Arkanoid

„Gannicus has made his decision.“ Glaber si vymyslí obvinnenie a ukrižuje otrokyňu. Ilythia hrá dobrú manželku. Gannicus sa zhnusene prizerá a odchádza. Agron oslobodzouje so Spartakom svoj kmeň a máme tak o akciu postarané. Počty Spartakových ľudí sa tak znásobili, no Crixovi ich pôvod a vernosť robí starosti. Seppia a Glaber si vyjadria pred Ilythiou náklonnosť a Glaber tiež pripočíta 50 vojakov ku svojim. Agron aj Spartakus musia upravniť Agronových ľudí a konečne to vyzerá na jednotu. Lucretia sa snaží zmanipulovať Gannica, aby zabil Glabera a vyriešil tak situáciu so Spartakom, on však neverí nikomu a jej plán pozmení do divákovi príjemnejších a krvavejších rozmerov.

Spoilery. Ashur sa postará o akčné scény a ide trénovať Glaberovi armádu, vyberá si ale aj rád gladiátorov a zneužíva Lucretiu. Spartacus sa dozvedá o odmene za svoju hlavu a Gannicus sa zaoberá myšlienkami na dávneho brata a život potom. Crixus rozmýšľa za pár, no Naevia chce ostať a bojovať. Súboj Gannica a Spartaca je výborný, bohužiaľ ukončený bez víťaza. Glaber sa zjedná so Seppiom spôsobom sebe vlastným, ktorý Seppius a jeho slabá armáda bohužiaľ nerozdýchajú.

Piata epizóda druhej série začína prerušovaným strihom zápasu v aréne, ktorý vyhráva thraex. Zatiaľ si ostatní robia z Glabera srandu pri spomínaní obliehania Hannibalom. Gannicus sa vracia do arény a Spartacus sa od starého rebelujúceho Rimana dozvedá o poprave svojich bratov. Nemieni to však nechať tak. Pred katastrofou tu máme ešte Glabera v manželskej hádke. To, čo sa stalo v aréne, je najväčšia katastrofa vôbec, čo sa v seriáli zatiaľ stala. Síce Raskos padá, ale až tak to nevadí. Padnutie celej arény je ale hotový katastrofický film a vôbec nevadia lacnejšie triky. Súboje sú skvelé, jediné negatívum je len to, že nie sú zobrazené naplno. Glaber nakoniec môže poďakovať chlapovi, ktorý mu sexoval ženu za to, že zachránil jeho manželstvo. Gannicus bude mať našťastie ešte využitie.

Ilythia intriguje, Lucretia proti nej a skrátka ostáva aj samotný Glaber. Ilythia je uspokojovaná rukou a dokáže pritom vyjadriť všetky svoje plány do budúcnosti. Možno ide o najlepší príklad podobnej scény. Spartacovi a skupine sa darí unikať, aj keď za cenu ďalších životov. Napínavé prenasledovanie stále ponúka otázku, či tá záchrana za to stála. Po akčnej stránke áno. Akcia je uspokojivá. Tmavý, hmlistý les a odseknutá ruka robia svoje. Crixus a jeho verní Galovia stále veria v opodstatnenosť svojich činov, aj keď zatrpknutý Oenomaus sa ho snaží presvedčiť o opaku. Orgie v Batiatovom dome budia výborný vizuálny dojem. Dostanene v ňom však aj krv. Odrezávanie častí tela úbohého Gala dokáže budiť patričný odpor. Scenáristicky kvalitné, epizóde chýba už len kvalitná vrcholná scéna.

