lakikaki

Pre teenagerov filmový orgazmus, pre ostatných divákov aspoň vynikajúco natočený hororo-thriller, ktorému však nohy podkopáva nevydarený scenár. Shia je výborný, Sarah je hot, David naháňa strach a D.J. je v špičkovej forme. A práve preto ho celkom ľutujem, že mrhá svojím veľkým talentom na filmy s podpriemernými scenármi, z ktorých jeden zrazil hodnotenie inak značne nadpriemerného filmu na priemerné tri hviezdičky. To ale neznamená, že som sa nebavil; práve naopak. P.S. Disturbia má s Oknom do dvora spoločné máločo, jeho remakom, ani len nepriznaným, nie je.

Predchádzajúce dva diely Múmie mám fakt rád; je v nich plno napätia, dobrodružstva, zábavy, megasympatického Ricka O'Connella, zabijáckeho Arnolda Voslaa s oholenou hlavou a krásnej a rozkošne krásnej Rachel Weisz. V tretej múmii je napätie na úrovni gumy v mojich trenkách; dobrodružstvo ostalo, ale je riadne hlúpo vymyslené a napísané a zábavu nahradil nezáujem, miestami až nuda. Našťastie však Rick O'Connel ostal presne takým akým vždy bol; takým, akého ho máme všetci radi a druhá hviezdička patrí asi tak z deväťdesiatich percent práve jemu; v role "múmie" a Evelyn ale došlo k zmenám, ale vôbec nie príjemným - Jet Li síce vyzerá ako cisár skvelo, ale ako cisára ho môžeme vidieť len počas takej štvrtiny filmu, väčšinu minutáže žiaľ stvárňuje len pohyblivú hlinenú sochu trpiacou pokročilým štádiom lepry. Čo sa týka zmeny Evelyn, Maria Bello svoju postavu spočiatku strašne prehráva, a hoci sa neskôr upokojí, celý čas ma pekne štvala (otravne silný anglický prízvuk jej tiež veľmi nepomáha) a keď potom počas jednej scény objala manžela Ricka a syna Alexa (ktorý je, mimochodom, stvárnený príliš nesympatickým hercom na to, aby mu divák začal skutočne fandiť) so slovami "my boys", mal som chuť poriadne ju prefackať a poslať ju nech zavolá na plac Rachel Weisz, ktorej rozhodnutie nezúčastniť sa tretieho dielu však úplne chápem. Mizerné nápady v kombinácii s mizerným scenárom totiž nesľubujú nič dobré a keď sa na poste režiséra objaví rutinér Rob Cohen, nič dobré z toho vzniknúť ani nemôže. Najhorší na celom filme je však fakt, že podľa všetkého mal ambície vyrovnať sa Pánovi Prsteňov - množstvo digitálnych efektov, digitálnych bitiek a digitálnych bájnych stvorení tomu rozhodne nasvedčuje - ale (pravdepodobne) neschopnosť režiséra spôsobila, že všetko to digitálno pôsobí horšie než v predchádzajúcich (o 7 a 9 rokov starších!) dieloch, a to aj napriek vyššiemu rozpočtu oproti predchodcom ale aj oproti jednotlivým dielom spomínaného Pána Prsteňov. Cohen to skrátka pekne odflákol, ale najväčší podiel na nevydarenosti celého snímku má aj tak scenár, ktorý je hodný maximálne tak straight-to-dvd filmu, nie digitálneho eposu. Múmia: Hrob dračieho cisára je úplne zbytočným pokračovaním, ktoré robí svojim predchodcom a švihákovi Rickovi O'Connellovi len hanbu.

Po technickej stránke vynikajúci film - scenár je premyslený, réžia výborná, hudba úžasná a herci uveriteľní - ale výnimočnosť celého filmu spočíva len a len v jeho pointe. A tá je s troškou premýšľania odhadnuteľná už vopred. Scenár sa síce silou mocou snaží správne dohady vyvrátiť, ale pár minút pred odhalením pravdy majú všetci inteligentnejší diváci, ktorým nerobí problém počas filmu myslieť, jasno. Obvyklí podozriví sú každpodádne veľmi zručne poskladanou kriminálkou, ktorej kvality umocňuje (pre mnohých) úderná pointa a vynikajúci herci na čele s famóznym Kevinom Spaceym.

Sympatický, vtipný, úprimný, absurdný, dojemný, sprostý, prekvapivý, skromný, pravdivý, pohodový britský film s fajn hercami, fajn kamerou, fajn hudbou a fajn atmosférou. Rozhodne však nečakajte typickú komédiu, Death at a Funeral je totiž drámou, aj keď ohromne vtipnou drámou a hlavne je to výborný film, ktorého kvality nie sú ani náhodou definované počtom divákovych výbuchov smiechu, aj keď tých som zažil tiež celkom dosť.

