Arkanoid

Možné spoilery. O návrate z vojny je jednoznačne lepší Homeland. Škoda, že zápletka sa nerozvinula až do bodu, kedy by sa Tommy oženil so ženou svojho brata a až vtedy by Sam prišiel. Inak hutná (aj vďaka hercom), technicky konvenčná dráma, kde po celý čas viete, ako to dopadne, no dostatočne vyhrotené mi to nepripadalo.

Thomsen klasicky zamračený, ale Cageovi to s Perlmanom seklo. Béčko bez nadhľadu a invencie v rozprávaní, ale poteší klasickým dobrodružstvom, pár drsňákmi a trochou krvi. Neuvedené scény sú neuvedené právom. Keby vo filme boli použité, príbeh by len spomalili a atmosféru veľmi nepozdvihli. Takisto koniec bol z hľadiska natočených variantov vybraný správne. Ten alternatívny sa javí menej logický z hľadiska pohybu postáv a je vizuálne menej atraktívny.

Výpoveď jednej generácie v podobe svetoznámeho festivalu formou rozhovorov s účastníkmi a vystúpeniami umelcov. Ohodnotíte tak, ako veľmi cítite energiu nasnímanej hudby a cítite idey detí kvetov. Jednoznačne ide o legendu.

Keď už v seriáli, kde je hlavnou postavou Guts, tvoria podstatnú časť epizód bezvýznamné rozoberanie prežitého, výčitky, trápne fillery na úkor predošlej drsnosti, brutálnosti a hlavne správne stupňovanému rozprávaniu deja, niečo je zle. Kvalita postáv ustúpila ich kvantite. A keď si scenáristi nevedia dať rady, použijú osvedčené deus ex machina a privolajú rytiera, ktorý všetkých zachráni.

Precítené monológy s dôrazom na prízvuk dokážu vyvolať úsmev na tvári. Animácia tiež poteší. Inak slušná jednohubka B kategórie.

Ideály a intrigy sú preč, ostala len pomsta. Aj dej je jednoduchší. Gutsova povaha sa zmenila. Viac zanevrel na svet a odhodlanejšie si ide za svojimi cieľmi. CGI sa dá vydržať, v akčných scénach pôsobí dobre. Väčšinu času ide len o béčkové putovanie s úmyslom vykynožiť všetky monštrá zameriavajúce sa výhradne na akciu. Víla a jej fillery sú totálne zbytočné. Súboje ostrieľaných bojovníkov vždy stoja za to, Guts je rovnako drsný, ak nie drsnejší a krvi sa dá užiť znova do sýtosti. Psychológia postáv zo série deväťdesiatych rokov je preč, ostali len Gutsove výčitky, ktoré to spolu s jeho mečom (vinou absencie niektorých kvalít staršej série) neutiahnu tak, ako vtedy. Na pútavosti ubudlo tým, že s démonmi sa hlavný hrdina stretáva na každom kroku a tak sa nestávajú niečím výnimočným ako predtým, len bežnou rutinou. Kvalita príbehu bola výrazne orezaná, ba až o hlavu skrátená.

To peklo rozprávania deja za toto peklo predsa len stálo. Chýbajúci dielik skladačky bol vložený. Guilty pleasure.

Názov hovorí sám za seba. Jedna veľká naháňačka (a jedno krátke zamyslenie sa na streche) užitočná pre Wellesa na nácvik uhlov kamier, rýchleho strihu a práce s hercami, ktorá dopláca na svoju prepálenú dĺžku z dôvodu minima nápadov. A aj tie sú nedotiahnuté. Nič viac od tejto grotesky nečakajte.

Spoilery. K Adonovi nemáte vzťah, lebo ho vidíte prvýkrát v scéne, kde hádže Gutsa s Cascou z útesu. Jeho neskršie umiestňovanie v deji je narýchlo a pôsobí umelo. Casca s Gutsom nevytvorí taký uveriteľne silný vzťah, lebo spomienky na jej prvé stretnutie s Griffithom ostanú len v jej hlave. Guts má superschopnosti = lieta ako hrdinovia v kung-fu filmoch. Griffith melodramaticky vedie záchrannú akciu pre Gutsa a Cascu. Jeho vzťah s guvernérom Doldrey ostáva v náznakoch. Adonov brat Samson úplne vyškrtnutý a výsledok Gutsovho boja so stovkou omnoho viac predvídateľný. Oproti seriálu tu nie je ani 2. atentát na Griffitha a následná udalosť, ktorá odhaľuje jeho povahu. Umelo vyznieva aj čakanie na Gutsov odchod, keďže nemá predošlú dejovú výstavbu. Aj keby toto mala byť presná adaptácia mangy, nechápem, prečo táto nelogika rozprávania deja a fyzikálnych zákonov uzrela svetlo sveta. Ostáva sa len tešiť z vizuálneho prevedenia niektorých scén a z bonusu scén v epilógu, kde sme dostali to, čo v seriáli nebolo.

Zaužívané postupy, cynizmus a príjemná pohoda. Oddychovka, ktorú si pustíte, keď momentálne nemáte chuť chcieť chápať významy Lynchových scenárov, mindfucky a oddýchnuť si od filmového násilia. V druhej polovici filmu sa však žáner z romantického filmu zmení aj na drámu, kde vzťah dvoch ľudí prechádza ťažkou skúškou. Podobných vecí je ako maku, dotkne sa Vás to presne tak, ako máte nastavenú empatiu. Nechápem nomináciu na Oscara za réžiu – ponúka totiž málo výnimočných momentov, v ktorých by sa ukazovala kvalita režiséra. Takisto nominácie na Oscara pre hercov dnes vyznievajú zvláštne – herci sú príjemní, no v ich výkonoch nenájdete nič, za čo by si zaslúžili takéto ocenenie. Dnes mnohé seriály častokrát ponúkajú herecky oveľa vyzretejšie momenty vzhľadom na dlhší rozvoj postáv.