ProfiDivak

Trocha výchovy, trocha sentimentu, trocha schizofrénie a veľa mŕtvych.

Keď prišla Veľká nádhera, neočakával som nič a našiel som niečo pre mňa vtedy kultové. Teraz pribudli ambície zo strany režiséra a (nielen moje) očakávania a nemohlo to (u mňa) dopadnúť inak. Ale možno to fakt chce zmenu štýlu.

"Dobre ste to na mňa zahrali, pán Panahí". Načo špekulovať a štylizovať, keď k zaujímavému a pestrému filmu stačí tak málo.

Od začiatku som hľadal prefíkaný zámer režiséra otráviť diváka, ale podozrenia sa nepotvrdili. Možno naša kinosála bola skôr výnimkou, ale depresiou netrpela, ovládala ju obstojná zábava v postmodernom duchu s hlbokým ponaučením ako bonus.

Konečne jeden problémový americký triller, s precízne vykreslenými charaktermi a strhujúcim konfliktom. Dvojité finále, rozmýšľam, či bola pôsobivejšia scéna v haciende alebo s plačúcim dievčatkom.

Na mňa to pôsobilo (resp. od istej časti začalo pôsobiť) ako komplikovaná maniera, ktorá vo mne okrem znepokojujúceho zobrazenia disociačnej poruchy a nemenej znepokojujúcich Bobových kôz nezanechala žiadne dojmy.

Myslím, že frázu pani fotografky "ako mŕtvemu kabát" som pochopil a osobne som sa k zmyslu a významu tohto filmu dostával tiež veľmi ťažko. Celkový ohlas však hovorí jednoznačne.

Poctivá slovenská chlórovaná filmová voda. "Anti- Rocky" s minimalistickým neherectvom, za ktoré dávam aj ja hviezdičku dolu a "anti- Miagi" so svojským balkánskym šarmom, čo bol na iný spôsob žolík aj v nórskych Kraftidioten. A epický záver v štýle "absolútne nič".

U nás plné kino v podstate detí, ktoré sa prišli zabávať, čo podčiarkovalo desivú atmosféru. Nemám žiadne kvalitatívne nároky a nevšímam si detaily, keď ma horor vtiahne. A aj ten dobrý koniec bol vzhľadom na ilúziu všemohúcnosti zla v tých ostatných snímkoch fajn a pritom bol úplne logický.

Takéto americké rozprávky silno môžem. Bez skrytej snahy manipulovať s divákom (alebo som ju min. neprekukol), P. S:: Kto sa v distribúcii nudil s tým slovenským názvom?