skeptic

Thom Yorke a jeho "tanečné" kreácie sú super. V synergii s hudbou sa jedná o zaujímavý počin.

Chvíľku vám možno potrvá, kým pochopíte kauzálnu náväznosť a poskladáte si chronologický obraz príbehu. Potom si uvedomíte, ako je formálna stránka prepracovaná a pochopíte ako zdanlivo náhodné, nepodstatné veci majú svoj význam a jasné príčiny po načrtnutí hlbšieho kontextu (samozrejme ďalšie pozretia filmu zrejme odhalia aj ďalšie šikovné, ale prehliadnuté detaily). Ja som napríklad nepochopil upozadený "motív" - Naomy, ktorá bola viackrát spomenutá no úplne zbytočne. Inak to, čo tvorcovia zhmotňujú, teda psychický svet, hlavne spomienky a prácu s nimi, to je takmer až neuveriteľné. Avšak, čo sa týka postáv (ich charakteru), ako tu už bolo napísané vo viacerých komentároch sú trochu také "plochšie" a citovo to predsa až tak nezapôsobí, a ono by to chcelo a malo by. Potreba druhého zhliadnutia. 90%

Vizuálne výrazny film, ktorý spolu s ambientnou hudbou vykresľuje tmavé zákutia ľudskej mysle a módneho priemyslu. Hlavná postava oproti ostatným (potenciálnym) modelkám sa dostáva do centra diania pomerne jednoducho. Je to taký (z časti) zidealizovaný postup k "sláve", ktorý sa môže odohrávať v hlave snáď každého dievčaťa/ženy, ktorá chce raz zažiariť na móle a stránkach prestížnych módnych časopisov. Jesse presne zodpovedá obrazu mladého, naivného dievčaťa, ktoré si predstavuje, že na konkurze jej oznámia, že je výnimočná, že má niečo, čo iné nemajú (vo filme si to Jess nepredstavuje, naozaj sa to deje). ___ "Neon Demon" nám predstavuje svet modelingu, ako nie príliš prívetivý. Buď sa prispôbiš (aj to niekedy nemusí stačiť - viď modelka, ktorá kôli kráse podstúpila niekoľko plastických operácií a aj tak ju niekto/nikto nepovažuje za krásnu, ale iba za "fajn"), alebo si skončil. Jesse čelí podobnej výzve už pri prvom "vážnejšom" fotení, kedy sa doslova stáva pre fotografa objektom fetišizácie (a čelí výzve - "šaty dole!"). ___ Jesse hoci väčšinou pôsobí nevinne a milo aj ona podlieha sebaklamu o svojej nadradenosti (aspoň čo sa vzhľadu týka). Samú seba redukuje len na objekt povrchne krásny (čo vyplýva z jej preslovov). Narcistické sklony (nielen Jesse) zachytáva aj práca zo zrkadlami, ktoré sa vo filme často objavujú. ___ Jesse sa na výslnie dostáva ľahko a konkurentky pripravuje o stabilné miesta. Až to vyúsťuje do trochu prepáleného finále, v ktorom snaha o šok, až zhnusenie trochu ničí doposiaľ "miernejšie" zachádzanie s postavami, výbornú atmosféru a pomalšie tempo. Viac démonizuje samotné modelky ("bez morálnych hraníc"), ako celý systém módneho priemyslu. Samozrejme (nielen) koniec je možné "čítať" dvojako, či už doslovne, alebo skôr v obraznej rovine... PS Keanu Reeves - jeho postava mi prišla dosť zbytočná (až nato, že poslúžil ako podnet pre Jesse-inu "návštevu" kamarátky, mi prišiel pre vývoj deja postradateľný). 80%

