mclenin

Stojím niekde medzi 3* a 4*. Vizuálne je to opäť pestré, hoci vzhľadom na menší počet epizód ubudla aj variabilita animačných techník, ktorá zdobila prvú sériu - tu je prevažná väčšina poviedok animovaná v štýle modernej 3D techniky. Pokiaľ ide o obsahovú stránku najviac sa mi páčila poviedka The Tall Grass (ktorá pripomenie In the tall grass a je to mix King / Lovecraft, hoci dejový oblúk je jednoduchý, atmosféra je skvelá), a za osobitnú zmienku stojí aj Snow in the Desert - ktorý zas pripomenie nejakú zabudnutú epizódku zo sveta Star Wars, All Through the House - ktorý sa pohráva s myšlienkou obludnej verzie Santa Clausa, Life Hutch - sci-fi boj o prežitie v minimalistickom poňatí, The Drowned Giant - dejovo síce chudobný no myšlienkovo a filozoficko obsiahly (existuje iný svet ako ten náš ? ktorý svet je pravý - náš alebo svet obrov ? je obor len kreatúra, výtvor prírody alebo my sme trpaslíci / liliputi ? atď. atď.)

Moje očakávania boli nastavené vysokým hodnotením a prevažne pozitívnymi recenziami pomerne vyššie než sa mi napokon dostalo výsledného produktu a konečného dojmu. Nie som znalec D&D, a teda neviem do akej miery môže mať zainteresovanosť v tejto oblasti vplyv na hodnotenie, no ja hodnotím očami neznalca predlohy. Očakával som (aj podľa traileru) epickú, dobrodružnú fantasy, niečo ako kombináciu Narnia / Zaklínač / Strážcovia galaxie, a to sa mi v podstate aj dostalo. No prekvapila ma (nie pozitívne) skratkovitosť príbehu, plochosť postáv, umelo a neprirodzene pôsobiace prostredie a kostýmy, nevyvážené efekty (niektoré pôsobia vyslovene lacne). Ako pozitívum môžem označiť hudbu a situačný humor / vystavanie niektorých scén (scéna výsluchu na cintoríne / útek druidky v rôznych podobách z hradu). Oddychovka na jedno popoludnie bez pridanej hodnoty s vyšším ratingom než by si zaslúžila.

Pokračovanie, ktoré naplnilo všetky moje očakávania, pričom tu v dobrom platí špecifikum druhých dielov "bigger, stronger, better". Animácia, ktorá prvým dielom priniesla revolúciu v žánri animovaných filmov tu ešte viac experimentuje s materiálom, priestorom a technikou, práca s hudbou (výber songov, mix) je opäť level top notch, a príbeh je oproti prvému tak trochu klasickému spidermanovskému kánonu vyzretejší. Proste dobre sa na to pozerá, dobre sa to počúva a je to divácky zážitok. Jediné čo môžem vytknúť je neuzavretosť celku, hoci ak by tvorcovia príbeh ukončili, skutočne si neviem predstaviť ako by chceli audiovizuálne a možno aj dramaturgicky prekonať to čo nám bolo doposiaľ ponúknuté. Bez akýchkoľvek pochýb a výčitiek film zaraďujem do mojej osobnej top 10 roka.

Evil Dead mixnutý s REC v tradičnom gorefeste, ktorý balansuje na hrane nechutnosti, absurdity a paródie a ide tak trochu proti očakávaniam, keď divák netuší kto podľahne a kto prežije. Má to pomerne solídne napätie, avšak často je zhodené nelogikou konania postáv a ťažko uveriteľnými (ne)emóciami v danej situácii + na to ako OP je prezentované zlo, pôsobí nekonzistentne (jedným ťahom odtrhne končatinu ale zároveň sa nevie dostať cez dvere). Fajn pomrknutie na Asha a The Shining.

Neviem čím to je, ale bavilo ma to od začiatku do konca. Ako taký niekoľkokrát vylúhovaný, dobre prevarený mätový čaj, ktorý však dokáže stále osviežiť. New York osviežil. Ghostface pobavil.

