ProfiDivak

Šlapka pre ideu amerického sna sa dá spraviť aj z plyšáka. Keď je aj vtipný, je to plus. Táto téma a zvlášť tento nápad boli pre tvorcov dvojky šancou urobiť si srandu zo všetkých, ktorých sa to týka. A sranda a nadhľad pre mňa končí tam, kde sa nastrká nevyliečiteľný tupý pátos. Už z neho aj ja budem pomaly čo sa týka U.S. uberať.

Coelho patrí do rodiny, hoci má aj množstvo odporcov. Film skôr útržkovitý a atmosferický, vrchol atmosféry, keď to lákalo tancovať: "hej, Al Capone, vieš v tom chodiť?".

Ospravedlňujem sa ctenej hororovej šľachte, ale u mňa 4*. Film vychádza z ošúchaného hororového repertoára, ktorý som teraz už zaregistroval a trochu ťažkopádne sa snaží vymyslieť niečo nové, aby nebol len ďalším americkým sériovým výrobkom, ktoré sa teraz rozmohli. Pre mňa to nové nakoniec aj bolo, deja vu bolo pár, ale týkali sa skôr detailov. Príbeh je k veci a prezrádza určitú zručnosť inak začínajúcich tvorcov.

U mňa chýbala asi len detská schopnosť užiť si to naplno.

Ja to vidím tak, že zopár slávnych jedincov v Británii dostalo kedysi riadnu depku, vyjadrili ju hudobne, tým sa to ešte zhoršilo, tak to vygradovali filmom. Aj keď pre diváka možno dobré na nahliadnutie na temnú stranu úplne všetkého.

Nič zaťažkávajúce pre bránicu, skôr hlavne v závere skúšajúce, čo všetko je rozumom ako brnením ozbrojený, aj zaťažený divák ochotný, hoci aj vrámci komédie, zniesť alebo tomu uveriť. Vypointovaná "masová explózia lásky" ma odradila od lepšieho hodnotenia, lepšie to na mňa pôsobilo spracované ešte explozívnejšie a masovejšie na Almodóvarov spôsob v Rozkoši v oblakoch, tam bolo vidno, že sa chce hlavne baviť...Tu sa to spletitosťou vzťahov a nie vždy uvoľnenou atmosférou blíži k dráme a potom už jeden nevie, čo má brať vážne a čo nie. A čo ešte naša bezbranná nevinná dospievajúca mládež:) ?

Uprostred sračiek na všetky spôsoby, ku ktorým som si na rozdiel od Kmeňa nevytvoril vzťah zažiaril (SPOILER:) roztomilý štvornohý miláčik. Zmysel a posolstvo pre mňa skôr útržkovité.

Charlotte sa zacvičila na černochov už u von Triera a myslím, že teraz si túto neplytkú srandu zo svojich viacerých minulých úloh vychutnala naplno. Sranda by bola málo,od začiatku ma hlavne prenikla nezameniteľná melancholická nálada filmu podčiarknutá hudbou. Keď hrozilo, že niekto zletí na nos, trhol som sa aj ja. Nebolo treba vyrukovať trebárs so spievajúcimi žabami alebo inými silno tvorivými otravnými francúzskymi nápadmi, od začiatku bolo hmatateľné prirodzené majstrovstvo tvorcov. Nedotnuteľnými som pohrdol, lebo som vetril nejaký zákerný útok na city, ale teraz vidím, že som sa na celej čiare mýlil.

Nemyslím si, že na to aby bol dokument objektívny musí byť nutne konfrontačný. Je objektívny práve vďaka tomu, že to autorka nesilí, pritom všetko je tam jasne vidieť. Plné hodnotenie nedávam preto, lebo ma až tak nestrhol. A aktérov nebudem striktne hodnotiť. Ale otázka k filmu je k veci. Výraz ideálna rodina patrí do úst malomesta a do televíznych reklám. Na druhej strane, niekedy som sa nestačil zhrozene diviť, musím aj ja priznať.

Tomuto fackovaniu nebožtíkov som už veril oveľa viac ako v parížskych katakombách, aj scény podvedomia boli jednoduchšie a priame. A netrval som ani na charizmatickom jezuitovi, takisto vydarený koniec sa čo do uveriteľnosti podľa mňa vydaril. Len kde vyhrabali tých krotiteľov duchov?