Kvalitná akcia na začiatku trvá krátko a ponúkne sprisahanie a o informáciách o Naevii. Agron a nový zamlčia pravdu Crixovi, a klamú mu, že zomrela, čo neseie najprv ťažko, no potom súhlasí s presunom na Vezuv. Keďže ale Crixus v spomienkach vidí inú herečku v úlohe Naevie, vieme, že lož bude mať krátke nohy a tak sa aj stane. Sparatacus tak opäť hlása o ľudskosti. Ashur vstal z mŕtvych, odkrýva celú pravdu a Lucretia vymyslí plán, ako dostať z Oenomausa pravdu. A z nebezpečnej kombinácie čestného a hrdého človeka sa to darí. Bane sú špinavým miestom a plán je veľmi riskantný, na čo doplatí tiež čestný a obetavý Crixus. Ostáva sa už len kochať pohľadom Glabera bažiacim po moci a úspechu pri sledovaní neznámych gladiátorov v aréne. Nakoniec to vyšlo na celkom napínavú, aj keď morálne presladenú epizódu.

Markovo video začína rokom 2001 a on sa vracia do minulosti. Marko 4 roky dozadu skončil filmárčinu a ide teraz točiť svoj prvý film. Nemá však prachy a vhodného producenta. V roku 1998 stretáva ale pornoproducenta Canea. Film sa skladá akoby z found footage videí, kedy Marko točil svoj život. Film začína byť vizuálne zauímavý už pred uvedením názvu filmu v prvej päťminútovke, kedy sa vďaka snu obraz mení na čiernobiely, vidíme pohyblivú odrezanú kvičiacu prasaciu hlavu a hlavný hrdina sa reže. Robiť režiséra a kameramana Caneovi mu dobíja baterky. Druhý vizuálne zaujímavý moment nastáva pri zhrnutí jeho prvého sci-fi/fantasy filmu, ktorý je špeciálne nasvietený. Marko bohužiaľ nevie potlačiť svoje umelecké ambície a míňa Caneaove peniaze na tvorbu vlastných filmov. Peniaze ale nevie vrátiť, a tak sa začne pred Caneom skrývať. Marko je postava, s ktorou sa dá stotožniť, lebo snáď každý sa nachádzal niekedy na rozcestí hľadania svojej správnej cesty. Navyše, vďaka početným videozáznamom a zahrnutia diváka zjavne zbytočnými informáciami dostaneme pocit, že Marka dobre poznáme. Zo spomínania histórie tu máme zvrhnutie Milosevica 4.10.2000. Marko sa raz šiel pozrieť na divadelnú hru a stretol Unu, s ktorou sa dal dokopy. Jeho prvá divadelná hra pornodivadla stratených existencií, chorých na AIDS a narkomanov je prerušená Caneom a jeho bratom policajtom, ktorí ho potom zbijú. Na púti po Srbsku dostane Marko ponuku točiť snuff filmy. Ponuku najprv odmieta, ale keď ich kvôli zoofílii zatknú a neskôr znásilnia dedinčania, prijíma. Dochádza zjavne aj ku podrezaniu kozy, čo vyzerá reálne. Vzťah s Unou aj ostatnými tak prechádza skúškou. Môžeme tak vidieť inšpiráciu Texas Chainsaw Massacre či Deodatom, kedy boli najprv zabité zvieratá a potom ľudia, aby to vyzeralo naturálne. Aj keď ostáva otázne, či sa vo filme neprehral reálny klip odrezania hlavy vojakovi. Film vyzerá ľudskejšie ako o rok mladší Srpski film, keďže tu aj obete mali nejaký príbeh okrem hlavných postáv. Je tu viac postáv a viac emócií, s ktorými sa divák mohol stotožniť.

