albionlady

Výborný film, síce by som pár scén skrátila, ale to záleží asi aj podľa momentálnej nálady (a musím podotknúť, že som videla o trošku dlhší Director's Cut, tú klasickú verziu som nenašla). Každopádne, scény s Leonom ako superzabijakom (a učiteľom zabíjania) ma veľmi bavili, takisto ako scény s Garym Oldmanom, na ktorého beethovenovské pochodovanie s puškou v ruke asi nikdy nezabudnem. Jediné, čo ma na Leonovi trochu sklamalo, bola jeho smrť. Nemal zomrieť ranou od chrbta, mohli to vymyslieť nejako "krajšie". Hoci Leonov ring trick to potom parádne zaklincoval :).

Po každej epizóde som mala neuveriteľnú chuť zbehnúť si do Tatier. Myslím, že to hovorí za všetko :).

Jedným slovom: zážitok. Neviem, kedy naposledy som pri filme sedela ako na ihlách, so zatajeným dychom a napnutými nervami. Celý čas som netušila, ako to pôjde ďalej. Od začiatku až po koniec: prezradí ten Francúz, že skrýva židov, či nie? Čo s nimi urobí Landa? Roztrieska Bear Jew hlavu toho nácka, či nie? Vie Landa, že Emmanuelle je v skutočnosti Shosanna, či nie? Vyjde akcia Kino, nevyjde? Prezradia sa bastardi v nacistických uniformách, či nie? Zomrú nacisti v ohni, či nezomrú? Zastrelí Landa Alda Rainea a Utivicha, či nie? A ako skončí Landa?! Nezaslúži si predsa len tak slobodne ujsť! A tak ďalej, keď neviete, čo máte čakať a nechávate sa viesť úžasnými dialógmi a mrazivou atmosférou druhej svetovej, tak na vás Bastardi ohromne zapôsobia. Perfektný film, ktorý určite nestačí vidieť iba raz. Plus musím vyzdvihnúť geniálneho Christopha Waltza, ktorý hral tak dokonale chladnokrvne, že patrí medzi najdesivejšie a najodpornejšie postavy, aké som kedy videla (Ani netušíte, aká som bola šťastná, keď mu Brad Pitt začal hovoriť o esesáckej uniforme, lebo som vedela, že je to predslov k "rezaniu" :D). No a, samozrejme, hudba. Ako je možné, že má Tarantino v každom filme takú fantastickú hudbu? You know somethin', Utivich? I think this just might be my masterpiece.

Bugs Bunny je LEGENDA! A budem to tvrdiť až do konca života a je mi jedno, že so mnou veľa ľudí nesúhlasí!

Prvýkrát som Forresta Gumpa videla v škole, keď sme ho na niekoľko posedení sledovali na hodine angličtiny. Je to jeden z najdojímavejších filmov, aké som kedy videla a stále ma uchvacuje Forrestov krehký pohľad na svet. S najlepšou kamarátkou sme sa počas posledných pár filmu na seba pozreli a obe sme mali slzy v očiach. No a potom sme, samozrejme, začali obe plakať ako malé. (A hneď po filme sme sa museli ísť fotiť do ročenky. Keby tie ročenkové fotky nemali takú biednu čiernobielopixelovú kvalitu, tak naše červené oči by si všimol každý :)). S dokonalou hudbou Alana Silvestriho a podmanivým príbehom určite zaslúžene patrí medzi najlepšie filmy sveta.

Mr. Bean je úžasný a strašne vtipný. Vďaka nemu som už od detstva vedela, že ten "suchý" britský humor je pre mňa ako vyšitý :).

