Arkanoid

Citovo vydieračský vianočný gýč. Príliš veľa príbehov, aby ste si aspoň jeden vychutnali, napriek tomu každý jeden bije do očí a dožaduje sa väčšej pozornosti, než jeho kvalite prináleží. Ku príjemnému zážitku to ťahajú herci, ktorým ich úlohy dokonale sadli, nestačí to však, lebo útržkovité deje sú stvorené narýchlo. Niektoré majú záver, v iných si ho musíte domyslieť. Ten záver navyše v niektorých prichádza vzhľadom na minutáž veľmi skoro a skončený príbeh sa stratí niekde za polovicou filmu, keď pritom logicky (a emočne fungujúci) načasovaný záver má prísť v čase blízkom záverečných titulkov. Scenáristický kolaps. Jeden veľký guláš všehochuti, z ktorého musíte vyberať opatrne, aby ste neprišli o chuť do jedla.

Svižnejšie než prvá epizóda, dočkali sme sa pár vtipných hlášok, pokračovalo sa v manipulácii, hystérii (aj keď sme sa u Ally dočkali posunu), šlo sa proti logike a dej stále nevtiahol naplno.

Vďaka rozprávačovi a rozprávaniu príjemný film s ľahkým humorom a výraznou herečkou v hlavnej úlohe. Za kratší koniec ťahá len zápletka, to však nie je taký veľký problém vďaka humorným rozprávačovým opisom. Film neskôr mení žáner, aby vypointoval svoju zápletku, tu však neviete, čo čakať a film na pôsobivosti v tejto časti napriek záverečnej trefe do čierneho stráca.

Cult sa rozbehol asi najslabšie zo všetkých sérií, bez sympatických postáv, ktoré diváka skôr odlákajú od sledovania série. V ponúknutých charakteroch nájdete slabosti alebo hlúpu, agresívnu snahu o zmenu, s ktorou sa nedá súhlasiť, pobaviť však môže. Reakcia na zvolenie Trumpa je rozbehnutá sľubne, jeho volič je zobrazený priam dokonale. Je našliapnuté na neštylizované násilie, čo je v danej téme dobrá voľba.

Škoda, že celá zápletka nie je len s Funèsom, dej jeho filmového syna je tam nadbytočný, hercova komika sa nemôže rovnať Funèsovej a vtipných scén je s ním menej. Funès tradične zabáva a pôsobí okolo seba rozruch, ale dej je predvídateľný a scény sú prvoplánové, s neveľkou dávkou originality.

Wenders si vykradol vlastný Lisbon Story a snažil sa mu našroubovať mysteriózne sekvencie. Hlavnou postavou je umelec, užíva si jazdu autom a je neistý, čo je ovplyvnené výchovou z detstva. Režisér sa venuje hľadaniu samého seba hlavnej postavy za sprievodu surreálnych výjavov a spoznávaním mesta cez zachytenie ho na fotografii. Črtá sa vzťah fotograf – maliarka. Paralelou môže byť vzťah zvukár – speváčka z režisérovho staršieho filmu Lisbon Story, čím sa asi snaží dávať najavo, že úzkosť a problémy moderného sveta (moderné povolania: zvukár; fotograf) sa dá potlačiť zakotvením pri niečom tradičnom (povolanie s dlhou - staršou tradíciou: speváčka; maliarka). Neplatená reklama Palermu jednoznačne prospela, Wendersovej kariére neuškodila, no pokus o miešanie krízy osobnosti so surrealistickými výjavmi veľmi nevyšiel, lebo ho nepoňal dostatočne umelecky a intezívne, aby ním opantal diváka.

Wim Wenders unášaný zvukmi ponúka hĺbavé audiozážitky na výlete v Portugalsku. Nie je taký koncentrovaný ako pri svojich vrcholoch a scény radí za seba bez väčšieho významu, no tento trip si aj napriek tomu užijete.

Seriál pripomína divoký živel, ktorý zmetie všetko, čo sa mu postaví do cesty. Budí dojem autentickosti hlavne v zobrazovaní scén bez štylizovaného násilia, len s reálnou surovosťou. So všetkým, čo k tomu patrí, gýčom, špinavými uličkami aj organizáciou. Mafia na každom kroku, ku ktorej vzhliadajú deti už od mala. Postavy sa nesnažia získať divákove sympatie, sú zobrazené len z hľadiska rozprávania deja - plynulosti, znázornenie ich povahových čŕt, rozhodnutí a interakcie s inými postavami. Neviete, kto to schytá, ale viete, že niekto si to isto odnesie, či lepšie povedané, odnesú ho vo vreci na odpadky. Epizódy nepoľavujú v intenzite dusnej atmosféry, čo sa dá krájať, ani v zbesilých, zbrklých akciách. Natočené profesionálmi z toho robí lahôdku, ktorá Vás nakopne na celý deň.

Pre lepší drive tomu chýba väčšia charizma postáv (herci by to možno ja dali, Dafoe nepochybne) a väčšie a intenzívnejšie kochanie sa umeleckými dielami vraha. Čo sa postáv týka, ej nám ponúknutá ich inteligencia, ich zvyky, no nie sú vtiahnuté do prípadu, nehádže s nimi. Scény prevažne nie sú akčné, preto jedna prekvapí. No naháňačka adrenalín nezdvihne a je proti logike, že hlavný hrdina v nej nepoužil zbraň. Čo sa miest činu týka, zábery kamery často venujú pozornosť viac jednotlivým častiam celku, ktoré sami o sebe nemajú význam a celku venujú len nepatrnú časť, čo je veľká škoda. Divák odchovaný na seriáli Hannibal uzná snahu, no pocitom zo seriálu sa napriek čiastočnej podobnosti tento film nevyrovná.

Ak má historický film uspieť, je nutný nejaká dávka perfekcionizmu. Druids ale žiadnu nemá. Ani v podobe režiséra, ani kameramana, scenáristu, či hercov. Dialógy sú buď hlúpe, nerozhodné alebo nesúvislé. Herci bez pevnej ruky a jasnej vízie od tvorcov tiež vyzerajú hlúpo. Režisér film venoval otcovi, no keď sa pozriete na výsledok, rozmýšľate o tomto fakte s istou dávkou irónie, najmä keď ďalej už žiadny nenatočil.