mclenin

Jednoduchý, malý, nezávislý film o živote a o zmysle života ako takom. Pomerne nezáživný dej je popretkávaný úsmevnými scénami, no salvy smiechu to nie sú, a dramatickými momentmi, no oči ostanú suché. Je to viac dráma ako komédia, hoci obsahuje prvky oboch žánrov, balansuje niekde na pomedzí a vo svojej neutralite vytvára dojem nemastný - neslaný. Až na veľmi početné využívanie zoomu á la lacný pornofilm, však v konečnom dôsledku, najmä vďaka hudobnému podkladu veľmi podobnému ústrednému motívu z American Beauty a záverečnému rozuzleniu, zanechá príjemný pocit, hoci si z filmu o pár dní zrejme nebude divák takmer nič pamätať. 2,5 *

"Festival nenažranosti, s kokaínom, testosterónom a telesnými tekutinami." Citát z filmu, v preklade, ktorý presne vystihuje jeho atmosféru. Tento trojhodinový opus M. Scorseseho v štýle moderného film noir, kde hlavným sprievodcom deja je hlavná postava v podaní L. DiCapria je dokonalým stvárnením postupnej premeny, resp. vývoja od začínajúceho burzového makléra v peniazmi a drogami ovládaného človeka, ktorý si užíva dosiahnutého stavu plnými dúškami až po jeho pád. Počas celej stopáže nestihne nudiť, skvelé komediálne scény, hoci miestami pôsobí jednotvárne, hlbokú myšlienku tu nie je potrebné hľadať, DiCaprio opäť výborný (zaslúžený Zlatý glóbus), Jonah Hill neurazí a hviezdičku naviac pre krásnu Margot Robbie. 4,5 *

Absolútna klasika, jeden z top filmov žánru, kde sa kolty nosia "proklatě" nízko. Zápletka, ktorá je roztiahnutá takmer na tri hodiny sa rozbieha veľmi zľahka, bez slov, len za pomoci zvukov okolia, navodzuje atmosféru, aby sa napokon v doslova extatickom závere transformovala do kultovej scény na cintoríne v sprievode Morriconeho "zlatej extázy". Tento film má všetko čo má mať poctivý western a pre mňa osobne by mohol byť šablónou, alebo vzorom pre ostatné kúsky žánru. Spojenie Leone + Morricone predstavuje produktívny prínos do svetovej kinematografie a pre fanúšikov či náhodných pozorovateľov je garanciou istoty. Klady - 1. S.Leone, 2. E. Morricone, 3. C. Eastwood, 4. autenticita a atmosféra divokého západu, 5. "Ecstasy of gold scene". Zápory - miestami zdĺhavejšie. 100 % (subjektívne hodnotenie), 90 % (nezaujaté hodnotenie)

Mexický majster maľuje svoje dielo na filmové plátno. A to doslova - zaujme predovšetkým svojim vizuálom, atmosférou a až veľmi jednoduchou schopnosťou vtiahnuť diváka do deja a následne si zahrávať s jeho pocitmi - bezmocnosťou, zúfalstvom, snahou a nádejou. K príbehu možno dodať, že vzhľadom na jeho subsidiárny charakter nehrá až tak dôležitú úlohu, a teda bol napísaný ako spojovací článok medzi akčnými sekvenciami v inak hluchých miestach. Z tohto pohľadu splnil svoj účel a scelil film do podareného komplexu, podobne by na pozadí udalostí mohol zapôsobiť aj akýkoľvek iný príbeh, no i nemusel. Klady - 1. prostredie vesmíru, 2. "každých 90 minút" 3. stiesňujúca atmosféra. Zápory - 1. príbehovo nevýraznejšie 2. viac sci-fi ako thriller/drama. (Zhliadnuté na malej obrazovke, projekcia v kine by určite pridala piatu *)

Druhá kapitola jedného príbehu a zároveň druhý vydarený horor z dielne jedného režiséra, Jamesa Wana, tohto roku (2013), ktorý potvrdzuje, že je majstrom svojho remesla. Ak hovoríme o druhej kapitole, ide o trefné označenie, keďže príbeh nadväzuje priamo na prvú časť, rozvíja jej mytológiu a posúva ju na ďalšiu úroveň, využívajúc všetkých silných prvkov z prvej časti, bez zbytočne zdĺhavého predstavovania postáv a ústrednej zápletky. Ide jednoducho priamo na vec a triafa do čierneho, spoľahlivo plní svoju úlohu v rámci žánru - zaujme i vystraší, preto patrí medzi podarené horory a jeho zhliadnutie je pre fanúšikov stávkou na istotu. Klady – 1. astrálne cestovanie, 2. zručne budované napätie, 3. kombinácia prvku nadprirodzeného sveta a prvku posadnutosti. Zápory – 1. snaha čo najviac prepojiť dvojku s jednotkou čo v určitých momentoch pôsobí umelo a neprehľadne, 2. záver, ktorý dáva možnosť pokračovať tretím dielom.

