FoboSVK

Prvý diel tohto politického Game of Thrones mi išiel pod kožu dosť ťažko. Strácal som sa v postavách a nebol som si úplne istý či som pochopil pointu. Fincher to možno mohol vyriešiť dlhším pilotom kde by stačilo viackrát spojiť mená osôb s obrazom aby diváka neodradil pocit nepochopenia. Preto odporúčam hneď po prvej epizóde vrhnúť sa na druhú a pri tej už budete ako doma a nedá Vám nepremýšľať ako bude Frank postupovať ďalej.

Takéto filmy je ťažko hodnotiť objektívne. Nemôžem sa vžiť s hrdinami, nedá sa to. Cítiť strach, úzkosť, zrýchlený tep, prerývaný dych, pach krvi a strelného prachu. Počuť výkriky bezmocných ľudí a striel všade navôkol. Rozhodovať medzi životom a smrťou iných ľudí. Ako sa to dá prežiť alebo predstaviť keď sedím v pohodlí svojej izby pred televíziou? Film ma zaujal (nebavil ma...) svojím silným príbehom a tým, ako ukazuje (ne)ľudskosť človeka. Nevyvolal vo mne emócie ako súcit (Schindlerov zoznam) ale skôr zdesenie z toho, čoho je človek schopný . Paul je vlastne taký africký Oskar Schindler. Obidvaja boli veľký ľudia, ale Oskar dostal o niečo pútavejšie sfilmovanie.

Zo začiatku som myslel, že by to mohla byť taká „lite“ verzia Dokonalého triku, ale nie je to ani len to. Burger akoby nazrel do Nolanových poznámok keď bol práve na kávičke ale nestihol ich celé preštudovať. Dej aj keď zhruba predvídateľný bol svižný a nenudil. Aj vizuálna časť síce trochu prehnane oranžová pre mňa hodnoverne zobrazila roky medzi 1860-1900 v ktorých sa myslím film odohrával. Ilúzie boli, a určite efektné, ale boli to vlastne ilúzie alebo iba počítačová animácia? Burger sa s tým vôbec nepotrápil (zaujímal by ma trik s mečom...) a neverím, že niektorá z ilúzií by bola ilúzia aj mimo filmové kamery. A bez premyslených kúzel ktoré majú aspoň akú takú logiku (v Dokonalom triku také boli) nám zostáva iba obyčajná romantická dráma s trochu lepším koncom, ktorý to ale nedokázal vytiahnuť.

Vo filmoch, ktoré zobrazujú príbeh o ľuďoch s mentálnou poruchou to všetko stojí na predstaviteľovi oného konkrétneho človeka (Rain Man, Čas prebudenia, Moja ľavá noha...). Dej nebýva obzvlášť výnimočný, aspoň nie tak, aby som si ho dokázal zapamätať aj po mesiaci. A pri tomto filme si vlastne nespomínam na dej alebo hudobnú stránku. Pamätám si len neuveriteľný výkon mladého DiCapria a Deppa (vlastne Gilberta) s neuveriteľnou bratskou láskou. Becky, matka, sestry majú iba vytvárať konflikt pre tieto dve postavy. A vystúpenie Ernieho a Gilberta mi stačilo na to, aby som ho zaradil do môjho zoznamu obľúbených filmov.

Ukážka toho ako sa dá ovplyvniť myseľ jedinca pod nátlakom väčšiny. Počul som veľa historiek o tom ako vládne orgány chceli niečo ututlať, zmiesť pod koberec. Často krát sa im to podarí, ale nahovoriť matke dieťaťa, že cudzie dieťa je jej vlastné čo i len na jeden deň, tak to som neveril. A predsa... Ak bol film natočený ozaj podľa skutočnej udalosti, nuž hovorím si kto vie koľko pravdy nám odkrývajú tí nad nami a koľko nitiek dokážu ťahať. Ale späť k filmu... Veľmi deprimujúca atmosféra a pocit bezmocnosti ešte viac upevňuje Clint svojím pianom, a výkon Angeliny ho ešte zdvojnásobil. Angelina hrala viac ako presvedčivo, ale ja by som skôr tlieskal vizážistom ktorý ju postupne menili zo šťastnej matky na utrápenú a unavenú „starenu“ ktorá sa nevzdáva v boji proti väčšine.

