PALINO

Blade ma ako comicsový film veľmi zklamal. Nech sa snažím akokoľvek, pozitívnych prvkov nachádzam len minimum. Wesley Snipes je ako Blade určite dobrá voľba, ale scenár mu nedáva veľa príležitostí, aby sme s ním mohli sympatizovať. Ale aj tak sú postavy Bladea a Whistlera jedinými, ktoré zaujmú. Prekvapila ma aj nevýraznosť filmových profesií: réžia Stephena Norringtona nijako nevybočuje z priemeru, výprava (až na záver) je nevýrazná, počítačové triky, prípadne maskové efekty (napr. tlstý upír) namiesto toho, aby ohúrili, sú skôr na smiech a takto by som mohol pokračovať aj ďalej. Ale svojich fanúšikov si Blade určite nájde.

Guillermo del Toro sa rozhodol, že nám ponúkne akčný nářez, za čo som mu v tomto prípade celkom vďačný. Pri prvom Bladeovi som sa totiž miestami až príliš nudil a aj akčným scénam chýbal výraznejší režisérsky rukopis, ale BLADE 2 nám množstvom akcie nedá ani na chvíľu vydýchnuť a všetka akcia, ktorá sa tu nachádza, disponuje oveľa väčším nábojom ako tá v jednotke. Celkovo sa mi teda BLADE 2 páčil viac ako jednotka, ale na vznik vynikajúceho comicsového filmu je to ešte stále málo.

K futbalu mám veľmi pozitívny vzťah, sám som ho vyše 10 rokov hrával a tak som veľmi rád, že o ňom konečne vznikol dobrý film. BLAFUJ AKO BECKHAM ale rozhodne nie je len o futbale, ale zvýrazňuje i iné, vážnejšie motívy, akými sú napr. bariéry medzi kultúrami a v neposlednom rade i to, aké je dôležité bojovať za svoje sny. Film o futbale a v hlavných úlohách hrajú ženy, možno by si niekdo povedal, že to nie je dobrý nápad, ale určite by sa mýlil, pretože práve táto skutočnosť je pre film najväčším stimulom. Parminder Nagra a Keira Knightley zahrali svoje party veľmi dobre, no to platí len po hereckej stránke, lebo hlavný dôvod prečo vidíme zo samotných futbalových zápasov tak málo a nie moc pôsobivých záberov (s výnimkou záverečného futbalového kopu), je asi fakt, že v reálnom živote moc futbal hrať nevedia. Ale možno sa mýlim. Čo mi ale chýbalo na trávniku, to mi v zápätí vynahradila sympatická indická rodinka, s ktorou bola naozaj sranda.

Film pôsobí najmä vďaka sympatickej rodine Griswoldovcov celkom príjemným dojmom, ale skutočne vtipných momentov obsahuje iba niekoľko. Myslím si, že potenciál Griswoldovcov a ich príbuzných najlepšie využili až ich vianočné dobrodružstvá.

Rodinka Griswaldovcov vyráža opäť na dovolenku, tentokrát do Európy, takže nie je núdza o množstvo vtipných momentov. V porovnaní s prvým dielom dosahuje tento približne rovnakých kvalít a aj počet vtipných scénok je na tom približne rovnako. Prázdniny v Európe majú len tú nevýhodu, že je to už po druhýkrát. Škoda len, že sme niekde v Európe nenarazili na vtipného Randyho Quaida.

Zábavná komédia, ktorá naplno využíva potenciál tzv. "postranných" vtipov a nezabudnutelných hlášok. Filmu veľmi pomáha vtipný Leslie Nielsen, ktorý je pre podobné úlohy ako stvorený. Bláznivú strelu (všetky diely) treba oceniť a pochváliť aj preto, lebo v porovnaní s Nielsenovými inými (zvlášť novšími) bláznivými komédiami, je práve ona tá najviac vydarená.

Nie vždy sa všetko musí podariť, no nie Johne. Slabý scenár, otrasné vizuálne efekty, nevydarená réžia, ..... a takto by sa dalo pokračovať na niekoľkých riadkoch. BOJISKO ZEM je skrátka typickým príkladom nepodareného, ale ambiciózneho filmu.

F.A. Brabec nezaprie svoj kladný vzťah ku kamere, jeho BOLERO je celkom pekne natočené, s dobrou hudbou, ale aj napriek tomu miestami vyznievalo ako nejaká epizóda z televízneho krimi seriálu. No aj keď BOLERO nepatrí medzi špičku českej kinematografie, ku skupine nevydarených filmov by som ho tiež nezaradil.

Pod názvom BON JOVI LIVE sa skrýva bomba koncert, ktorý sa konal 25. júna 1995 na londýnskom štadióne Wembley. 72 000 fanúšikov a skvelá kapela z New Jersey na pódiu, výsledkom čoho je jeden geniálny koncert, ktorý je pre fanúšika BON JOVI nezabudnuteľným zážitkom a pre fanúšika dobrej hudby príjemne strávených 90 minút. Obdobie, kedy sa konal tento koncert, predstavuje pre chlapcov z BON JOVI zlaté roky (roku 1994 vydávajú megaúspešnú výberovku a o rok neskôr ich zatiaľ najlepší štúdiový album These Days), čo sa pozitívne prejavilo aj na pódiu, ktoré v priebehu koncertu skrášlia dve obrovské a štýlové nafukovacie figuríny. Súčasťou repertoáru sú rockové pecky ako napríklad Livin´ On A Prayer (ktorá, ako býva zvykom, otvára koncert), You Give Love A Bad Name, Keep The Faith, Lay Your Hands On Me, Bad Medicine, Hey God či Wanted Dead Or Alive a potešia i krásne a v podaní Jon Bon Joviho neuveriteľne precítené sladáčiky Always a This Ain´t A Love Song. Skrátka skvelá muzika, skvelá kapela, skvelý koncert.

Vynikajúce! BON JOVI to opäť raz poriadne roztočili, ich koncert zo švajčiarskeho Zurichu z 30. augusta roku 2000 je nezabudnuteľným hudobným zážitkom. Koncert odpalujú tradične svojimi peckovými klasikami Livin´ On A Prayer a You Give Love A Bad Name, ktorými poriadne nažhavia fanúšikov na štadióne i pred televízorom. Najviac pesničiek pochádza pochopiteľne z albumu Crush, celkovo až 7 (plus Thank You For Loving Me počas záverečných titulkov), celkovo ich je 19. Jon Bon Jovi ako správny frontman predvádza skvelú show, na pódiu pôsobí ako ryba vo vode a niektoré piesne príjemne obohacuje, ako napr. One Wild Night, kedy začne trsať s fanúšikmi alebo Bed Of Roses, kedy si počas gitarového sóla zatancuje s dojatou fanúšičkou a pieseň Runaway, prvý hit BON JOVI, je tu zase v špeciálnej pomalej klavírnej verzií, krásne predvedená je i pieseň I´ll Be There For You. Neoddeliteľnou súčasťou sú samozrejme aj vynikajúce gitarové sóla od Richieho Samboru, ktorý podobne ako všetci členovia kapely, predvádza bravúrny výkon. Najväčším zážitkom je sledovať tento koncert z DVD-čka s 5-kanálovým zvukom, kedy nádherne vynikne spev, rev a tlieskanie fanúšikov, ktorých tu prišlo okolo 50 000. Vrelo odporúčam.