„A man who has lost everything is capable of anything“. Myšlienka, ktorá je ústredným motívom filmu, odhaľuje na pozadí kriminálnych udalostí charakter človeka v jeho najpestrejšej podobe a tiež skutočnosť, že v každom z nás drieme kladná i záporná stránka, ktoré sú neoddeliteľné ako rub a líc jednej a tej istej mince. Klady – 1. príbeh, ktorý nenudí a pomaly eskaluje napätie, 2. pochmúrna atmosféra dotvorená počasím a chladným soundtrackom, 3. Paul Dano Zápory – 1. jedinou nosnou konštrukciou je postava Paula Dana, ak by konal inak, záhada je vyriešená v priebehu 15 minút, 2. rýchly a nie až tak prekvapivý záver Zhrnutie - Poctivý krimi thriller s napínavým príbehom, solídnymi hereckými výkonmi a ešte lepšou atmosférou. 80 %

Ako blesk z jasného neba - film ožiaril európsku kinematografiu, prekvapil svojou jednoduchosťou a priamosťou, paralyzoval emócie diváka a jeho hrom sa rozlieha v podobe pozitívnej kritiky a prevažne vyšších hodnotení. Príbeh je ľudský, pocitovo vypätý, prostredie tvoriace kulisu deja zvýrazňuje chladnúce vzťahy postáv a neistotu, pričom pozorovateľ sympatizujúci s hlavnou postavou má zrazu problém sa odosobniť. Boj proti lži je náročný...., o to viac, keď sa rozšíri a vytvorí spleť, do ktorej sa zamotajú všetci navôkol. Vtedy je možné ju eliminovať, no nikdy nie úplne vykoreniť. J.A.Komenský povedal, že "sila pravdy je nepremožiteľná, ak je vyzbrojená svetlom poznania." Závrečná scéna však ukázala, že pravda síce môže zvíťaziť, no pochybnosti ostanú navždy. Klady filmu - Mads Mikkelsen, distingvovaný vizuál, komorná atmosféra, severské prostredie, budovanie napätia. Nedostatky - občas nepochopiteľné, resp. nelogické konanie postáv, absentujúca/nevýrazná akustická zložka. Hodnotenie - v rámci žánru 5*, celkovo 4 a pol *, 90%

"The source of all creation...good and evil...the source of all is you." Každý si je šťastia svojho strojcom, tvorcom, sám sebe pánom - masterom. Otázne je ako sa s tým vyrovná človek zasiahnutý hlbokým traumatickým zážitkom, ktorý nevidí cestu vpred a jeho jedinými spoločníkmi sú dezilúzia, márnosť a prázdnota. Vtedy mu môže byť útočiskom imaginárny "master" - drogy, alkohol, sex. Je to len únik alebo hľadanie nádeje a smerovania? Existuje vôbec nejaká nádej? S tým všetkým nás konfrontuje P.T. Anderson vo svojom naturalistickom snímku s komornou atmosférou skrz postavu Freddieho. Ten sa nachádza v pozícii, ktorá by sa dala prirovnať autorom stratenej generácie - postihnutý hrôzami vojny sa snaží zaradiť do bežného stereotypu každodenného života, no nedarí sa mu to, neustále podlieha alkoholickým excesom, erotickým predstavám a návalom agresie. Pomocnú ruku mu podáva až vodca "sekty", charizmatický Lancaster Dodd, a prostredníctvom regresnej terapie mu poodhalí, že zatiaľ nie je nič stratené. Pomedzi to je dej pretkaný opakujúcim sa motívom rozbrázdeného mora symbolizujúceho cestu vpred, snahu o nájdenie správneho kurzu ale aj cestu životom, cestu medzi životmi a v neposlednom rade aj nepokoj, zmätenosť a chaos. Snímok sa hodnotí pomerne náročne, pretože neposkytuje žiaden pevný záchytný bod. Postráda klasickú štrukturalizáciu na úvod, jadro a záver, miesto toho je to len akýsi vhľad do života, in medias res, ktorý nedáva odpovede, nevysvetľuje, nehodnotí, len ukazuje a reflektuje jednu životnú etapu hlavného hrdinu. Dej plynie ťažkopádne, cítiť z neho existenciálny podtón a jeho punc podtrhuje veľmi distingvovaný a konzervatívny soundtrack. Najsvetlejším prvkom diela je určite herecká virtuozita Joaquina Phoenixa a schopnosť vyvolať rozporuplné pocity. Naopak mínusom je zbytočne natiahnutá stopáž, nezaujímavosť niektorých scén a "načretie povrchu" - divák tuší, že za všetkým tým obrazovým nánosom sa skrýva niečo hlbšie a tajomnejšie, no tento filozofický presah zostáva zahalený, katarzný účinok sa nedostaví. Je to škoda, pretože námet má dobrý potenciál a režisér aj vo svojom predchádzajúcom snímku (There will be blood) potvrdil, že si vie so zapeklitým príbehom poradiť na jednotku. Verdikt - Film, po zhladnutí ktorého si pomyslíte, že sa jedná buď o masterpiece a režisér je génius, alebo blázon a radšej sa filmu otočíte chrbtom. Nie je to šálka kávy pre každého. Hodnotenie - v rámci žánru 5* , celkovo 3*