Keby som mal zhliadnutú pôvodnú trilógiu, myslím si, že by sa to mohlo odraziť na mojom hodnotení tohto filmu (či už kladne, alebo záporne). No keďže slovo nostalgia mi pri Indiana Jones nič nehovorí, asi mi mnohé narážky a "pôvodné prvky" unikajú. Čo mi neunikne ani bez znalosti predošlých filmov, je určite dôraz na klobúk (s ktorým sa počas filmu (aj) funkčne pracuje napr. v expozícií), ktorý je určite dominantným symbolom jeho "majiteľa" a určite mu patrí prívlastok "kultový", tak ako tento prívlastok patrí postave Indiana Jones poťažmo všetkým filmom s ním. ___ Osobne som vo filme nedokázal nájsť nejakú atmosféru, ktorá by ma mohla "vtiahnuť", skôr som sa trochu nudil a viac-menej celý film a postavy mi boli ukradnuté (až na 1. dejstvo?). Akčné scény ma taktiež veľmi nebavili. Schematický záver, až na nejaké detaily s mimozemšťanmi, úplne čitateľný (ani z Maca sme nemohli byť na konci prekvapený, keďže nám bolo naschvál naznačované o čo mu ide). Dejovo je to aspoň celkom pestré, aj keď niekedy samoúčelne zbytočnosti a "vtipné" hlášky kazia čo sa dá. 65%

Nemyslím si, že tento film myslel Shyamalan vážne. Predsa len, keď sa pozrieme na jeho predošle zárezy vo fimografii nájdeme tam určite aspoň zopár filmov velebených či už bežnými divákmi, alebo kritikmi. ___ "Udalosť" je pre mňa jednoducho béčkovým hororom. V ktorom by všetko dávalo väčší zmysel, keby u hlavných a vedľajších postáv dlhodobo pretrvavalo "1. štádium", 1 symptómy nakazenia, a teda zmätený prejav/rozprávanie (ako nám to bolo opísané vo filme) - to by vysvetľovalo tie stupidné monológy, dialógy a správanie. ___ Takže "Udalosť" treba brať s veľkým nadhľadom, vtedy sa aspoň (možno) trochu pobavíte. No aj to má svoje medze. Bral som film s nadhľadom, pár krát sa zasmial, napätie a hustá atmosféra (tak typicky silné prvky u Shyamalana) ma tentoraz obišli oblúkom. Niekedy aj technicky to na mňa pôsobí ako čistá amatérština, ale to je len asi "brakový" zámer. Fakt neviem čo by som mal na tomto filme obdivovať - lacné hororové vychytávky?, psychpaticky pôsobiacu ústrednú dvojicu?, zbytočnosť celého konceptu?,. Fakt nechápem načo TAKÝ FILM, natočil TAKÝ REŽISÉŔ. Pre mňa totálna zbytočnosť. 30%

Christopher Nolan nám po Interstellari ponúka vojnový film v, ktorom možno trochu mení "uhol pohľadu" na to ako vystavať film, respektíve charaktery. Nesnaží sa vykresliť nejaké rodinné zázemie, či minulosť postáv, namiesto toho sa sústredí čisto na ich momentálne pocity, psychiku a motivácie. Najelementárnejšie motivácie - prežitia, teda pud sebazáchovy. Na druhej strane je tu aj motivácia - pomôcť, tým ktorý si možno sami nepomôžu. Nolan, ako sme už nato zvyknutí, opäť ozvláštňuje filmové rozprávanie, z čoho nakoniec vymodeluje záverečnú katarziu. Mimotoho je Dunkirk aj výborne "funkčne" ozvučený (mám na mysli aj hudbu, aj dietgetické "ruchy"). Pre mňa asi najlepší Nolanov film od Temného rytiera. 90%

