Recenze (24)
Star Wars: Vzestup Skywalkera (2019)
Z toľkých klišé a predvídavosti ma rozbolela hlava už v polovici filmu. Neskutočná jazda množstvom scén, od začiatku hore-dole ako na horskej dráhe.. všetko muselo skončiť "fantastickým" zvratom, na konci som bola rada, že nie mojim zvratkom.
Zabití posvátného jelena (2017)
Film sa od začiatku snaží o silné dramatično, soundtrack tlačí čo to dá, no celé to vyznieva skôr smiešne a miestami ako vykradnutý von Trier. Sofiina voľba tiež žiadny originál. Ak budem mať chuť na uveriteľné psycho, radšej si zopáknem Funny Games U.S. a nie tento wannabee pokus.
Dítě Bridget Jonesové (2016)
So skeptickým postojom fanúšika knižnej predlohy sa človek vyberie do kina a čo dostane? Fantastickú jazdu humoru, klasické bridgetovské situácie, ktoré už našťastie nie sú tak silene trápne, aby ste sa museli opätovne od hanby schovávať do sedadiel aj vy, aj srdce pookreje, trochu nostalgie a smútku nad tými premárnenými 10 rokmi, ale not-so-happy-ending predošlých stratených rokov zožeriem aj ja. Trochu silené cameo so Sheeranom a sklamanie z absencie nejakej tej fight scene (sa rysovala..). Napriek tomu 5*, lebo Colin je Colin a Emma Thompson bola čerešničkou každej scény. Všetko zapasovalo ako malo a v tomto prípade chvalabohu, že žiaľbohu sa scenár držal od knihy ďalej.
Po zániku Země (2013)
Dôkaz toho, že aj Will Smith má vlastne len sedavé zamestnanie.
Lída Baarová (2016)
Z filmu sála snaha o veľkoleposť, no celkovo na mňa pôsobil skôr ako lacná maškaráda. Iritovali predabované nemecké repliky, či stupídne zahratý Hitler, na ktorom sa smialo celé kino, no pochybujem, že by to bol zámer tvorcov. Jediné, čo som si z filmu odniesla je tik v nohe a postraumatická stresová porucha z "horúcej" scény, ktorá má potenciál stať sa tou najodpornejšou vecou, ktorú som doposial vo svojom v živote videla.
Králova zahradnice (2014)
Vidieť kvalitných hercov v niečom tak patetickom je proste čistá fyzická bolesť.
Pride (2014)
Ďalšia podarená britská vec aj so silným posolstvom súdržnosti. Nesklame hlavne soundtrack, ktorý je prešpikovaný kultovými vecami 80. rokov a klasickými "homo" kapelkami. So shame on you, if you can't dance too.
Interstellar (2014)
Tak sa teda niekto dogúľal po Saturn a ďalej, ale prečo je najzaujímavejšou postavou robot? Asi preto, že ako jediný až tak netlačil na city..
Hlava plná metalu (2013)
Téma filmu je ozaj zaujímavá - metal ako katalyzátor traumy mladého dievčaťa. Avšak hrdinka Hera si evidentne myslí, že jej kožená bunda a tričko Motörhead dáva právo správať sa ako totálna krava. Vyzerá to, akoby problémom nebol zážitok z detstva, ale skôr jej zabednenosť. Miesto toho, aby film vyvracal zaužívané stereotypy spojené s metalom, len na nich hlúpo stavia.
Kouzlo měsíčního svitu (2014)
Woody sa nezaprel a Cole Porter zase dodal tú správnu atmosféru 20-tych rokov. Veľmi milý film a vlastne prvý, ktorý som celý presedela s prihlúplym úsmevom na tvári.. a vôbec mi to nevadilo.