mls

Zdá sa mi, že väčšina dobrých filmov z posledného obdobia končia dvomi spôsobmi. Proslovom hlavného hrdinu, alebo nejakým činom, ktorý symbolizuje celý film. Zdá sa mi to logické a nemám proti tomu žiadne námietky. Režisér Amoress Peros sa rozhodol zaradiť do druhej skupiny, v jeho konci nemajú slová miesto, rovnako ako v celom filme sú slová až na druhom mieste po stvárnení pocitov(no nie je to Lynch, alebo Hitchcock). A kedže herci excelujú, dokážeme pocity hrdinou filmu chápať. A kde sú negatíva? Neviem! Láska nie je Kurva, život nie je Kurva, to všetko mám rád. Skôr ja som Kurevsky hnusný, že tomuto filmu dávam "len" 4 hviezdičky.

Zopár ľudí som už počul hovoriť a aj ja som si to sprvu myslel, že tretia časť trilógie je tak trochu odveci. Ale teraz si to už nemyslím. Tretia časť musela byť z psychologického hľadiska situovaná tam kde bola. Michael Corleone tu už prestáva držať výčitky svedomia a svoj žial pod svojou kamennou tvárou, jeho činy sa na jeho stave silne podpísali a on sa to celé snaží uniesť. Je to podstatné. Je to znovu realistické, možno nie tak zaujímavé a nápadité ako predtým ale podstatné to je. A aký by to bol Godfather keby na jeho konci nebolo niečo, čo by v skratke symbolizovalo celý predchádzajúci dej? Ak sa vám páčila symbolika v dvojke, tak toto vás dostane - zaručene.

Asi najvydarenejšia časť celej trilógie. Coppola a Puzo dokonale skĺbili "vzostup" Vita Corleoneho a Michaela Corleoneho do jedného filmu. Druhá časť je rýchlejšia, spletitejšia a niekomu možno príde aj emocionálnejšia. Na druhom Godfatherovi je tiež výjnimočne, že nás posunie presne tam kde je to pre film najlepšie, do tej najväčšej diery, na samý spodok kde sa dá klesnúť už len veľmi málo. A tu končíme. Schluss. A teraz to rozdýchajte.

Prvý Godfather je vynikajúcim úvodom do legendárnej trilógie. Coppola rozhoráva jednoduchý príbeh sicílskej mafiánskej rodiny Corleone, ktorá má veľký vplyv v podsvetí Ameriky. Je zbytočné dopodrobna rozoberať tento film, napriek priamočiaremu deju sa ťažko dajú opísať všetky zákutia a krásy tohto filmu. Je o mafiánskych začiatkoch jedného človeka, jeho pocitoch, činoch, ktoré poznamenali celý jeho život, je o Michaelovi Corleonem. Al Pacino takmer dokonale strvárnil človeka, ktorý vlastne ani nevedel čo chcel a ktorý pomaly ale isto strácal sympatie diváka. Jeho "Nie." na konci filmu je asi najveľavravnejšia jednoslovná veta histórie filmu a nielen vďaka nej sa dá brať film aj samostatne, nielen ako prvá časť trilógie. Aj keď ako celok stojí rozhodne za viac.

Najväčšie plus Twelve Monkeys je, že vás zaručene nebude nudiť. A to hlavne po tom ako si prečítate niektoré z recenzií a komentárov, ktoré vám masovo hovoria o nejakom "intelektuálnom a emociálnom orgazme". A pri pozeraní vás to poháňa dopredu. Vo filme sa stále vynárajú nové a nové veci a vás zaujíma ako budú spolu súvisieť a čo nám týmto filmom bude chcieť Gilliam vlastne povedať. Celý čas to vyzerá zaujímavo a vy vplyvom komentárov očakávate, že na konci príde niečo veľké. Lenže Gilliam nič nevyrieši - záver je síce zaujíamvý, no predom odhadnuteľný a nič nehovoriaci. O čom presne je film? Gilliam naschvál necháva vo filme slepé vetvy aby sa v tom intoši mohli špárať. A robí to príliš okato na to, aby som tomu naletel.

Človek nemôže Scorcesemu uprieť snahu o vystihnutie reality. Ba čo viac, nikto mu nemôže uprieť, že ju vo svojich filmoch naozaj vystihne a že jeho filmy sú psychologicky vyšperkované. Už Goodfellas sa mi zdal však popri Godfatherovi nudný a rovnako po zhliadnutí Taxi Drivera musím znova konštatovať, že Scorcese ma nevtiahol do deja. Nedokázal vo mňe vyvolať emócie, tak ako sa snažil, dokázal vo mňe vyvolať iba nudu. Nudu.

Neviem, asi to na mňa pôsobí moc obyčajne. Postava AS a inak absolútne priemerný a obyčajný akčný film, ktorý sa nevyznačuje vynikajúcim scenárom(iba hračka s časom ako napríklad v 12 monkeys) a ktorý by kopa z vás určite označila za obyčajný priemer, keby nebol taký prelomový. Žial - nostalgia na mňa nefunguje. Nemá prečo.

Typický film pre televíziu, pre ktorého obyčajnosť má človek sto chutí dať mu hviezdičku iba jednu. A obyčajné veci nemusia byť vždy vyslovene zlé. Proste priemerné.

Z posledných bondov široko ďaleko najlepší nápad, ktorý mohol byť prenesený do scenáru však ďaleko lepšie. Z brosnanových filmov je to určite po World is not enough najlepšie, no mohlo to dokázať omnohoho viac.

Film, ktorý z nezávislejšej produkcie patrí medzi najpopulárnejšie. Film, ktorého originálna forma rozprávania a podania príbehu, bola odvtedy nespočetne krát použitá v iných filmoch. Film, ktorý vystihol to čo mal takmer geniálne. Skrátka, najlepší film aký nám za posledný čas poskytla anglická produkcia.