Spoilery. Vaiana je dobrá rozprávka, možno nie nejak veľmi objavná, ale nájde sa tam niekoľko dobrých nápadov, avšak (pre mňa) trochu menej humoru a viac príbehovej serióznosti. Tvorcom sa celkom darí vybudovať nejakú komplexnejšiu mytológiu a mystiku, ktorou je však zaujatá predovšetkým Vaiana a jej babka (čo je nám ukázané už v úvodnom voiceover-i a následnej kladnej reakcii Vaiani na babkine rozprávanie a naproti tomu ostatné deti reagujúce so strachom a pod.). Komplexnejší (geograficko-demografický) fikčný svet nám však sprostredkovaný nie je, keďže tvorcovia sa tentoraz obmedzili prakticky na jeden ostrov a domorodý kmeň, plus oceán. Samozrejme nemôžme zabudnúť na "epizodické" príšery, lebo práve ony dávajú filmu najväčší nádych epickosti, aj keď možno len svojimi rozmermi. Zo začiatku tu v podstate máme príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa rozhoduje, či pokračovať v živote podľa "rodinnej tradície", alebo prekročiť horizont, skúsiť niečo nové, ísť za svojimi túžbami, zvedavosťou, zbaviť sa izolácie (ostrova), preniknúť do vonkajšieho sveta s novými možnosťami - a to všetko zasadené do kontextu domorodého života. Takisto je nám naznačené, že obavy, ktoré rodičia (hlavne otec) Vaiany majú z "prekročenia" útesu nie sú až tak iracionálne (o čom sa aj Vaiana presvedčí pri prvom pokuse vydať sa na plavbu, kedy je konfrontovaná s neúspechom), lebo čerpajú z vlastnej skúsenosti. Naopak babka, plní skôr ulohu podpory Vaiany. Zaujímavé je, že v skutočnosti ani v jednom prípade (pri vyberaní si svojej "role" - náčelník vs moreplavec/záchranca) nemá iniciatíva Vaiany nejaký väčší účinok. Tým, že sa stane náčelníčkou bola v podstate predurčená už svojím narodením náčelníkovi. No aj druhá úloha/rola jej bola zverená - oceánom, ona sa pre ňu nerozhodla, "bola vyvolená". To je trochu zvláštny moment, skôr by som privítal, keby sa do role " záchrankine" dostala Vaiana svojim úsilím (nie "osudom") to však neskôr tvorcovia do určitej mieri napĺňajú, keď Vaiana dostane "srdce" tam kde má, namiesto Mauliho a mužskej sily. Vo filme nájdeme aj typické "podružné" postavy ako kohúta, ktorý je až veľmi pasívnou "postavou" (chápem, že je to len kohút, ale napr. V takom "Frozen", alebo "Na vlásku" tieto "postavy" mali väčšiu úlohu aspoň nejako interagovali s ostatnými, boli viac "poľudštený"). Inak sa mi veľmi páčili kokosový piráti (Madmax, že jo), a aj ostatné bytosti, nápad s pohyblivou mysliacou vytetovanou postavičkou atď. Postava Vaiani a jej zmýšľanie je v podstate nadčasové, ciže aplikovateľné aj na dnešnú dobu, myslím si že dievčatka a dievčatá nebudú mať problém sa s ňou "stotožniť" 80%

Jeden z najlepších filmov, aký som kedy videl. 100%

Už v obashu (na čsfd) tvrdiť, že "román" je paralelou k vzťahu Edward - Susan je trochu smiešne. Síce, Edward/Tony v oboch prípadoch trpí kôli žene, ale inak "román" postráda nejaké styčné body ich vzťahu. Ak to teda máme brať ako paralelu ich vzťahu, mali by tam byť nejaké špecifiká, ktoré budú odrážať, konkrétne (jedinečné) udalosti ich vzťahu. Inak je táto paralela aplikovateľná na všetky vzťahy, kde partnerka odkopla partnera a partnera to zdrtilo... a stavím sa, že takých nie je málo. Takže, ak to mám brať ako paralelu, je to sakra lacná paralela. ___ Vo filme je niekoľko naozaj veľmi dobrých sekvencií napr. V "románe" - prvý stret s "násilnikmi", až po odvezenie manželky a dcéry - veľmi dobré zrežirované a aj scenáristicky zvládnuté, permanentné napätie. ___ Hudba až prekvapivo vynikajúca. Herci dobrý, zaujal ma hlavne Michael Shannon a prekvapil Aaron Taylor-Johnson.... Čo som nepochopil bola červená farba, veľmi nadúživaná, čakal som, že bude niečo zastupovať, že to bude nejaký symbol... ale postupom času som o tom začal pochybovať, keďže sa mi zdala byť používaná náhodne. Zatiaľ iba 70% a slabé 4*, možno to zmením, treba porozmýšľať, aby som vedel, či sa Nočné zvieratá len netvária chytro.

