mm13

Škoda niekoľkých prinajmenšom podivuhodných momentov, kedy sa inak uveriteľné postavy zachovajú nezmyselne (alebo ich rozhodnutie nedokázal režisér dostatočne odôvodniť a predať?). Pritom ale originálna (cítiť, že nie americká) dobrodružná vojnová dráma s vynikajúcim obsadením a kopou pamätných scén (bohato prevažujúcich tie problematické). Nebyť Thompson taký lajdák, mohol to byť neotrasiteľný kult na piedestále svojho žánru. Takto sa to o túto pozíciu "iba" obtiera.

Priam archetypálna moralitka s nevyhnutným vyústením, avšak úžasne, progresívne, vo výsledku až bezohľadne natočená. A Rock Hudson zaváľal v každej polohe (najviac ako opilec... som si myslel, že lepšie ako stará dobrá garda slovenských hercov sa to nedá dať... ani nedá, ale že to niekto dá rovnako dobre... klobúk dole). P.S.: Frankenheimer si zaslúži vážnejšiu pozornosť, než akú som mu doteraz venoval, navyše spolupracoval s pestrou plejádou prvotriednych a pritom nie vždy najhviezdnejších hercov. Čo mi plne vyhovuje!

Šťastný to moment! Ten film je ako nespratné vnúča, ktoré sa každú chvíľu tvári, že už-už ide zlostiť, ale láska a rešpekt voči milovanej starej mame sú priveľké na to, aby jej svet prevrátilo naruby. A tak je to v závere dňa celé presne tam, kam patrí a stará mama sa aspoň nenudila. Že ani náznakom nenudila (ba dokonca možno aj omladla).

Fascinujúce, neuveriteľné. Nešlo oči odtrhnúť, pritom sa tu dejú iné... zvrátenosti? To už som si teraz nie taký istý. ;)

Nebolo to práve presvedčivé. Ani v rovine heistu ani v podtexte. Asi hlavne kvôli odfláknutým motiváciám štvorice najatých spolubojovníkov. Podložili to buď veľmi chabo (ide on, idem ja... ale ja nemôžem ísť... alebo no dobre, idem) alebo cez najväčšie klišé (manželka sa so mnou rozviedla a ani v práci sa mi nedarí). Skrátka som im neveril... ani režisérovi. Drahý J.C., týmto smerom nie. Som ti písal, že vydrž. Tak prosím drž!

Dokonale vystihnutý chaos pri vyšetrovaní, kedy je na stole nepostačujúce množstvo relevantných informácií, ktoré si naviac každá strana interpretuje či filtruje v závislosti na svojej pozícii, skúsenostiach a podľa toho, čo sa tu od koho očakáva, prípadne, čo je komu dovolené. Takže aj keď majú všetci do jedného riešenie doslova a do písmena priamo pod nosom a rovno pred očami (a aj o tom väčšina z nich vie), blúdia v zúfalom kruhu. O to zúfalejšom, že všetkým dýcha na krk čas... a to sa im ešte do toho montujú hovná na starostovom ksichte (čoby do celkovej výpovede skvele využitá vedľajšia línia). Dlho som veru nevidel taký intenzívny, pritom (práve vďaka tomu, ako sú tu veci podávané) presvedčivý nervák.

Jedna z tých naivnejších (menej presvedčivých) poviedok, bez povestného espritu v detaile. Až mám chuť vám tu porozprávať, čo sa tu dokopy nestane... pokojne aj iba jednou holou vetou. Našťastie sa môžeme nadchýnať výkonom predstaviteľa v hlavnej (vlastne takmer jedinej) úlohe, ktorý to namiešal neodolateľne.

(určite mi nič neušlo?)

Vzbura strojov, "release candidate". :)

Na mňa presymbolizované a preto odťažité. Keby nebolo možné hľadať "hlbšie významy" inak, než práve touto cestou, stanem sa bez zaváhania prízemným a pokojne sa nechám vyobcovať na okraj spoločnosti. No fakt. Sedí mi skrátka iný prístup a iné podanie, keď príde na zamyslenie sa nad životom, vesmírom... a vôbec.