StanislachKo

Od filmov tohto razenia sa nikdy nedajú čakať zázraky. Ale chce to až donebavolajúcu lenivosť a lemplizmus, aby vzniklo v rámci všeobecnej priemernosti romantických komédií niečo až tak podpremierné. Stačilo by dodržovať "osvedčené" postupy a mohlo to dopadnúť aspoň priemerne. Tu sa na to v zásade kašlalo, nacpali sa krásni herci, roztomilé dieťa, komický šéf, srdcervúce romantické pesničky počas nekonečných prestojov v metre a čupením do blba... A začalo sa variť z vody... A nie, čaj z toho nevznikol!

Mafiánsky klasik nám opäť dokázal svoju flexibilitu a že každý jeden žáner vie zvládnuť na jedničku... A dokonca ešte lepšie! Prvé scény sľubovali príjemnú rodinnú ropzrávočku typu Lemony Snicket, ktorá sa však postupom času pretavila na poctu filmu, akých veľa nevidieť... Skrz dychberúce obrazy zasneženého Paríža (neviem prečo, trochu mi evokoval Burtonov Gotham :), zadymenej vlakovej stanice, obrovských strojov atď. sa postupne a v rozumnom dávkovaní objavujú postavy, ktoré boli naozaj veľmi precízne vybrané. Každú jednu (a to aj sebemenšiu) postavu si človek zamiluje (tu musím vyzdvihnúť obsadenie Cohena, ktorý napriek tomu aký je šašo, dokázal miestami pôsobiť prirodzene a Wertherovsky smutnokrásne). Bena Kingleyho v hlavných úlohách tiež často nevídať a pevne verím, že po tomto filme si aj ostatní tvorcovia uvedomia, že je to trochu škoda... Podľa mňa jednoznačne špička roku 2011, nemôžem inak ako dať 10/10, 5*!

Aha, o toto sa tak kŕčovito pokúšal Sandler so svojim Zohanom...