originalite. Tá ustupuje do úzadia. Aj tak môžem s kľudným svedomím udeliť 70 %.

Opäť krásna reminiscencia na moje detstvo. V raných osemdesiatkach som tento seriál priam hltal zo stanice ORF.

Podľa mňa sa jedná o jeden zo základných kameňov experimentálnych filmov vôbec.

Herecky na veľmi dobrej úrovni, a takisto je do detailov prepracovaná aj dobová scénografia od kostýmov až po artefakty. Príbehovo a dejovo úbohé. Je to zároveň objasnenie zákulisia vzniku FIFA a kľúčových majstrovstiev sveta vo futbale a takisto účelová propaganda s cieľom predstaviť organizáciu a jej hlavných predstaviteľov v čo najlepšom svetle. Keďže si to sami aj zafinancovali, nebudú si na seba liať kýble sebakritických spovedí, to dá rozum. Ak by to spravili ako nejaký hodinový dokumentárny film, bolo by to pochopiteľnejšie a ľahšie stráviteľné. Prečo urobili kinofilm so známymi hercami v titulných úlohách asi vieme, ale takto sa to v období svetovej vlny kritiky v dôsledku odhalenia ich korupčných škandálov obrátilo proti nim. Premiéra nemohla byť lepšie načasovaná.

Veľmi cenný dokument o sile nového materiálu, ktorý mal Neil Young pripravený ku koncu deviatej dekády. Stačí sa len zbežne pozrieť na track list tohoto koncertu a zainteresovaný človek ihneď pochopí : Intro, Looking Forward, Out Of Control, Buffalo Springfield Again, Philadelphia, Daddy Went Walkin', Distant Camera, Red Sun, Long May You Run, Harvest Moon, The Great Divide, Slowpoke, Good To See You, Silver & Gold. Všetky sklaby, okrem poslednej boli natočené na koncerte v Austine na jeho Solo acoustic tour v roku 1999. Gro repertoáru tvoria piesne, ktoré následne zaradil na album Silver and Gold. Niektoré boli už skomponované v roku 1997, krátko po vydaní dokumentu Year of Horse. Niektoré v roku nasledujúcom. Pozorný fanúšik si všimne, že Silver and Gold začal nahrávať v roku 1998 a pravdepodobne by bol vydaný ešte v tom roku. Ale Neil dostal ponuku participovať na novom albume CSNY, tak prácu prerušil a začal energiu sústrediť týmto smerom. Na ich album Looking Forward zaradil tri skladby. Okrem titulnej sú to Out of Control a Slowpoke. Všetky sú tu zaradené a každá z nich je perla. Prečo bol ich album Looking Forward umelecký a komerčný Flop ? Ťažko povedať. Môžeme si byť ale istý že nie kvôli Neilovy. Po tomto projekte vyrazil na Solo acoustic tour prezentované v tomto dokumente. A rozhodol sa dokončiť pôvodne zamýšlaný sólo projekt. Preto bola v tomto období najdlhšia pauza medzi dvoma jeho radovkami. Trvala až 4 roky. Nikdy predtým ani potom už takúto dlhú pauzu nemal. Okrem spomínaných pesničiek sú tu legendárne Harvest moon, Long may you run a Philadelphia. Je to prakticky titulná pieseň z rovnomenného filmu, ale zostala v tieni slávnejšej Streets of Philadelphia. Podľa mňa neprávom. Je ešte lepšia a krajšia.