Anderton

Európska verzia Falling in love naberá v druhej časti úplne iný rozmer ako empatickú spoluúčasť partnera, ktorý by mohol teoreticky chápať, že po 20 rokoch manželstva oheň vyhasol a vzplal zase niekde inde. Lenže do hry sa dostáva majetníckosť a sním spojený zvyk na partnera, ktorý bol na vašich financiách a postavení závislý. Už ale nie je. Suzanne ale nie je o nič lepšia ako jej manžel, tento spôsob života jej vyhovoval a zobudila sa trochu neskoro. Film by ustál aj dlhšiu stopáž, kde by sa mohol napríklad viac venovať deťom a osvetliť, prečo je syn chápavejší ako céra. Ale výkon KST dodáva nielen jej, ale celému filmu dostatočnú uveriteľnosť.

Aspoň si Roger Corman mohol povedať, že sa toho po trikovej stránke od jeho Útoku krabích monštier veľa nezmenilo :) Keď vidíme veľké celky podmorskej hladiny a samotnej stanice, je všetko v poriadku. V interiéroch je to už podstatne slabšie, vrátane výkonov béčkových hercov. Dej sa v poslednej polhodine poriadne rozbehne, je aj poriadne krvavý, stále ale nemôže ísť o nič viac ako o guilty pleasure. Ak vôbec a film neodpíšete ako nepozerateľný brak. Sú aj horšie, samozrejme.

Páči sa mi, ako sa postupne začínajú prezentovať jednotlivé témy seriálu. Napríklad tie protiklady ako násilie a láska, repsektíve facka verzus rýchlovka a škrtenie verzus bozk. A nad tým všetkým tajomná vražda. Uvidíme, čo sa z toho všetkého vyvinie ďalej. Strih na seba púta pozornosť a je to príjemné formálne spestrenie v žánri, kde sa skôr dáva prednosť kostýmom a vyšperkovanosti dialógov. V čom samozrejme BLL taktiež nezaostáva.

Zahrievacie kolo je zahrievacie kolo. Človek sa v pomerne hektickom tempe zoznamuje s postavami a sleduje celý príbeh v retropsektíve, respektíve keď chcete, tak s útržkovytými flashforwardami. Niekto vám bude hneď viac sympatický a iný menej, ale asi sa dá očakávať, že sa tieto pozície budú striedať. Ja som si osobne ešte nedokázal za tých 50 minút ani zafixovať mená, našťastie tváre vďaka herečkám áno.

Pokiaľ vás celý život trápi problém, ako by mohol vyzerať John Wayne po porážke a užívate kvôli tomu antidepresíva, tak tento film vám veľmi konkrétne odpovie. Asi to bude znieť prvoplánovo, ale najviac som sa zabavil na Hackmanovi, popevujúcom We are family. Je škoda, že tento príbeh poznám už z pôvodného filmu a tak ma ani ďalšia adaptácia divadelnej predlohy nemala príliš čím prekvapiť, ale ono aj keby človek vopred nič nevedel, tak by si veľmi ľahko domyslel, ako sa veci vyvinú. A myslím, že to mohlo byť aj vtipnejšie, je to celé skôr také úsmevné a občas poteší lepší fórik.

Breaking Bad považujem za celkom slušne drsnú kritiku celého amerického spoločenského systému. Áno, ani to Mexiko nevychádza z toho všetkého ako raj na zemi, ale nástup globálnej ekonomickej krízy, neskoršie zdravotnícke reformy a všetko okolo len nahráva šikovným ľuďom ako Walt vyťažiť z nedostatkov systému maximum pre rodinu, čiže pre tých, pre ktorých nedokáže dostatok urobiť štát. Tak a teraz konkrétnejšie...forma a obsah v tomto seriáli dokonale splývajú, tvorcovia vedia, že súčasným divákom nestačí konvenčný spôsob snímania alebo strihu a takto obsahovo odvážny seriál musí ísť v tomto smere do maxima. Ale čo je najdôležitejšie, nikto si tu z nás nerobil srandu, všetko je premyslené do posledného detailu, čo sa začne to sa aj dokončí, tvorcovia sú proste ako Walt, možno ho písali na svoj obraz. Len mu teda pridali do vienka nejaké to ambivalentno...

Piata séria je, asi, najlepšia. Ono to bude možno tým, že tvorcovia mali toho dosť premysleného dopredu, respektíve že pôvodná myšlienka bola tak silná, že to proste pri poriadnom nasadení za laptopom muselo stále viac a viac gradovať. Nemáme tu síce týpka ako Tuco alebo Gus, a tá jedná ženská ich nenahradila, ale máme tu Hanka ako antagonistu a jednu novú partičku grázlov a to myslím dokonale stačilo k tomu, aby bolo dostatočné množstvo zábavy v každej jednej scéne celej série.

Walt to premyslel do posledného detailu. A opäť mu pomohla nejaká tá náhoda, ako napríklad nejkí tí starí známi v telke a on hneď dostane skvelý nápad. Teda páni, prdon Páni scenáristi. Žiadna ždímačka sĺz, žiadna melodráma na koniec, proste jedna z najpomalšie plynúcich epizód, kde všetko muselo do seba zaklapnúť a ono to dokonale vyšlo. Aj s tou jednou chybičkou na záver, ale ono možno aj to mal Walt premyslené, aby ušetril DEA hodiny a hodiny vyzvedania...

Veľký nádych pred veľkým finále. Emócie bolo treba schladiť nejakým tým snehovým popraškom na severe, na juhu to ale "žije" a bohužiaľ to odnesú Jesseho najbližší v dosť možno najhnusnejšej (rozumej po psychologickej stránke, nie kvôli nejakej explicitnosti zobrazeného) scéne celého seriálu. Preto nemôžem ísť na plný počet, toto bolo na mňa príliš. A netreba zabúdať ani na ďalší objav seriálu, Jesseho...tentokrát toho druhého, Plemonsa.

Áno, Skyler mala pavdu, keď tvrdila, že v tomto dome v kompletnom zložení nie je rodina v bezpečí... Som rád, že na to tvorcovia nezabudli a dodali tomu veľmi pôsobivý rozmer. Väčší odklon od pôvodného cool čierneho humoru z prvej série sa už snáď ani dosiahnuť nedal. Táto epizóda do bodky odpovedá na to, kam až môže zájsť myšlienka, poďme rýchlo zarobiť nejaké tie drobné na to, aby moja rodina po mojej smrti nemala dlhy a žila si relatívne nad pomery. Svojim spôsobom sa seriál aj takto dal ukončiť, verím ale, že ešte nejaké to eso v rukáve sa na úplnom konci vytiahne...