BlackTom

Voľakedy Palcoval riť, teraz robí akože intelektuálne tracky, spovedá sa, robí "iný" rap. No neviem, toto šlo mimo mňa, mám ho radšej, keď je Rebel s malou Dušičkou na Flerov podmaz :)

K "jedničke" som mal vždy akosi vlažnejší vzťah, než k nadupanej dvojke a ultimátnej štvorke, len som si už nespomínal, odkiaľ táto predpojatosť pramenila. Po ďalšom zhliadnutí, tentoraz už v dospelom veku môžem smelo udeliť plné hodnotenie. Hovadsky veľký Arnold s punkovým imidžom, božský Lance, skvelý Michael Biehn a navrch dokonale premyslený príbeh, ktorý "pokračuje" až k štvorke. A Sarah, tentoraz ešte zraniteľná a krehká. Sci-fi, ktoré nakoplo kult.

Nebyť stupídneho humoru (áno, doprdele, ja VIEM, že to malo byť o nímandoch, ktorí sa z nás môžu stať!), ktorý vážne uráža aj moju inteligenciu, mohlo by byť hodnotenie výrazne vyššie. Lenže potenciál látky je tak žalostne premrhaný, že mi to nedá. Zdementnelé pozostatky civilizácie sú možno krutou realitou, ktorá nás čaká, avšak... Avšak. *** za prezidenta Crewsa, honcujúci Starbucks (ktorý z duše neznášam), Buttfuckers a za Daxa bez kalhot.

Kto je Heidi Montag? Pripomína mi voľáku slovenskú trúbu (rozumej celebritu), má kozy väčšie než hlavu a IQ pravdepodobne menšie než dierka v uchu. O čom tam vlastne šlo??

Najviac ma baví, ako majú všetci stále čisté monterky. Paľko mi svojou nepredstieranou debilitou vháňa slzy do očí. Do plaču, a to chlapi neplačú. A teraz ani nehodnotia.

Jedného rána byl Ľubo poněkud neklidný. Rozhodne mal niečo za ľubom. Už dlho sa chcel nejak odvďačiť svojim príjemným počerným susedom, ktorí ho už zďaleka vítali teplým slovom a vždy mu dopriali dlhý a plnohodnotný spánok. Schyľovalo sa k Harmantancu. Inu, nasadil si slúchadlá typu Otík Rákosník 2010 Edition a šiel sa popozerať, čo nového v Paneláku. A keďže jeho mierumilovní a spôsobilí susedia márne čakali na vyplatenie dávok, bol tak veľkorysý, že pár dáviek zo samopalu im uštedril sám... Ako rekonštrukcia smiešne, ako dokument zlyháva, na slovenské pomery však uchádzajúce. Nebyť toho, že je to takmer sebaparodické a človek môže byť akokoľvek útlocitný a humanisticky založený, nechtiac pobaví. Citeľná ukážka toho, v akej spoločnosti je dnes človek často nútený žiť, a čo z toho môže vzniknúť. Související: Anton Špelec, ostrostřelec (1932).

Mal som sen... Na rozheganej ukrajine si to valil Hýlovie Terens úzkou stezkou, úsmev na perách, Kristuspán sa roztomilo hompáľa na prívesku, černej hábit á la Temný rytier za ním romanticky vanie, motýľ babočka predbieha osamelého cyklistu a Terens zbiera mušky medzi vycerené zúbky... Zrazu sa zprava prirúti kurva-veľký tirák čiernej farby s neapolskou ešpézetkou, zbadá bývalého kolegu, toho času homosexuálneho pedofila na bajku, dupne na plyn a s chuťou a s nezameniteľným úškrnom sleduje toho starého mamrdára, ako letí vzduchom sťa po vypití redblivu... Pohľadí si zarastenú tvár s pôvabnými lícami, potľapká si mohutné brucho, stiahne okienko a zvolá: "Zabíjení je má práce lásko!". Bud zaradí jednotku a odfrčí. Škoda, že to bol len sen...

Kdyby byla Královna meče princeznou mého pyje, šel bych s hodnocením i výš. Kdyby...

Milá Amélia... Prebuď sa! Si naivná hlúpa nána, Tvoj úsmev mi otvára nožík vo vrecku a Tvoje veľké kváziúprimné okále sú ako stvorené sledovať nízkorozpočtový snuff v hlavnej úlohe s Tebou, moja drahá. O čo ti vlastne šlo? Nachvíľu ľuďom zakryť oči ružovými okuliarmi, oblbnúť ich fanatickým Dobrom a ukázať im krajšiu stránku sveta, v ktorom žijeme? Chvíľu som dúfal, že trpíš psychózou a na konci povraždíš kaderníckymi nožničkami polku Montmartru a odmietneš sa vzdať žandárom s výkrikom "Ať žije Satanovo dítko!" ale asi som Ťa preceňoval. Takmer dve hodiny s Tebou boli ako 2 hodiny v mučiarni, no ani zďaleka tak príjemné. *** za scény, kde si nebola tak trafene entuziastická a dovolila mi sledovať aj ostatné výkony. Tais toi, děvko.

... tak mi nepúšťaj také p*čoviny!