Preslav

Bez váhania 5 hviezd a to tri krát podčiarknuté, toto je proste majstrovské dielo!

Über level ecchi! Väčšina anime z tohto žánru je trápna so stereotypnými postavami, kde sa všetko točí len okolo oppai a pantsu, no toto je iné, vtipné, so zaujímavými charaktermi a vôbec, tú erotiku som akosi ani nevnímal, lebo tak ma vtiahol dej a situácie, do ktorých sa pätica uväznených študentov dostávala. Sadomaso fakt nemusím, ale tu mi akosi vôbec nevadilo. Osobne neuveriteľne fandím netypicky zvláštnemu vzťahu Hany a Kijošiho :). Po závere, ktorý očividne naznačuje druhú sezónu, mi neostáva nič iné, len hor sa na mangu!

V prvom rade musím vyzdvihnúť charaktery, ktoré sú vypracované veľmi ľúbivo a niektoré vybočujú od zaužívaných stereotypov, čo je veľké plus. Overpowered Meliodas a pervert v jednom je proste skvelý, konečne zmena po všetkých tých hrdinoch, ktorý sa do posledného dielu ľutujú. Roztomilá animácia, tempo od začiatku do konca nepoľavilo, skvelá akcia strieda humor, občasné dávky sentimentu, a skvelé hlášky postáv (Áno, Ban :)). OP postavy sú porážané ďalšími OP postavami, a ich wtf schopnosti sa zosilňujú každým dielom (And it still isn´t his final form :D). Anime sa držalo vcelku verne predlohe, čo je skvelé, pretože po záverečnom dieli to ozaj vidím na druhú sezónu. V mange sa to rozbieha do ešte väčších OP a badass rozmerov, pomaly sa rozuzľujú nevysvetlené veci, takže sa máme veru na čo tešiť. Pre mňa jedno z top sezóny.

Tak toto malo ozaj veľkú hĺbku. Veľmi netradičný námet sa podarilo spracovať do brilantnej podoby. Hoci sa jednotlivé časti opakovali relatívne rovnakým, epizodickým scenárom, každý diel bol novopríchodzími dušami zosnulých a ich príbehmi jedinečný a originálny. Zakaždým ma to nútilo premýšľať nad ich osudmi a rozhodnutiami arbitrov. A to mám veľmi rád, pokiaľ sa tvorcom do diela podarí zakomponovať aj nejakú hlbšiu myšlienku a keď to núti diváka premýšľať a hĺbať nad tým, čo videl. Ale takto komplexne prepracovaná psychológia postáv, ich konanie, jednotlivé životné príbehy zosnulých a nosná idea sa len tak nevidí. Navyše, aj keď mal seriál taký smutnejší a depresívny nádych, predsa len bol vlastne pozitívny a vyniesol na povrch tú krajšiu stránku ľudstva. Chvála tvorcom. || Skoro som zabudol, Flyers sa stal jedným z mojich absolútne top openingov :).

Čo sa začne ako nevinný výletík a hľadanie mamy čarokrásnej Amiry, sa skončí záchranou celého sveta, do ktorého sa zapoja ľudia, bohovia aj démoni (viem, takých tu asi bolo, ale...). Vtiahlo ma to doslova in medias res od prvého záberu a nepustilo do samého konca. Zvláštny miš-maš námetov z rôznych iných príbehov a mytológie spočiatku pôsobí zvláštne, ale neskôr som si na to zvykol a už to vnímal ako jednoliaty dej. Hlavné postavy sú skvelo vykreslené - najmä Favaro, ktorý mi úplne pripomínal môjho obľúbeného Mugena zo Samurai Champloo. Ďalej už spomínaná Amira, ktorá je neskutočne chutnučká no občas pekne vystrčí rožky (takmer doslova) a taktiež Kaisar, ktorý zosobňuje takmer až donquijotské ideály. Animácia si drží vysokú úroveň (aj keď jedna epizódna cgi postava vyzerala fakt hrozne). Na to, ako všelijako to mohlo skončiť si myslím, že to uzavreli výborne. V kútiku duše som síce dúfal v jednu malú z menu, ale chápem, že potom by to nemalo ten správny efekt. Jedno čo ma mrzí, že to nebolo dlhšie. Ak by to nabralo spád práve ako spomínané Samurai Champloo, čomu sa to zároveň dosť podobá (ústredná trojica tu má veľmi podobný vzájomný vzťah aj počiatočný "roadtripový" rozmer deja), charaktery by sa mohli viacej rozvinúť, človek by sa s postavami viacej zžil a ku koncu by im všetkým fandil ešte viac. Obzvlášť by som bol zvedavý na malú zombie slečnu Ritu, ktorá keby dostala viac priestoru, mohla by to byť zaujímavá postava. Skrátka pre mňa jednoznačne 5* záležitosť. | Kam fúka vietor? K zajtrajšku.