- Wanted Dead or Alive - Hoci v prípade Tarantina skôr dead ako alive a to vždy vo veľkom štýle, za sprievodu rýchlych prestrihov, gejzírov neprirodzene červenej krvi a širokospektrálnej zvukovej stopy tiahnucej sa od klasiky E. Morriconeho, cez black rap až po Johnnyho Casha ide o vskutku pozoruhodný snímok z dielne tohto autora. Špecifický odtlačok jeho svojského štýlu badať nielen vo vizuále, ale aj v príbehu, ktorý predstavuje analógiu nemeckej legendy o Siegfriedovi a Brunhilde aplikovanej na prostredie divokého západu, resp. otrokárskeho juhu. Práve atypická kombinácia germánskeho prvku, zosobneného dr. Schultzom, s ikonickou postavou westernového žánru v podobe Djanga je dôkazom geniálnej tvorivosti Q a spoľahlivým základom pre kreáciu zápletky a budovanie deja. Ten nie je nijak zvlášť zložitý a prekombinovaný, nenúti diváka premýšľať a až na drobné retrospektívy plynie hladko a dynamicky - to je navyše umocnené aj menším dôrazom na obsahové členenie prostredníctvom kapitol, v porovnaní s inými snímkami režiséra, v dôsledku čoho film ako celok síce pôsobí konzistentne, no na druhej strane čiastočne neusporiadane. Stopáž je natiahnutá na maximum, preto sa môže zdať, že niektorým scénam dochádza dych, najmä prvá polovica až do príchodu Calvina je mierne rozvláčna a jediné čo ju zachraňuje je zvedavosť - človek totiž nikdy nevie čo mu Q uvarí. Od momentu príchodu do Candielandu však graduje tempo i napätie, pôvodne ošumelo pôsobiaca ústredná dvojica získava svoj plnohodnotný protipól (Calvin + Stephen) a film sa dostáva na vrchol pomyselnej dejovej horskej dráhy následne sa spúšťajúc strmhlav nadol v zbesilej jazde skrz niekoľko záverov až do doslova výbušného finále. Pozitívom je fakt, že snímok prináša pridanú hodnotu do katalógu westernov, obohacuje jeho variabilitu o veľmi špecifické prvky imanentné filmografii Tarantina a tak popri pestrých žánrových dielach, ktoré v priebehu času vznikli - od klasiky (The Good, the Bad and the Ugly) cez chladný thriller (No Country for Old Men), komédiu (Man of the East) až po sci-fi (Cowboys & Aliens) tu dnes máme dielo vyprofilované "old lookom", dynamickým zoomom ala Quentin, morbídnym humorom, kapitolami, hektolitrami krvi, skvelou hudbou a prepracovanými dialógmi ("Im curious what makes you curious"). Napriek všetkému som mal často pocit, že nesledujem western s prvkami Tarantina ale Tarantina vo westernovom šate, preto zrovnanie so žánrovo čistým westernom napr. S.Leoneho by hral v prospech talianskeho režiséra. Pri zrovnaní s predchádzajúcimi počinmi samotného "chlapíka z videopožičovne" ich však všetky s ľahkosťou predčí a bezproblémov šlape na päty aj legendárnym Historkám z podsvetia. Mohol by ich aj prekonať no 18 ročný kult sa búra len veľmi ťažko. Záver - Tarantino vo vrcholnej forme s ostrohami na nohách a koltami "proklatě" nízko - v rámci western žánru 4*, v rámci QT subžánru 5*, celkovo 4 a pol *, 90 %