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden študent, ktorý sa musel učiť na záverečnú písomku zo štatistiky. Noc pred písomkou plánoval intenzívne počítať príklady, čo aj začal, no keď si dal prvú malú pauzičku, počas ktorej zablúdil na YouTube, jeho plán sa zrútil. Narazil totiž na jedno video Priateľov, ktoré ho príjemne pobavilo a tak začal klikať na videá pod kolónkou "Related Videos". Ako čas plynul, jeho oči striedavo prebehovali z monitora na knihy a papiere položené na stole a naopak, až si náhle uvedomil, že je takmer sedem hodín ráno. Tak sa rozhodol, že takto to už ďalej ísť nemôže a pustil sa znovu do počítania, ale veľa už toho nestihol. O jedenástej sa vybral v ústrety osudu a o pol jednej už vychádzal zo školy so zvesenou hlavou a tuho premýšľal. Premýšľal o tom, ako mohol zabudnúť akí sú Priatelia vtipní a ako ich vlastne zbožňuje, a to aj napriek tomu, že mnohé epizódy pozná naspamäť a takmer každú z nich už minimálne dvakrát videl. Nakoniec usúdil, že pravdepodobne tento seriál len príliš dlho nevidel a že si musí zohnať všetky epizódy a pozrieť si ich znova. Spokojný s výsledkom svojho uvažovania si náhle uvedomil, že písomka mu asi dobre nedopadla a začal pociťovať výčitky svedomia. Výčitky svedomia, že si tých prekliatych Priateľov nepustil inokedy, že si ich pustil akurát v tú noc, keď sa mal venovať niečomu úplne inému. A hoci výčitky svedomia z tej noci pociťuje dodnes, neoľutoval jedinú sekundu strávenú nad týmto seriálovým evergreenom, ktorý sledoval šťastne až do smrti... Koniec.

Kapitola prvá: Predloha vs. Remake Nie žeby som bol nejakým hardcore fanúšikom seriálovej predlohy, ale videl som celkom dosť epizód a bola to solídna 70's zábava so štýlovými hrdinami, ešte štýlovejším autom, rozkošne nemotornými zloduchmi a scenármi písanými zakaždým podľa rovnakej šablóny. To ale nebráni tomu, aby si divák seriál užil aj dnes. Z predlohy si film prevzal iba názvy postáv a vzťahy medzi nimi, ich charaktery však od základov prekopal. Nevravím, že je zlé prispôsobiť hrdinov novej dobe, ale hrubý jazyk a prekročenie hranice medzi chytro zvodnou a hlúpo ľahkou Daisy mi fakt vadili a pripadali mi trochu ako urážka pôvodného dosť fajn seriálu. Kapitola druhá: Laická analýza I. Nemôžem ale povedať, že by boli zremakovaní Dukes of Hazzard nudní alebo nezaujímaví, zabaviť sa na nich celkom dá - vo filme sa vždy niečo deje, Seann William Scott a Johnny Knoxville sú sympaťáci, Jessica Simpson je odporne prvoplánová, ale pozerá sa na ňu fakt dobre (áno, podľahol som lacným trikom) a General Lee charizmou prekonáva aj istý hovoriaci čierny Pontiac i transformujúci sa tirák z garáže Michaela Baya. Intermezzo: Burt Reynolds Veľké výhrady mám však k postave Bossa Hogga, ktorú sa viac zničiť snáď ani nedalo, tvorcovia do nej totiž obsadili Burta Reynoldsa (čím sa sami nafúkane pochvália v kvázi štýlovom predstavení jeho postavy), ktorý má zrejme problém uvedomiť si, že známe meno neznamená talent alebo charizmu a snaží sa hrať veľkého šéfa, darí sa mu ale jedine pôsobiť rozpačito až trápne. Kapitola tretia: Laická analýza II. Scenár filmu je dosť o ničom, navyše sa v ňom nájde ešte aj niekoľko nevtipných hlášok a situácií, ktoré však vtipné byť mali, ale k réžii mierne tiahnúcej do béčkových vôd sa to vlastne hodí tak akurát. Čo ale na filme veľmi oceňujem je fajnový rockový soundtrack, ktorý už aj tak parádne natočené automobilové naháňačky a preteky povyšuje na kráľovskú zábavu. Hrubý jazyk mi na filme síce prekážal, to ešte stále platí, ale musím uznať, že český dabing má fakt koule a vyhýbať sa mu rozhodne nie je potrebné. Kapitola štvrtá: Starsky & Hutch - nedosiahnuteľný ideál? Nedá mi ešte nespomenúť paralelu s remakom seriálu Starsky & Hutch. Oba filmy sú remakmi seriálov z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, v ktorých išlo v podstate o to, že dvaja chlapíci jazdili v parádnych autách. Filmový Starsky & Hutch ostal zasadený v sedemdesiatych rokoch (dobrý krok), svojej predlohe vzdal hold minimálne v podobe zábavných cameo roličiek bývalých hercov hlavných rolí (dobrý krok), nezameral sa na súčasné teenagerské publikum prahnúce po akcii, štýlových a hláškujúcich, i keď neuveriteľných hrdinoch a čo najviac obnažených čo najlepšie vyzerajúcich herečkách či hercoch; ale vybral si cestu sympatickej polo-akčnej komédie určenej pre všetkých (ďalší dobrý krok) s hercami, ktorí boli v podstate stávkou na istotu - Frat Pack zaručuje aj v tom najhoršom prípade aspoň priemerný úspech (opäť raz dobrý krok). A keď film nakoniec uspel finančne i u kritiky, pomazané hlavy v štúdiu prišli s nápadom oživiť ďalší starý (a nie nepodobný) seriál, akurát sa tentokrát vykašľali na detaily, ktoré v konečnom dôsledku môžu mať veľký vplyv (a nakoniec aj mali) na úspech či neúspech snímku a spoľahli sa na to, že o záujem divákov sa postará už len samotný názov filmu/seriálu a nič iné nie je nijak zvlášť podstatné. Epilóg Dukes of Hazzard mi nedali okrem jednorazovej ničím výnimočnej zábavy nič, ale podarilo sa im ubrať mi cca hodinu a pol života, ktorú som strávil písaním tohto nečakane dlhého komentára k filmu, ktorý si takúto časovú investíciu ničím nevyslúžil. Hodnotenie vidím na rozhraní dvoch a troch hviezdičiek, prikloním sa ale k dvom, béčkových momentov tu bolo na nie-tak-úplne-béčkový film predsa len priveľa. Poďakovanie Ďakujem filmu aspoň za to, že mi pripomenul môj takmer zabudnutý, ale teraz znovu aktuálny sen: Starsky Torino v jednej garáži a General Lee v druhej.