Kombo Farah, SRK a Deepika skvelo zafungovalo už v Om Shanti Om a v HNY to šlape dvojnásobne lepšie. Šiel som na to radšej s malými očakávaniami, ale... už keď po prvej polke na plátne naskočilo "intermission" som vedel, že tomu napálim s prehľadom 5*. V prvom rade o dej vôbec nejde, resp. veľmi mi na ňom nezáležalo. Ide tu hlavne o skvelo zahrané ústredné charaktery (najmä Abhishek, Boman a Sonu), ktoré už od začiatku súkali zo seba hlášku za hláškou a vidno, že si to samotní herci neskutočne užívali. Celé to bolo fajnovo prepletené narážkami a referenciami na iné filmy spolu s cameo pár známych osobností z bollywoodskej produkcie a plné malých, takmer nepostrehnuteľných drobností a uhrávok medzi hercami, takže celé kino sa v kuse smialo. Už sa nečudujem, že v Indii má HNY zatiaľ najzárobkovejší opening v histórii. PS 1: Neodporúčam tým, ktorý s bollywoodom len začínajú, mnoho vtipov a narážok vám tak unikne. PS 2: Som nevedel, že je stále cool zobrať si random bolly film a bez rozmyslu to hodiť rovno do odpadu... lebo... lebo made in India?

Príbeh je nesporne výborný má veľkú duchovnú hodnotu a poslanie, takže sa to nedá pozerať ako oddychovka - treba byť stále pozorný a chápať skutočnú podstatu, ktorá sa skrýva za siahodlhými dialógmi. Postavy majú svoju hĺbku, minulosť, ktorá ovplyvňuje ich konanie v súčasnosti je uveriteľná, ich vzájomné vzťahy sú plastické. Je zvláštne, že tu v skutočnosti nie je ani jedna očividne záporná postava a všetci konajú na základe vonkajších pohnútok, ktoré ich tlačia. Povinnosť, úcta, česť, poslanie, to všetko rezonuje v činoch každého charakteru. Soundtrack je úžasný (Kenji Kawai) a animácia vynikajúca. Akurát... akurát akcie je tam primálo na to, aby sa človek predsa len nezačal trošku nudiť. Jeden súboj na začiatku, v strede a potom záverečný na konci je ozaj málo na prostredie, kde sa celý dej odohráva. Zvlášť na 26 dielov. Byť tak o polovicu kratšie, bolo by to svižnejšie a ráznejšie. Ale o súbojoch to vlastne nie je...

Jedno z prvých anime seriálov, čo som videl a doteraz pre mňa jednoznačne najlepšie. Ešte aj dnes mi spomienka naň vyvoláva krásne, nostalgické chvíle plné melanchólie a sentimentu. Dej je síce jednoduchší, ale plne to vynahradzujú ozaj premakané súboje a parádna hip-hopová hudba, ktorá mi paradoxne na obdobie eda a štýlovú fičácku animáciu sadla ako riť na šerbel. V každej epizóde sa niečo deje a humor na patričnej úrovni má švung. Bolo mi veľmi ľúto, že prekrásna cesta Jina, Mugena a Fuu sa predsa len na konci skončila. Stále márne dúfam v nejaké pokračovanie...

Ako napísal Niktorius, bollywoodsky trend remakov juhoindických masal a ich inšpiráciou je už nesporný. Otázka je, či je to dobré a či bollywood už nemá dosť vlastných nápadov. Niekdy to totiž môže pôsobiť kontraproduktívne, čo našťastie prípadom Chennai Expressu nie je. SRK konečne predviedol nové ksichty, vybrúsil svoju mimiku, moduláciu hlasu a skrátka, hral vynikajúco. Deps nedostala dosť priestoru, čo je škoda, pretože potenciál mala na to fakt skvelý. Ale jej mini herecká etuda námesačnosti ma dostala do kolien. A geniálne odkazy na kultové songy zaspievané navyše samotnými hercami silno potešili. Dej síce poslabší, hudba dobrá, len celkový dojem po tých očakávaniach vlastne nebol až taký "wow", ako som si myslel.

Megalomanstvo, epickosť, monštruóznosť... brutálne hlášky, ktoré mužom vháňajú do očí chlapské slzy... najväčší mecha vo vesmíre... výbuchy, výbuchy, samé výbuchy... Yoko a jej výstrih... fajnovučká hudba... zimomriavky väčšie, ako keby ma vyložili nahého na sibír... Ale najmä neochvejná vôľa ísť vpred s úsmevom na perách, aj keď šanca na úspech je 0 %... A to všetko si ešte vynásobte veľkosťou mecha Tengen Toppa Gurren Lagannu v kilometroch!!!