ProfiDivak

V poslednom čase sa nedám rozplakať hocičím. Ale vždy, keď vidím titulnú pieseň k tomuto filmu a spomeniem si na zážitok z neho, otvorí sa mi môj vlastný vnútorný boj stárnený tak podmanivo a tak zarážajúco presne, už bulím, pri tom však nezabúdam chvátať zdravou rukou pred seba.

Po Maleficient opäť snímok s plastickým a problémovým stvárnením dobra a zla a ich premien. Náznaky ľakačiek , podľa mňa, vydarenejšie ako v prvoplánových hororoch. Jeden skutočne vydarený upírsky hlod a veľa živej látky.---a na druhé pozretie pochopený okrem pár ďalších drobností aj záver, čiže už nič nebráni môjmu plnému hodnoteniu pre film, ktorý sa zarezal skutočne hlboko.

Pre mňa to najlepšie čo ma za 6 ročné flákanie po kinách stretlo. Je to aktuálne ako....Mohammedov zadok, majstrovsky zahrané (Hoffman je pán herec, ale dokonalá spolupráca všetkých, hercov z rozličných prostredí a kultúr), happyend si odniesla americká mrcha a neostal ani smrad (prvý krát v živote som prijal naznačenú konštruktívnu kritiku Ameriky, scéna pri káve je, ako to povedať: vecná aj umelecká ), atď. atď.

Film z inej galaxie: humor, gagy, hlášky, hudba, nápady, jemne naznačená, ale skvostná výpovedná a pocitová linka. Seriózna filmová obsluha medzi stovkami falošných.

No možno predsa len nie najhustejšia režisérka súčasnosti ako tvrdí plagát, ale nejakú hustotu to má. Overené upírske prímesy primiešané s citom a nie najhoršie vypointovanie. Tam sa doslova pýtal ten Lionel Richie.---A na druhý pokus mi to už jednoducho zachutilo úplne.

Bez nemotornej snahy o hlboké poučenie, ktoré je nahradené hlbokým zážitkom. Postavy mi boli sympatické a fandil som im, aj keby som nechcel. Po Sicariu druhý plastický a úprimný pohľad na odvrátený svet.

Konečne jeden problémový americký triller, s precízne vykreslenými charaktermi a strhujúcim konfliktom. Dvojité finále, rozmýšľam, či bola pôsobivejšia scéna v haciende alebo s plačúcim dievčatkom.

Na prvé pozretie zdĺhavé a únavné, ako by som sám bol súčasťou pracného zobrazeného sexu (pritom je logické že nemôže ísť o 100% dogmatickú scénu, ale hovorí mnohé). Na druhý raz množstvo nových emócií a dojem Kechicheho pravdivosti, hĺbky a pozorovateľskej nezaujatosti. Ja osobne pri dojmoch v týchto veciach končím, preto musia byť silné.

Z jednej stránky bláznivá haluz, z druhej absolútna dekadencia, z tretej smutný,inteligentný snímok, v každom prípade bez debát legenda.

Equalizera takto bez éčok občas môžem. A Hrabě, ktorému z toho hrabe, je podľa mňa svetový.