Pomaly plynúci veselý film s výbornými hercami, pohodovou 30's hudbou, vynikajúcou kamerou a veľmi podivnou atmosférou, ktorej sympatickosť je vecou veľmi subjektívnou. Mne nálada filmu našťastie sadla a nakoniec udeľujem silnejšie tri hviezdičky; štvrtú veľmi pravdepodobne pridám po pozretí v pôvodnom znení, český dabing je totiž (technicky) dosť nevydarený.

Béčkový rodinný film napísaný a natočený podľa príručky pre začínajúceho filmára. Ešte stále som v šoku, že sa na tom obaja moji rodičia (50 a 45) úprimne bavili.

Relatívne fajn film, na ktorom mi ale neskutočne vadili neskutočne absurdné situácie, ktoré hranicu uveriteľnosti prekročili svojou prehnane vysokou koncentráciou. Sidneyho príhody mohla zažiť taká stovka ľudí, každý jednu z nich, ale jedna jediná osoba sa do toľkých extrémnych situácií nemohla dostať v žiadnom prípade. To by síce nebol až taký problém, ak by sa jednalo o šialenú komédiu, ktorá je neuveriteľná naschvál, ale filmovej adaptácii literárnej predlohy, ktorá o sebe prehlasuje, že je "inšpirovaná skutočnými udalosťami", niečo také nesvedčí. Našťastie je však How to Lose Friends & Alienate People (uff) dostatočne zábavným snímkom na to, aby som ho neodpísal úplne a skvelí herci - Simon Pegg, Jeff Bridges, Gillian Anderson - spolu so sexi herečkami - Megan Fox, Gillian Anderson(!) - držia úroveň snímku minimálne na úrovni zábavného priemeru. Nereálnosť mi miestami neuveriteľne liezla na nervy, ale pod tri hviezdičky nepôjdem, celkovo to totiž bola celkom dobrá zábava.

Burton je z Corpse Bride cítiť na sto honov, je však veľmi ťažké neporovnávať tento film s o desať rokov mladšou (síce nie režijne, no inak po všetkých stránkach plne autorskou) "burtonovkou" Nightmare Before Christmas, ktorá je rovnako bábková, rovnako muzikálová (hoci viac než Corpse Bride) a rovnako humorne-temno-rozprávková. A z takéhoto porovnania vychádza Nevesta ako porazená, jednak kvôli menšiemu množstvu spievaných pasáží, ktoré sa do bábkovej "burtonovky" nesmierne hodia; kvôli menšej miere bizarnosti a väčšej uhladenosti. Z pohľadu objektívneho, bez porovnávaní, film vychádza o niečo lepšie, ale Nightmare Before Christmas mám príliš rád na to, aby som mu udelil rovnaké hodnotenie ako Corpse Bride, ktorá mi k srdcu nijako zvlášť neprirástla. Vyhráva teda subjektívne hodnotenie a uberám piatu hviezdičku. Koniec príbehu o (ne)mŕtvej neveste si ju pravdupovediac aj tak veľmi nezaslúži. P.S.: Český dabing tohto snímku je zlý, zlý, zlý, zlý a ešte raz zlý.