BlackTom

Originálne, bizarné, príjemne napínavé. Gordon boduje.

Poteší malá rola Angusa Scrimma, takisto tiež napínavý príbeh prelínajúci dva deje. Nápad s militantním zabijakom mi Coscarelli vyfúkol spred nosa. Veľmi dobrý začiatok.

Prvý diel ma najprv odradil a tak som si dvojku dal až s dvaapolročným oneskorením. Ale radšej neskoro ako nikdy. Druhá séria je ešte nadupanejšia než tá prvá, zápletka siaha až k brutálnym konšpiračkám, Reece príde s novou postavou, šibnutým puntičkárskym knihovníkom (a Silent Singerom!) a babka zo Sunnyvale dostáva nečakane veľký priestor. Skvelý koniec ostal otvorený a ja verím v ďalšie strelené časti.

Keď si človek zvykne na poriadne uletený humor, ktorý sa zároveň tvári smrteľne vážne, dosiahne svoje seriálové blaho. Každá postava z pätice čudákov má niečo do seba, či už moji favoriti Mr. Jelly alebo úplne geniálny fanúšik sériových vrahov David. Zápletka je tiež poriadne zamotaná a jej rozuzlenie absolútne nečakané. Britský humor je proste jedinečný a určite nie je pre každého. Psychoville je osobitne "úchylný", až parodický, ale svojho diváka si stopercentne nájde a nepustí. Skvelo to vystihol Dudek vo svojom komentári.

Presne také, aké majú "dvojky" byť. Nadupanejšie, temnejšie, ale aj vážnejšie. Viac Skinnera (a rozhodne sa nejedná len o kancelársku krysu!), viac Muža s cigaretou. Zas som objavil pár kultových epizód (Sleepless, Duane Barry, Aubrey, Die Hand die verletzt, Humbug) a postáv (Duane Barry, Augustus Cole, Hlavolam). A objaví sa aj Ken Foree!

Prekvapivo dobrý pilot strieda snáď ešte kvalitnejší prvý diel (Deep Throat) a hoci pilot predstavil vynikajúceho Muža s cigaretou, prvý diel kontruje Mužom z Pentagonu, jeho sympatickejším, no menej charizmatickým náprotivkom. Ďalej to pokračuje opäť kultovými postavami, okrem ústrednej dvojice napríklad šialeným Eugenom Victorom Toomsom, (Squeeze, Tooms) či mojim obľúbencom Lutherom Lee Boggsom (Beyond The Sea). Nájdu sa perfektné epizódy (Eve a všetky mytologické, plus spomenuté s dvomi vrahmi), no aj slabšie, ale aj tie sú na dostačujúcej úrovni. Vlkolaci (Shapes) už tradične sklamali, no obrovským pozitívom je, že na prvej sérii sa zub času podpísal len minimálne. Záver (Erlenmeyer Flask) dokonalý.

Ako keď si užívaš skvelý blowjob a namiesto vyvrcholenia ťa pichnú prstom do oka...

Čo začína ako sračka prechádza v dlhú útrpnú nudu, kde by som vedel scény, pri ktorých som sa zasmial spočítať na prstoch jednej ruky, čo je ale kurva jedno, pretože ani jedna mi neutkvela v pamäti. Dík za tých pár fajn cameí, ale jak s trávou, ani s dvojkou J&SB sa neoplatí zapodievať. A Smithova dcéra má síce cool meno, no inak sa na jej zdutý ksicht nedá pozerať. Človek fakt ocení osemnásť rokov starý Úder, ktorý bol popri Dogme aj tak len slabý čajíček. Čas, ktorý mi už nikto nevráti...

Nesmial som sa.

Typicky povrchný americký náhľad. Dokumentom nás sprevádza metalista, ktorý vie guľové o powermetale, nezmyselne spája grunge s týmto žánrom a krúti hlavou, že jeho imbecilné prepojenie nikto príčetný nekvituje, nakoniec urobí neprimeraný ťah, že nu-metal natiahne na celú epizódu, pričom úplne opomenie dôležitosť deathu a blacku v histórii žánru. Nebyť pár podstatných hostí (Lars, Dio, Halford, Anselmo), šiel by som s hodnotením ešte nižšie. Lemmyho pasáže vystrihnuté z rovnomenného dokumentu a otrasný český preklad a výslovnosť (Ike je naozaj [ike], hudobník Lord je "pán") rozhodne na kvalite nepridávajú.