Overhyped but good. Nie dokonalá ale dôstojná rozlúčka so strážcami v pôvodnom a originálnom zložení, a tiež s marvelovkami tradičného rázu. Opäť raz ide o dobre namiešaný koktejl opulentného vizuálu, živelnej hudby, trefného humoru tak ako sme boli zvyknutí z predošlých častí, tentokrát však so zemitejším a dramatickejším príbehom. Oproti súčasným marvelovkám špička, nedostatkom (hoci nie samotného filmu, ale skôr subjektívneho diváckeho vnemu), je dlhšia doba medzi druhým a týmto dielom, nakoľko po uplynutí 6 rokov som si mnoho z predchádzajúcich udalostí už nepamätal a taktiež ostáva istá frustrácia z postupného úpadku filmového marvelu posledných rokov dôsledkom ktorého je znížený záujem a emočný vťah aj do tohto príbehu. Sám o sebe však film stojí so vztýčenou hlavou a skutočne ide o jednu z najlepších marveloviek od Endgame.

Vtedy v Hollywoode meets Veľký Gatsby meets La La Land. Láska k filmu pretavená do podoby monumentálneho obrazu filmového sveta zlatého hollywoodskeho obdobia očami štyroch hlavných protagonistov, kde však forma predčila obsah a skôr než jednoliaty celok ide o sekvenciu kapitol či menších príbehov či dokonca scén, ktoré však vo výsledku nepôsobia veľmi konzistentne. Rukopis Damiena Chazella je tu markantný a cítiť tu odkazy na jeho predošlé filmy, predovšetkým potom vyššie menovaný La La Land, s ktorým má spoločné motívy a štruktúru, pričom za zmienku stojí predovšetkým zvuk / hudba (soundtrack), ktorý v podaní Justina Hurwitza predstavuje už tradične samostatnú až autonómnu zložku. Babylon je doposiaľ asi najdivokejší a najambicióznejší snímok Damiena Chazella, no zároveň aj najmenej emočne vťahujúci a trúfam si tvrdiť, že z jeho vlastnej filmografie ide skôr o priemer, čo však neznamená, že film je zlý. Práve naopak, je to kvalitná filmárčina, ktorá si zaslúži pozornosť diváka, no upodozrievam režiséra, že si tento snímok natočil skôr ako svoj vlastný guilty pleasure. Chcel som dať 3*, no intuitívne a bez premýšľania som klikol na 4*, takže asi to tak má byť.

Život, obyčajný život, v mnohých jeho hnusných a krásnych farbách, hoci na tomto plátne prevažujú skôr tie temné odtiene a človek, obyčajný človek, ktorý ide na dno svojich síl v snahe udržať krehké rodinné putá a vlastnú ešte krehkejšiu príčetnosť.

Čakal som viac než sa mi dostalo. Príbeh odohrávajúci sa na pozadí búrlivých dejinných udalostí, ktoré sa však mihnú len náznakom, aj to pomerne zmätočným pohľadom detského protagonistu a hoci dramatický potenciál je tu sľubný, zas tak moc sa tu toho vlastne nestane. Ako plus hodnotím čiernobiely filter, ktorý snímku prepožičiava dojem umeleckosti (ide však len o dojem) a soundtrack, ktorý sa k tónu príbehu napokon vcelku hodil, hoci ani ten mi k filmu ako celku na prvý dojem veľmi nesedel.

Zmes pocitov, obrazov, zvukov, vôní, zážitkov, chutí a príbehov mixovaných v prostredí jednej malej reštaurácie so smutným a dramatickým pozadím no vo výsledku zanecháva veskrze pozitívny dojem, je to jeden z kategórie "feel-good dramedy", také mi chutia. Za osobitnú zmienku však stojí, dámy a páni, epizóda č. 07, ktorá koncepčne pripomenie výborný Boiling Point natočený na jeden záber, pričom vypointovanie tejto epizódy je vrcholom prvej série a jej podanie je absolútne fenomenálne, a hoci jej stopáž nie je veľmi dlhá, hravo schová do vrecka aj kadejaké megalomanské bezduché projekty. Napokon hodnotenie Hodnotenia 98 % hovorí samo za seba.