mm13

Nech je táto séria ako chce obrazovo úžasná a obsahovo (v rámci popularizácie témy) brilantná, najfascinujúcejšie bolo pre mňa uvedomenie si - ak som to teda celé správne pochopil - že vesmír celkom prirodzene a nevyhnutne smeruje k vytváraniu podmienok na vznik života. Veď takmer každá z planét našej sústavy zažila (alebo sa predpokladá, že spolu s poniektorými mesiacmi zažije) obdobie, ktoré bolo (či bude) pre život, ak už nie ideálne, tak určite vhodné... alebo aspoň nádejné. Zároveň však rovnako tak nevyhnutne a nekompromisne platí, že to potom ten istý vesmír veľakrát utne skôr, než sa dostaneme aspoň k bakteriálnym formám života... čo všetko z toho potom vyplýva pre nás ako tú najvyššiu nám známu formu života, to si asi každý musíme vyhodnotiť sám za seba. V sprievode tohto programu sa ale dá zasnívať a pritom neprestať stáť oboma nohami pevne na zemi, čo je prežitok, ktorý sa na poli dokumentárnej tvorby neponúka každý deň. Pritom je to v rámci "žánru", nebojím sa napísať, ten najideálnejší prežitok. (a pár dní na to, čo som tento výlet absolvoval, preletela svetovými médiami správa, že bol v atmosfére Venuše objavený fosfán... to nevymyslíš!)

Žeby som sa odkrvil, nemôžem povedať. Epizóda o tučniakoch úplne zbytočná, videli sme veľakrát, vždy o tom istom. Akurát mi to vyriešilo otázku, či tí vtáci vôbec serú... áno, serú, v HD rozlíšení to konečne vidieť... a poriadne. Zvyšok tu zaujímavejší, tam menej, psi hyenovití asi najviac zaujímaví. Akurát, že Attenborough, akokoľvek zrozumiteľný a pútavý, nikdy nebol v interpretáciách chovania živočíchov až natoľko "personifikujúci". To mi tu vadilo asi najviac. Mal im povedať nie, veď vyše 90 ročný a po takej úspešnej kariére snáď ešte nespláca nejakú brutálnu hypotéku.

Vo výpovedi tlmené a preto vkusné. Pozvoľna plynúci príbeh, ktorý si diváka získava každou ďalšou scénou stále viac a viac, až som si neuvedomil, kedy som sa v tom naplno stratil a nechal pohltiť. Smutné či dokonca deprimujúce to nie je, maximálne tak "pozitívne melancholické". Byť moje dieťa mladšie, nie v intenzívnom pubertálnom období (a teda mi na taký filmový zážitok zvysoka... kašle), tak to s ním pozerám a veľmi rád. Bohaté na malé ponaučenia aj emócie. Všetko ako má byť!

Vlastne by som tu pokojne mohol okopírovať svoj koment ku Chladnému letu roku 1953... akurát že to tentokrát nie je žiadne dramatické dobrodružstvo. Je to trýzeň! Strašný, ale strašne dobrý film.

Také pohrávanie sa s už známymi postavami, ktoré nikam extra nevedie (napriek "obrovskému twistu"), chvíľami je aj na hrane, ale tie postavy pri snahe robiť ich atraktívnejšími stále zvláda neznásilňovať... a než vyslovíme definitívny ortieľ, tak sa na tretiu sériu pozrieme vlastne aj celkom radi. [70%]

Punisher by si možno zaslúžil ešte viac pozornosti (aj ako postava, aj ako seriál), ale Bernthal sa do toho celého oprel tak, že to bohato stačí. Stále sme na území komiksovej zábavy a mali to posrať prepálenými ambíciami a ešte sa v nich prestať orientovať a nakoniec zamotať, tak radšej takto... že plne postačujúco.

Netajím sa, že byť to USA, idem na 2*, byť to s Tomom alebo iným drevom, dávam 1*. Ako ruské to ale malo svoje (hoci iste veľakrát nechcené) čaro. Škoda len, že to nebolo ruské až do konca a nenabralo to vo finále tragickejšie odtiene. Ale zbehlo ako voda, tak čo...

Neviem čo skôr - či o plytkosti toho celého akože veľkého alebo o nezmyselnosti jednotlivých scén a motivácií... hlavným motívom počínajúc - zaletel som si na na okraj Slnečnej sústavy a nenašiel dôkazy o mimozemskom živote - búúú, sme vo vesmíre sami! Proste chujovina, naviac arogantná vo svojej domýšľavosti. Tpfuj!

Jeden z filmov, ktoré si zaslúžia minimálne esej (kvalitnú esej, ktorá by po obsahovej stránke po okraj naplnila svoju definíciu). A pokojne aj jednu ročne. To by dnes bola krásna... či skôr "krásna" zbierka esejí!

Nepotrebné. Ako to napísali a natočili, dupľom nepotrebné.