"Hello, I'm Johnny Cash" - skromný pozdrav v kombinácii s hlbokým basovým hlasom dával už od 50. rokov 20 stor. vždy znať, že na scéne sa objavil dobový country fenomén, muž v čiernom. J.R.Cash sa aj so svojou kapelou The Tennessee three nezmazateľne zapísal do histórie hudby špecifickými znakmi, ktoré vytvorili jeho hudobný identikit ako čierna vizáž, zádumčivý hlas, netradičná práca s gitarou či vystúpenia v nápravnovýchovných zariadeniach. So všetkými spomenutými prvkami sa popasoval aj režisér J. Mangold v biografickom snímku mapujúcom počiatok, úspechy i pády kariéry hudobníka, nazvanom podľa rovnomennej skladby I Walk the Line. Vhodný výber, pretože text piesne samotný vyjadruje obsahovú náplň i nosné piliere príbehu, príbehu o premene obyčajného človeka v jedného z najpopulárnejších a najvýznamnejších spevákov minulého storočia tŕnistou cestou životom, počas ktorého bol formovaný závislosťou v troch podobách - na láske, na hudbe a na drogách, všetky vzájomne prepletené a podmienené, zmietajúc ho vo vášni a v túžbe, určujúc každý jeho krok a voľbu, až napokon zvíťazila tá najdôležitejšia - túžba po živote. Filmové spracovanie života Johnnyho Casha, scenáristicky vychádzajúc z niekoľkých jeho autobiografií, zvládol režisér na jednotku. Servíruje nám ľudský príbeh, uveriteľnú dobovú atmosféru s odkazmi na ďalších umelcov pôsobiacich v tom istom čase, čo jednoznačne oživuje atmosféru a môže vzbudiť interest aj o ich hudbu prípadne život (Great Balls of Fire!) a nekreuje tak Johnnyho do podoby jediného a posledného muzikanta svojho žánru, no začleňuje ho do funkčnej skupiny umelcov, z ktorých každý mal svoj osud, svoj život a svoje problémy, ale napriek tomu sa v určitej fáze stretli a vzájomne ovplyvnili, boli súčasťou jedného celku. To dodáva filmu oveľa širší presah a hlbšie pozadie. Vyzdvihnuteľný je bez debaty najmä repertoár zvolených skladieb, ich autentické prespievanie a "remastering" hlavnými protagonistami, ich herecký výkon, proporcionalita hudobnej a hovorenej zložky, dynamika a tempo deja či retrospektívny spôsob narácie s následným pokračovaním pro futuro na spôsob Forresta Gumpa. Byť objektívnym však znamená otočiť mincu a vidieť opačnú stranu. Pomyselným znakom mince by tak mohol byť napríklad fakt, že pre neznalcov Cashových skladieb a ľudí neobľubujúcich country/rockabilly štýl môžu muzikálne časti pôsobiť zdĺhavo a ubíjajúco a v konečnom dôsledku film vyznieť ako jeden z mnohých rom/dram kúskov, taktiež zacielenie predovšetkým na problematickú fázu života hlavného hrdinu a jej eskalácia, v dôsledku čoho by si nejeden "laik - tzv. divák bežný" o ňom vytvoril skôr negatívny dojem, a účelové prispôsobenie deja v prospech efektu, na úkor reality. Napriek všetkému mi nedá byť objektívnym a ponechám mincu ležať znakom nadol - som totiž big fan of Mr. Cash, čiernej farby a akustickej gitary, jeho tvorbu som spoznal ešte pred zhliadnutím filmu a učarovala mi. Film toto presvedčenie len utvrdil, obľubu zintenzívnil a zaradil sa do mojej Top 10. (Neobjektívne) hodnotenie - v rámci žánru 5*, celkovo 5*, percentil 95 %