Charlie Chaplin bol génius a filmár, na ktorého sa nikdy nesmie zabudnúť. Jeho príbehy sú nadčasové a stále obdivujem to, ako spája komiku, ktorá miestami trhá bránicu s tragikou, ktorá donúti zamyslieť sa nad životom. Neskutočný človek, ktorý už vo svete filmu asi nebude. Hynkel bol fenomenálny, jeho nemčina ma dostáva (pretože hoci z tých jeho prejavov okrem slov "Wiener Schnitzel", "Welt" a pod. nie je po nemecky nič, ale povie to tak precítene, ukričane a autenticky, že to znie ako najnemeckejšia nemčina zo všetkých možných nemčín.) Milujem, ako napodobňuje toho "kobercožrúta", ktorý sa rozčúli nad tým, že sa mu nedá otvoriť pero a banán po ošúpaní poláme a vyhodí. Scény s Mussolinim (hlavne ohadzovanie jedlom) si taktiež do smrti zapamätám. Ale samozrejme, to najpamätnejšie, čo by si z Diktátora mal zobrať každý človek v každom období ľudstva, je Charlieho záverečný prejav. Už žiadni "machine men", kedy už, prosím, začneme cítiť?

"Dobrodružné" scénky boli úžasné, veľmi sa mi páčili nielen kvôli krásnym exteriérom, ale aj kvôli vtípkom, ktoré boli skutočne fajn. (A stretnutie so Seanom bolo geniálne :D). Walterovo snenie mi dosť pripomínalo samu seba :), asi by som sa mala hodiť do oceána k žralokom, aby ma to snívanie trochu prešlo :D. Ale postavy vo Walterovej práci a jeho vzťah s Cheryl mi prišli dosť klišoidné, čo je škoda. Ale je to veľmi príjemný a pozitívny film s pekným soundtrackom. Čo sa týka samotnej 25. snímky, súhlasím s tým, čo napísal Tetsuo.

Scorsese nesúdi, nechváli ani nehodnotí: len zobrazuje. A necháva na divákoch, aby si vytvorili svoj názor na životný štýl (zlodeja a nemorálneho podvodníka, ktorý aj napriek tomu vďaka svojej charizme a bohatstvu dokázal ovládnuť davy a všetko mu prešlo) Jordana Belforta. Chápem tých, ktorý tento film berú ako "oslavu kapitalizmu", "zábavu" a ktorí "chcú byť ako Jordan aspoň na pár hodín", a chápem aj tých, ktorí film vidia ako kritiku takéhoto spôsobu života. A napokon rozumiem aj ľuďom, ktorých Vlk znechutil. Ja rozhodne patrím k posledným dvom skupinám. Na môj vkus príliš veľa sexu (niektoré scény už nemali podľa mňa ďaleko k pornu), príliš veľa drog a príliš povrchný a predvídateľný, (takmer žiadny) dej. Vlastne celé tie tri hodiny sa (až na pár minút) stále dookola točia len okolo drog, súloží a peňazí. Je otrasné, že ľudia ako Belfort majú v rukách takú moc a je mi ľúto ľudí tak posadnutých peniazmi. (A tí, ktorí, ehm, "pracujú" na burze nie sú normálni. Ale to som vlastne vedela už predtým :D). Brať tento film ako zábavu tiež nedokážem, takýto "humor" ide úplne mimo mňa, nech to znie akokoľvek prudérne. Ale DiCapriovi som toho parchanta uverila na sto percent.

Vidieť tento koncert v kine bol megaúžasný, do-ko-na-lý, emotívny, šialený zážitok, na ktorý nikdy v živote nezabudnem (Ďakujem, Maťo :)). Muse to odpálili od začiatku do konca a celý čas som bola vo vytržení. Keď som si prečítala setlist, a zistila som, že moje najobľúbenejšie skladby (Map of the Problematique, Butterflies and Hurricanes, Stockholm Syndrome, Unintended, Invincible, Citizen Erased, Sing for Absolution - aj keď v tieto dve som ani nedúfala) budú chýbať, trocha ma to zamrzelo, ale po výkone, ktorým ma Muse (zase a znova) dostali, som im to s radosťou odpustila. (Mimochodom, Matt v rozhovore pre Rolling Stone povedal, že tieto pecky vynechali preto, že sa chceli sústrediť hlavne na veci z TR a T2L, pretože k nim ešte koncertný film nemajú, a že k peckám sa zase vrátia v budúcnosti, s novým "back-to-basics" albumom). Perfektné. Herci takisto úchvatní, prechody z/do čiernobielej boli očarujúce. Škoda, že mi Matt pri Undisclosed Desires nepodal ruku cez plátno a že koncert nebol dlhší :).