ProfiDivak

Päť tučných hviezd na ruskú kacabajku.

Z jednej stránky bláznivá haluz, z druhej absolútna dekadencia, z tretej smutný,inteligentný snímok, v každom prípade bez debát legenda.

Iracionálny a miestami bizarný monológ vyjadrujúci veľké množstvo útržkovitých skôr trpkých pocitov a ten najvýraznejší: neriešiteľnú stratu bezpečia a zázemia.

Od pocitu že Vinterbergovi opäť vo filme o vzťahoch neverím ani nos medzi očami to dospelo až k príjemnému filmu so zaujímavým zakončením. Opäť tu síce vidno neduh ktorý pomenoval aj Erik z komúny: Vinterbergovo šlendriánske zjednodušovanie, ale v ľahšom žánri sa to lepšie stratí a ak má svoje čaro, čo Komúna má, výsledný dojem je pozitívny.

"Pre Francúzov sme Arabi, pre Arabov Francúzi", (ale sú určité miesta kde sme vždy doma).

Zmätok a chaos a uprostred tvrdohlavý zámer hlavnej postavy, ktorý tomu dáva tvar a myšlienku.

Rozprávačsky výborne zvládnuté - 0% špekulácie, bratský vzťah pútavo vykreslený, čo tomu chýbalo? Len jedna hviezdička.

Snenie, blúznenie, imaginácia, mystika, buď unaví a znechutí alebo fascinuje.

"O chvíľu budeme..."

Tá večná snaha byť artový, umelecký, či psychologický. Hviezdička za snahu.