E=mc2

Trainspotting glorifikuje a ironizuje Requiem za sen ukazuje bezútešnú "pravdu" v konfrontácií so snom imho...jediná rozpracovaná postava je postava matky v tomto filme ktorú rejžo používa ako symbol a teraz že čoho...spoločnosti, Ameriky, ignorácie, zakrývania si očí pred pravdou, zastavenie sa v čase - minulosti? Bez tak dobre napísanej postavy akou je postava matky by samotný film zostal priemerom. Totiž vďaka nej a jej premene chápeme vývoj ostatných postáv. V skutočnosti, jej postava je to, čo posúva celý dej filmu do jeho rozuzlenia. K "odhaleniu" pravdy ktorú už divák pozná. "Bol to len SEN mami, budíček" Silný zážitok aj vďaka hudbe o ktorej som si myslel, že ma už nedokáže prekvapiť.

Ach tie reči ostatných o tom že by to bolo lepšie ak by to Tarantino zrežíroval. No ak by to zrežíroval nikdy by nemuseli vzniknúť jeho ďalšie filmy. Navyše film má silné hlavne jednotlivé scény. Je cítiť že koncept bol zmenený - rozbitý. Ale aj tak duch, myšlienky, atmosféra skvelé herecké výkony..zostávajú. Legendárna Kokotiho scéna o jeho úchvatných predkoch je vrchol filmu. Sám Tarantino ju považuje za jednu z najlepších čo napísal / údajne sa jedná naozaj o historický fakt ktorý sa Tarantino dozvedel ako 11 ročný od rodinného priatela. Neskôr celú túto informáciu o Mauroch a Siciliánoch vložil do filmu/ Výborný kásting, skvelá hudba z írskym motívom zaodená vo zvukoch jamajskej marimby vystihuje vnútorne rozpoloženie Alabamy. A zároveň ironizuje.

Toto by mali dávať v televízií na vianoce. Záver je však, až moc sladký...

medzi 2 a 3

Už viem kde sa maestro Hitchcock inšpiroval

Slabé 4. Zápletka a herecké výkony fajn. Osobne mi je Marilyn Monroe veľmi nesympatická, nepovažujem ju za nejak krásnu ani výnimočnú.

Ľudská láska je nedokonalá a potrebuje odpustenie na to, aby mohla byť skutočná. Tento film sa dá vystihnúť jedným slovom. Hľadanie. Film kde na rozdiel od ostatných Malickových filmov absentuje Boh - nadprirodzeno. Boh tu mlčí a nachádzame človeka v stave ktorý hľadá lásku, seba, nachádzame ho rozbitého, padnutého, niečo ako "bože môj, bože môj, prečo si ma opustil" Vizuálne opojné, orgazmické, no nie tak meditatívne ako predošlé filmy. Chýba motív hlavnej postavy. Oľga ukázala že hrať vie a krásne, je to umelecká a veľmi vnímavá žena. Slovanka :) Tento film rozhodne nie je pre každého. Slabé 4. A to som videl všetky Malickove filmy. Film ktorý od neho považujem za top a zároveň za najlepší vojenský film je The Thin red line, nasleduje Strom života, za ním Nový svet, potom Nebeské dni, Zapadákov a napokon To the wonder. Malick patrí medzi 100 najlepších režisérov všetkých čias. To už dokázal a uisťovať nás o tom už nemusí. Preto ďalšie filmy mám pocit budú podobné. Nahromadenie jeho obrazov a dojmov ktoré v ňom za desiatky rokov vyrástli a dozreli. Tento film vnímam aj ako Malickovu poctu francúzskemu a talianskemu filmu 60 rokov (Olgyna kamoška bola taloška).

O čom je tento film? Tento film je v skutočnosti o tom, ako Kirk dospieva v skutočného kapitána. Potom je to vzťah medzi Spockom a Kirkom, medzi ráciom a iráciom a rozhodovaním sa medzi ním. No a v neposlednej rade je hlavne o tom, že niekedy je nutné spraviť niečo nelogické, aby to napokon dávalo logiku - zmysel. Ale poďme k hodnoteniu. J.J. Abramschmid a jeho úvod je akási pocta Indiana Jonesovi alebo lepšie povedané jeho riťolezectvo Spielbergovi ktorého si Štefan onekda sám vyvolil. Podoba domorodcov so Space Jockeys je zarážajúca. Lindelof - tento prasomrd ktorý dostal ceny za jeho mega úspešné scénare k takým skvostným filmom ako Votrelci a Kovboji či scenár ktorý zlomil väz Ridley Scottovi. Človek by povedal že spojením týchto dvoch Silvermanov vznikne ďalšia lobotómia a odnesie si to tentokrát nie Alien, ale kult menom Star Trek. Ale ľaľa, nekoná sa, teda nie tak celkom...Tento kokteil rôznych štýlov je napokon len dobre zamaskovaný typický schématický príbeh o páde a vzostupe hrdinu s prímesom "na zamyslenie" s rádoby inteligentnými odbočkami. Príbeh má spád, o tom pokoj, príbeh má aj napätie, dávku prekvapenia a dobré tempovanie udalostí. Čo však neodpustím je ustavičné spoliehanie sa na minulosť. Typický flashback je tu nahradený druhým starým Spockom a táto veľmi vďačná a otrepaná barlička slúži k tomu aby sa vybudoval nejaký ten dejový obrat (ak by sme sa však zamysleli nad zásahmi do časopriestoru hlbšie ako napr. v Back to the future, zistili by sme že záver filmu je len začiatkom toho čo sa znovu v budúcnosti zopakuje - keď bude Spock starý) Príbeh je defacto roztočený okolo dvojice Spock a Kirk čo je určite fajn. Neubránil som sa dojmu že Silvermani len vyžmýkali znovu raz staré námety a filmy kde už Khán a spol. boli. Sú to taký recyklátori ale treba uznať že im to recyklovanie obsahu v novom háve celkom funguje, zatiaľ. Záver je patetický gýč na štýl supermana AKA rus Lev z Armageddonu kde americké komponenty a ruské komponenty boli vyrobené v taiwane a násilie a technika idú dokopy. Padanie na zem je tiež zábavné. 3/4 filmu celkom fungujú, hlava z toho nebolí, len ten záver celý film znižuje. A sú to také silné 4. Postava Khana mohla byť rozvinutá naplno až v samom závere. A to že nebol Khán súdený považujem za obrovské mínus (chcelo to lepšie pochopiť jeho motívy). Ako občasný divák seriálu Star Trek som ako tak spokojný. P.s. Tá serialová Lindelofovosť z tohto filmu len tak srší. Na párty s názvom Star Trek III by som ho už asi nepozýval.

Otázka pre spoločnosť. Čomu dávame prednosť? Komu veríme? Čomu veríme? Čo považujeme za sväté? Môžeme sa mýliť?

Film ktorý nevie čím chce poriadne byť. Úvod začína výborne. Potom to skĺzne do scén ktoré príbehu nič nedávajú len ho spomalujú. Herecké výkony sú fajn len v dvoch prípadoch