Filmy opisujúce gangstrov v čase prohibície mám veľmi rád. A tento film mohol byť jedným z najlepších v danom žánri. Výbornými hercami sa to hemžilo na každom rohu. Prostredie a kulisy sú taktiež výborné a ešte viac upevňujú atmosféru vidieku. Príbeh ma zaujal, súdržnosť a celkové nažívanie troch bratov sa mi vryl hlboko pod kožu (keďže tiež mám dvoch starších bratov, tak som sa zosobnil s Jackom). Zápletka predaja alkoholu neprináša nič nové - stále je to o tom, že nový šerif/boss robí problémy miestnym v ich „cosa nostra" – ale tak dobre a ľahko sa na ňu pozeralo, že mi to vôbec nevadilo a ani chvíľu som sa nenudil. Ale aj tak nemôžem dať 5 hviezdičiek a zaradiť ho medzi moje obľúbené gangsteky. Hillcoat a Cave mohli zájsť hlbšie do psychiky a príbehu jednotlivých postáv... Toto mi tam veľmi chýbalo, aj keď možno ani v knihe to nebolo rozpísané (ale sám tomu neverím). Verím, že film by dokázal zaujať ešte ďalšiu hodinku, žiaľ nestalo sa, čo ma mrzí. Ale aj napriek tomu som mal ešte dlho z filmu dobrý pocit a určite si zaslúži 4 silné hviezdičky.

Dej a zápletka filmu Bratia je jasná a ničím neprekvapí. Skôr sa treba zamerať na jednotlivé postavy a to hlavne na Sama. Je to taký Paul Bäumer Remarqueho románu Na západe nič nové. Film sa nesnaží ukázať vojnu, ale to ako vojna dokáže zmeniť človeka. A tak ako sa to podarilo zobraziť Remarquemu, dokázali to aj autori tejto snímky. Dokonca mi Sama bolo ľúto. Maguire ma prekvapil svojím hereckým výkonom a dokázal, že prežije aj bez Spidermana. Portman a Gyllenhaal sú už ostrieľaný, takže to je bez debaty.

Joseph Gordon-Levitt a Zooey Deschanel patria medzi mojich obľúbených hercov, ale túto miestami smutnú romantickú komédiu robí výnimočným niečo iné. A to výborná kombinácia „cukru a soli". Autor veľmi príjemne strieda sladké scény také typické pre romantické filmy so scénami ktoré zobrazujú úskalia vzťahu. Že sa príbeh neodohráva deň po dni mi vôbec nevadilo a neprišlo mi to chaotické, skôr to dodalo filmu istý šmrnc a pridalo mu to na zaujímavosti. Zobrazenie ročných období ako jednotlivé etapy vzťahu a ukončenie v jeseni, kedy je všetko tak pochmúrne a zároveň pekné, bol dobrý nápad. Celkovo túto romantickú záležitosť radím medzi moje obľúbené filmy, už aj z dôvodu že aj po opätovnom vzhliadnutí moja hladina cukru zostane v normále.

Titus je film ktorý určite nezaujme každého, a niekto nevydrží presedieť 2 a polhodiny nad týmto dielom. Ale mňa osobne veľmi zaujal. Režisérka sa zahrala na Jacksona Pollocka, chytila „štetec" a „maľovala" bez rozmýšľania. Pravdepodobne ju ani nezaujímalo ako to v celku bude vyzerať, či to do seba nejak esteticky zapadne. A tak dokázala zobraziť historickú drámu prvkami ktoré sú pre toto obdobie úplne bizarné (auto, vojaci). A hovorte si čo chcete, ale na mňa to pôsobilo príjemným dojmom a nevadilo mi, že sa sem tam niekto doviezol na aute alebo miesto šable tasil brokovnicu. Herecký výkon Hopkinsa ani nekomentujem o tom, že to vie nám dal vedieť už v snímke Sloní muž a Mlčanie jahniat.

Čakal som, že Moja ľavá noha bude útočiť na diváka dojemnými a srdcervúcimi zábermi len aby ho donútil vypustiť nejakú tú slzu. Jim Sheridan ma prekvapil tým, že moje očakávania nenaplnil. Film je dosť depresívny, aspoň podľa mňa, ale tá atmosféra... v rodine ktorá žije z každej mince... Vzťah medzi otcom a deťmi je veľmi reálne zobrazený a sám som tŕpol pri konfliktoch medzi nimi. Daniel Day-Lewis si Oscara jednoznačne zaslúžil, ale mrzí ma, že sa zabudlo na Hugha O'Connora (predstaviteľ Christyho v detstve) keďže on to mal oveľa ťažšie pri stvárnení choroby hlavného hrdinu a určite by si nejaké to ocenenie zaslúžil.