mm13

Po remeselnej stránke zručné a na výkone Roberta Pattinsona už pomaly nepoznať, ako veľmi sa snaží oslobodiť od Twilight hrôzy. Ale po obsahovej stránke to ničím nevytŕča, hlbšie sa to možno zapíše len u diváka, pre ktorého je to prvý film tým smerom.

Na rozdiel od Le grand bleu, kde režisérsky zostrih od základu prekopáva, mení náladu a vo finále prehlbuje zážitok zo zrazu úplne iného filmu, tento Director's cut iba umocňuje prázdnotu pokusu o akési "lolitkovské" hranie si na cool thriller. Pri kino verzii je šanca domýšľať si a dotvárať, pridané scény kričia jedno veľké - NIČ!

Prečítal som asi sto strán punkovej čítanky "Zab mě, prosím!", mám doma skoro komplet Ramones, niečo málo fajného od milovaného Iggyho aj ešte menej od ešte milovanejšej Patty, po rôznych výberovkách porozhadzované to najpopulárnejšie z tej éry a chystám sa naplno ponoriť do Police (keďže mi s tým moji postarší kamaráti z oboch strán Atlantiku nedajú pokoj už roky a ich chválospevy na adresu Stinga a spol. - a ťažkanie si na moje ignorantstvo - inak neodrazím). Tým pádom sa cítim byť jedným z najpovolanejších vyhlásiť na adresu tohto filmu: ÁNO, PRESNE TAK TO VTEDY BOLO, nech sa vám to zdá akokoľvek neuveriteľné! A je úplne jedno, či ten kamión prevrátili alebo sa s ním len zasekli pod mostom (a tak ďalej) ... A je to vlastne úplne jedno celé aké to je. Ten film prekračuje hranice žánru či scény, ten film je ódou na všetko, čo tvorí jadro toho, čo môžme bez obáv, že budeme zbytočne kategorizovať, nazvať rock and rollom! Fucking rock a fucking rollom. Užil som si to a idem doháňať resty (počnúc povinnou literatúrou... povinná literatúra a punk rock... no nejebe mi?!).

Sú medzi nami ľudia, ktorí žijú v presne takomto svete. Nikdy som im nebol tak blízko, a nebudem sa ta ponáhľať nazrieť znova. V tom mojom svieti slnko, kvitnú kvety a po poli svorne hopkajú zajačiky a malé líštičky. A to aj keď je práve február, 15 stupňov pod nulou a fúka severák v 70 km/h.

Mal som pocit, že to točil niekto, kto tvrdý rock (metal) z hĺbky duše neznáša a teraz sa mu mstí nevyberavým a nespravodlivým zosmiešňovaním. Vôbec mi to nevadilo.

Páchne to dobre nie "Jednoduchou Máriou", čo sa tak nejako dalo čakať, ale skrátka nešlo odolať trojlístku Emma, Bryce a Jessica v jednom filme. A ony to dievčatá dali tiež podľa očakávaní (v ich prípade pozitívnych), takže nie som nespokojný.

A jednotka naplno zúročeného nápadu je jedna hromnice, však áno?

Nie je to ten súzvuk ideí a reflexií ako v prípade geniálnej dvojky, minimálne nie kvôli málo opodstatnenej úvodnej vete a skoro až falošnému poslednému tónu, to medzi nimi však ponúka hneď niekoľko vrcholných zážitkov aj pre tých najnáročnejších labužníkov. (O záporákovi a jeho predstaviteľovi sa ani nebavme, ten prekročil všetky kategórie a nie sú slová, ktoré by tento výkon zodpovedajúco opísali.)

Ako by som rád, môcť vysoliť plných päť a napísať ku nim iba "No pekne". No je to len Aronofsky, ktorému jeho prehľadná alegorická doslovnosť tentokrát vyšla o čosi lepšie, než v prípade Fontány alebo Čiernej labute, ale stále je to len prehľadná alegorická doslovnosť... nech je tu tých alegórií - šikovnejšie, či menej šikovne previazaných - koľko chce.

S. Craig Zahler to má našliapnuté nie do prvej ligy, ale priamo na filmársky Olymp, kde sa stane kategóriou samou o sebe. (a Frank má konečne parťáka)