MikO_NR_1909

Najväčší génius nielen svojej doby, ale vari celkovo. Majster filmovej atmosféry. Vychádzal už z nemej éry, z ktorej používal výrazové prostriedky ako spôsob realizácie a odovzdanie mysle postáv bez použitia slov, skĺbené s nerozhodnými situáciami, kde protipólne charakteri postáv musia naraz konať. Z toho pramenilo jeho čisté a poctivé napätie, ktoré ťažko hľadá aj v dnešnom filmovom svete konkurenciu. Lenže okrem toho rozvádzal aj podstatne hlbšie myšlienky a aj bez povestného hitchcockovského napätia majú filmy svoju tvár, najmä v romantických scénkach, ktoré sú mimoriadne živé a aktuálne aj dnes. Aj vďaka tomu majú jeho filmy nehoráznu životnosť a prostredníctvom skrytej satiry a vyspelej filmovej reči ponúka divákovi komplexné zážitkové portfólio. A akoby neplatila priama úmera, že romány dokážu viac opísať pocitov ako jeho filmy. 

Majster westernu, resp. otec filmu. Každý jeden záber, ktorý natočil, by mohol slúžiť k vedeckému semináru filmových štúdií, pretože sledovať jeho filmy je vždy ten najvzrušujúcejší vizuálny zážitok. Oblasti, v ktorých bezkonkurenčne dominoval boli spomínané westerny, kde zúročil všetky svoje dovednosti a sociálne drámy, ktoré ma vďaka ťažkému životnému prostrediu a vyprofilovanými postavami vtiahli hlboko do deja. Spoločne s Johnom Wayneom vytvorili unikátne duo, jedno z najvýznamnejších v dejinách filmu. Tradičná stará škola, ku ktorej sa ďaleko ťažšie preniká a dopracováva, ako k novej vlne tvorcov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.

Univerzálny režisér, schopný natočiť všetko. Majster na opis ľudských osobností z ich sebeckejšieho a potrebami poznačeného správania. Pesimistický implement a nadhľad zdobia jeho diela snáď najväčšmi. Každá štrbinka z mozaikovitých dierok do seba vždy perfektne zapadali a to rovno s ukážkovou profesionalitou. Režisér ako staviteľ musí ponúknuť a zaznamenať svoje intelektuálne postrehy a formulovať svoje myšlienky na plátno ako Aristoteles filozofiu. Jemu sa to podarilo a v neuveriteľných ingredienciách.

Jedinečný Bergmanovský svet vzťahových štruktúr vnímam ako hlavnú osobitnú podkategóriu drámy. Jeho majstrovská réžia pozostáva z tých najjednoduchších filmárskych možností, avšak kvôli jeho koncepčnej kreativite máte pocit, akoby sa v jeho filmoch zastavil čas a hltáte mu plnými dúškami osudovosť postáv, o ktorých, ak by robil film niekto iný, absolútne by ste im nevenovali pozornosť... A Bergman tak, ako vykresľuje nemonumentálne svoje príbehy, sám pochádza z nehollywoodského prostredia, pozná tamojší krutý život, takže najlepšie dokáže reflektovať dané ľudské príbehy. Dokonale a do detailu mi sedí jeho štylizácia plná symbolických či expresionisticky realistických motívov. Rovnomerne dbal, aby jeho filmy obsahovali cit, utrpenie, lásku, rozum, sklamanie a najintímnejšie rozbory mysle. Okrem toho, že bol snový majster, bol aj neskutočne umelecky nadaný. To, čo pre Kubricka znamenala politická irónia, to pre Bergmana znamenali náboženské otázky.

Nenapadne ma jediný človek filmového média, ktorého by som tak ctil a prejavoval úprimný rešpekt ako jemu. Wim Wenders vám povie, že najdôležitejšie zo všetkého je scenár scenár a scenár, pre Tarkovského je to pocitová plynulosť obrazu. A jeho Andrei Rublev je presvedčivejší a psychologicky deprimujúcejší než Bergmanova Siedma Pečať. Génius točiaci celoživotne jeden film v siedmich variantách.

Veľmi decentný, precízny režisér, ktorý miestami priam nadľudsky prevedie svoju víziu filmu. Už to nie je ten mág ako kedysi (70. roky), ale jeho vplyv na kinematografiu je nenahraditeľný. Kde sa stratila jeho genialita? Je to o peniazoch, či o možnostiach vyčerpania svojej kreativity?

Jeden z mojich výberov jeho TOP filmov: http://www.9em.sk/10-najlepsich-filmov-martina-scorseseho/