Spoilery. Podivuhodný film. Na jednej strane pôsobí trochu jednoducho, obyčajne, tvári sa nenápadne, no na strane druhej je obsahovo a myšlienkovo precízny, hlboký, citlivý, ľudský (v tom najlepšom slova zmysle) že až mám pocit, že by som potreboval druhé zhliadnutie a nejaké tie poznámky... Dej sa točí okolo dvoch ľudí, na oko odlišných, avšak pri bližšom preskúmaní veľmi podobných. Prvotina (ak myslíme osobnostné dispozície), ktorá ich spája (a vlastne i spojí) je nespavosť. Namiesto toho, aby v noci (kôli nespavosti) pozerali japonské "kraviny", obaja idú do baru, kde medzi nimi prvýkrát prebehne slovná interakcia. Obaja, teda Bob aj Charlotte sa cítia "stratení" v živote, vo vzťahu, netypickom prostredí. Charlotte už vo vzťahu jednoducho toho veľa necíti, manžel s ňou netrávi veľa času a v skupinovom rozhovore dá prednosť inej. Bob, hoc to tak on priamo neopisuje, je súžený rodinným/manželským stereotypom (blbosťami ako výber farby pre koberec). Ako sám povedal, na začiatku to bola zábava, asi preto opäť hľadá ten pocit - s Charlotte, ale nie je natoľko hlúpy, aby to dotiahol ďalej ako za hranicu veľmi blízkeho priateľstva a jednej "vážnej" rozlúčkovej pusy. Bob a Charlotte v sebe obaja navzájom nachádzajú pochopenie a priateľa do každej situácie. Charlotte, môže byť pre Boba atraktívna aj z druhého hľadiska - berie ho ako normálnu osobu, nie ako celebritu a filmovú hviezdu - čo je aj zvýraznené v scéne, kde Charlotte hovorí, že si nepamätá na prvé "stretnutie" s Bobom vo výťahu (pričom sa vo väčšine filmov stretávame s obrátením gardé - teda, že "celebrita" si nepamätá na stretnutie s nejakým obyčajným človekom napr. fanúšikom a pod.). Sofia Coppola je dobrá aj v tom, že nenapĺňa do bodky divácke očakávania spojené s vývojom vzťahu - Bob a Charlotte (neskončí to v posteli a ani rozvodom oboch protagonistov s aktuálnymi partnermi, kôli ich vlastnej láske). ____ Chvála hudbe! ____ "Stratené" v preklade určite nie je dobrým príkladom "bájneho" klišé - víťazstva formy nad obsahom... Práve naopak. "Nenápadná" réžia, inteligentný, skvelý scenár a ostatné zložky dodávajú filmu punc civilnosti a obrovský ľudský rozmer. Rozmýšľam len, aký účel malo to, že Bob bol celebrita a nie obyčajný človek, teda okrem niektorých humorných situácii a kôli tomu, aby sa k nemu Charlotte mohla správať tak, ako keby nebol celebrita. ____ Vďaka psychologickej prepracovanosti postáv a vzťahov, odbočovaním od klasických melodramatických konvencií a myšlienkovej obsiahlosti je Stratené v preklade v skutku veľmi dobrý film, nad ktorým chcete rozmýšľať. 90%