Naomi Tani v úlohe Kanako a jej štyridsať-päťdesiatročný manžel majú klasické nudné raňajky, po ktorých on ide do práce a ona sa ide prejsť. Pozerá na cvičeného vlčiaka a večer, keď manžel zaspí, náhodou objaví v časopise fotku BDSM obrazu ženy z výstavy, na ktorú ide. Stretáva starú známu, ktorej manžel vystavuje a ani sa nenazdá, už je na návšteve. Spoznáva sa s ním, s jeho mladou asistentkou Yumeko a vrhnú sa pred ňou na umenie. Známa je zviazaná a Kaneko vzrušene obďaleč pozerá na výjavy, ktoré sú spestrením jej všedného života. Umelec jej ukazuje aj hru na psíka, vôdzku a obojok na svojej žene Akonáhle sa vráti domov, zabrechá na svojho muža a chce robiť doggystyle. Manžela berie na budúcu návštevu so sebou a nechávajú sa inšpirovať párom, bohužiaľ doma ale nemajú kríž, ale len horizontálne brvno, čo v prípade potreby jednoznačne stačí. Z perverzných scén tu máme aj močenie pri zviazaní. Všetko ale prekonáva vlčiak, ktorý neostáva len pri lízaní a to som za približne 50 pinku, ktoré som doteraz videl, ešte nezažil. Film tak ostáva pamätný, a Naomi Tani si ozaj zaslúži pornooscara, ako už napísali užívatelia predo mnou. Čo ale znižuje kvalitu filmu, sú predvídateľný dej a postavy, ale hlavne, chýbajúce napätie, keďže do všetkých praktík šli postavy dobrovoľne. Degradácia človeka na niečo niečo nižšie môže robiť dobre extrému, ale nie príbehu.

21-ročná Hanako ešte nepoznala muža, ale to sa skoro zmení, keďže jej otec je veľmi bohatý a jej únoscovia chcú jeho peniaze. Musí volať s britvou medzi nohami a robiť potreby na mieste, kde je zviazaná, čo je aspoň logické pre únoscov a nepripúšťa klasiku ísť niekam inam robiť potreby a mať možnosť ujsť. Hlavná hrdinka sa dozvedá aj nelichotivú pravdu o svojom otcovi a postupne aj o sebe. Útek ale príde neskôr. Hanakin útek ku svojej učiteľke na témy ako byť ženou vyznieva hlúpo, ale dáva deju ďalší rozvoj. Z hercov zaujme Kissei Kumamoto, ktorý tu hrá skoro sexuálne nevinného mladíka a o 4 roky neskôr v ďalšom pinku Kango joshiryô: Kegasareta tenshi hrá už riadne drzého a chamtivého manipulátora. Film ma bavil, ale umelecky toho veľa neponúkal. Kamera zaberala to, čo, treba, ale forma nebola ničím výnimočná. Nešlo sa do úplných extrémov, ale málo nechýbalo. Možno taký Srpski film sa týmto inšpiroval, ale čo sa pinku týka, Ryôshoku ponúka toho viac.

Spoilery. 63-minútové pinku začína ruským kolom a dievčatkom kresliacim kriedou na betón. Mladá sestrička musí na svojej šichte čeliť aj vynaliezavému dôchodcovi, ktorý sa vynorí spod postele, aby sa jej pozrel bližšie cez nohavičky. Prvá erotická scéna po Peeping Tomovi sa odohrá tiež v prvej desaťminútovke, kedy na ubytovni za jednou zo sestričiek príde jej milenec a hlavná hrdinka, spolubývajúca dotyčnej, ostáva na izbe, tváriac sa, že spí, až ju to samú vzruší. Ráno musia čeliť doslovne studenej sprche od nadriadenej. Hlavná hrdinka dostáva zaľúbený list. Z umeleckého hľadiska poteší chirurgicky presne vyjadrený tlak chirurga pri operácii. Vťahujúca kamera na jeho vyvalené, za všetkých okolností otvorené oči a potiace sa čelo robí svoje. Chirurg neskôr berie sestričku domov, keďže si už zapamätala, že ružové nohavičky vonku sú znakom sexu vo vnútri a slušne čakala na koniec. Výsledok rozohranej partie šachu asi nie je taký podstatný, ale on jej dal šach mat a keďže mu tým došli všetky logické myšlienky, odhodlal sa na frontálny útok na jej telo. Rozhovor hlavnej hrdinky a vrchnej sestry neskôr je prerušený strihom dvakrát a po každom raze je kamera bližšie ku obom postavám, čo trochu vylepšuje veľmi ľahkú výmenu názorov. Hlavná hrdinka začne mať podozrenie o pervezii a psychopacii doktora vtedy, keď pochváli, ako bola rana perfektne vytvorená. Doktor postupne obohacuje milostný život, napríklad o jedenie jedného pomaranča naraz oboma milencami, orálny sex pre neho (zobrazený cez rozmazané tiene), pre ňu s cenzúrou časti tiel, análneho sexu s masťou alebo krémom. Pri náhodnom zrazení zvieraťa nachádza doktor chuť na drzejšie a odvážnejšie veci. Sestričku bez dohody a upozornenia prepadáva pri jej šichte, strháva z nej šaty a káže jej prejsť nahej cez chodbu. Uzatvára sa stávka o preliatie fľaše a odrezanie malíčka. Akonáhle ale ona prevezme sa seba zodpovednosť a naruší manipuláciu, začne pršať a zmyje sa obraz dievčaťa nakresleného kriedou na chodníku. V závere dostávame scénu úľavy a dokonca aj epilóg, kde sa máme na svet pozerať cez ružové okuliare, ak je to možné. Jednotlivé scény do seba zapadajú a vytvárajú niekoľko Chekhov’s guns. Dialógy sú úsporné, nerieši sa skoro nič naviac ako prebiehajúci dej. Film ubieha svižným tempom vzhľadom na dĺžku pinku filmov a nie v ňom nič navyše, čoby nevedelo hovoriť príbeh. Akoby povedal Boris Kollár, čakal som, kam až to môže zájsť. Na väčší extrém tu ale priestor ostal. Čo sa týka ovplyvňovania sexuálneho správania ženy, film Ryôshoku by malo tento účel splniť. Jednotlivé scény do seba zapadajú a vytvárajú niekoľko Chekhov’s guns.

