mm13

Vždy o tom istom. Čo nie je chybou filmu. Ale... no fakt vždy o tom istom. Už je to až trápne.

Koncentrovaný manieristický snobizmus.

Pohodová blbina... ktorá nemusela byť až takou blbinou, pretože ten nástrel charakterov a interakcií medzi nimi núkal priestor na obsažnejšiu zábavu. Ale nenudil som sa a všetci boli skvelí. Karen Gillan úplne najviac.

Geniálny ťah. Nič sa tam dokopy nestalo (iba ak naoko), ale Disney zarobia za veľké finále prvej vlny marveláckych filmov minimálne dvojnásobok. Už som sa vyjadril, že Russovci sú pre nich požehnaním. Tentokrát síce mimo mojich očakávaní (či dokonca v rozpore s nimi), ale veď nech sa páči. Tú najpodstatnejšiu časť plánu plnia ukážkovo. Nevídaná show!

Seriál o založení behaviorálnej jednotky FBI a prvých krokoch jej výskumu myslí masových vrahov. Vzrušujúce. Pre mňa osobne však boli ešte o čosi viac vzrušujúce momenty zo súkromia trojice vyšetrovateľov. Čo sa dialo za múrmi navštívených väzníc zaujalo, ale naplno pohltilo a prinútilo priamo sa účastniť až to, čo sa dialo medzi stenami domácností a hotelových izieb, počas ciest autom, v reštauráciách a baroch. Skĺbenie výskumu podnetov a reakcií na strane objektov skúmania s podnetmi v prostredí samotných "výskumníkov" a ich reakciami - a obojstranné prenášanie týchto vplyvov - neprestávalo odzbrojovať až do vyvrcholenia (kataklizmy) poslednej kapitoly. Preto aj vrcholné scény celej prvej série u mňa predstavujú "plechovka tuniaka", či "rozchod"... a najväčší podnet do diskusie otázka, kto z divákov na koho strane v rámci onoho rozchodu stojí (pretože som zatiaľ v tom svojom názore sám). Výživné a presvedčivé. Sem s druhou sériou a nech je pokojne zároveň aj záverečnou.

Triafa sa to do dávno rozstrieľaných terčov. Presne, s gráciou, nezriedka priam nevídanou, ale aby to pohlo hranicami, zasiahlo cieľ, ktorý si doteraz nikto nevšimol, vnieslo do svojej výpovede nečakaný postreh či dokonca načrtlo nové perspektívy, tak na čosi také si to stále nedočiahne. Máme teda čo dočinenia s iba ojedinelým výkonom, ale nakoniec vďaka aj za ten.

Ledva som sa vyrovnal s odchodom jednej z najsympatickejších postáv a chystal sa to vo finále oceniť, tak prišiel záver, ktorý už inak, než ako podraz na diváka, označiť nejde. Vážení, ísť proti očakávaniam a šokovať je kumšt, nie prostriedok na vyriešenie autorskej bezradnosti.

Chcelo to totálne neznáme ksichty alebo aspoň neobsadiť Patricka Stewarta (niežeby som mu neprial role mimo Star Treku a X-Menov). Bez známych tvárí to bol nervy drásajúci výlet, s nimi iba umne natočený film... no nie až tak umne, aby dal zabudnúť, že je iba filmom.

Po väčšinu tohto snímku sa nedá odhadnúť, čo bude nasledovať. Spočiatku vlastne ani o čo sa jedná. Je to preto aj vo svojom pozvoľnom tempe pútavá cesta... ktorá žiaľ nedôjde k naplneniu, pretože s blížiacim sa záverom pán výhradný autor neodolá a rozhodne sa vydať divácky atraktívnejšími chodníčkami... čo sa žiaľ vo finále ukáže ako kontraproduktívne a žiadaný katarzný moment skoro nejde postrehnúť. Že to ale Saulnier neutiahne, to sa kvôli nadužívanej a samoúčelnej štylizácii do modrej farby dalo vytušiť už od úvodných minút. Snaživý si Jeremy dosť, už len skroť tú svoju chtivosť a daj tomu celému správny smer.

Dobrú, i keď nijak zvlášť originálnu pointu tomu dali... ale veľa z nej nevyťažili. Ani pred ňou, ani po nej. Ten obal nepredstavuje už vôbec žiadnu invenciu.