Trvá 93 min. Rím, 8 rokov nášho letopočtu. Pri úvodných titulkoch Walerian Borowczyck zobrazuje ženu nohami v akváriu. Michele Placido tu hrá rímskeho vojvodcu Macaria. Z prednášky filozofa uteká mladík, a strihom prebleskujú erotické scény. Máme tu bitie ženy vojakom, jej zavretie do psej voliéry. Stále počujeme a vraciame sa ku filozofovi, ktorý prednáša o ženách, ich zvádzaní a milostných predstavách. Žena, ktorá sa ide pozrieť na výstavu a pohoršene dostane človeka od chytania býčieho prirodzenia, neskôr sníva a ten sen je aspoň čiastočne zaujímavý – hmla v lese za prítomnosti rímskej légie znie záhadne, ale nič extra, možno kvôli nízkemu rozpočtu alebo nedostatku talentu, nie je. Sen o sexe s býčím penisom v býčom a kravskom obleku je krátky a samozrejme nedáva žiaden zmysel. Jej čierna slúžka sa nechá pobozkať od jedného Rimana a druhému dáva facku. Film je interiérový. Tam, kde malo byť okno a v ňom výhľad, je namiesto neho maľba nejakej architektúry. V interiérových scénach do postáv tak extrémne svieti svetlo, že tam keby namiesto ich hláv bolo zrkadlo, divák by nič nevidel. Po prvej polovici ale konečne prichádza aspoň trochu zaujímavá scéna, a to tá, kedy rímsky vojenský hodnostár načapá ženu po nevere, príde na to, ona ho obviní z vraždy Augusta, on zakričí, že to nie je pravda, vlastnoručne ju zaškrtí a potom sa s jej mŕtvolou ďalej rozpráva. A to v scéne nefiguroval ani Michele Placido. Zvyšok filmu na mňa nezapôsobil. Ku postavám som si nevytvoril vzťah a dej mi príde málo príťažlivý. Pomocou rozprávača vysvetľuje režisér sexuálne techniky a rôzne veci okolo toho, ale ako dokument sa to brať nedá a nepríde mi to ani príliš ucelené, aby si neznalí z toho brali príklad. Na záver tu máme zatknutie všetkých žien, čo sa zgrupovali na prednáške ohľadom uvoľnených mravov, filozofa zviazaného reťazou na lôžku a pôrod, ktorý ani nie je zobrazený (čo by sa od režiséra dalo čakať), ani nie je dôležitý. Akonáhle sa ukáže, čo všetko je sen, vyznieva film ešte hlúpejšie.